journal of forest science

References
ERTÁ¼ D., 1996. Stanovenie ekonomického limitu opráv
vozoviek lesných ciest. Lesnictví-orestry, 42: 277–286.
GSCHWENDT I., 1994. Systém hospodárenia s vozovkami.
Bratislava, STU: 119.
ZELINKA L., 1981. Zis ovanie únosnosti na netuhých vozovkách
lesných ciest. Lesn. Èas., 27: 157–165.
Nevyhnutným podkladom v systéme rozhodovania
s vozovkami je znalos vývoja stavu vozoviek cestnej
siete. K tomu, aby sme poznali stav vozovky, je potrebné
pozna vývoj degradácie (degradaèný model) vozovky.
Skutoèný priebeh degradácie vozovky ako celku alebo
zmien „jednotlivých parametrov“ funkènej spôsobilosti
vozovky môžeme modelova degradaèným modelom.
Degradaèným modelom sa vyjadrujú predpokladané
zmeny parametrov v závislosti na èase alebo na poète
opakovaní za ažení.
Štandardný postup pri zis ovaní degradácie vozovky
a zostrojovaní modelu je taký, pri ktorom opakovanými
meraniami s èasovým odstupom zis ujeme a hodnotíme
vozovky na konkrétnom úseku cesty. Po spracovaní súboru
hodnôt parametra (parametrov) na tomto úseku
môžeme vyjadri zmeny strednej hodnoty parametra
v závislosti na èase alebo na dopravnom za ažení.
Vlastnosti vozoviek možno hodnoti v laboratóriu,
urýchleným namáhaním a pri reálnych podmienkach na
ceste. Laboratórne metódy a merania nie sú však vhodné
pre samotnú empirickú metódu. Typická a ve¾mi èasto
využívaná metóda odvodzovania degradaèného modelu
je kombinovaná mechanicko-empirická. Výsledky laboratórnych
skúšok fyzikálnych vlastností materiálov tvoria
základ a sú podkladom pri hodnotení správania sa
ZELINKA L., 1989. Diagnostika stavu a zosilòovanie netuhých
vozoviek lesných ciest. Lesnictví, 35: 739–755.
The Highway Design and Maintenance Standards Model, Volume
1–5, 1987. Washington, World Bank Publication.
Received 19 July 1999
Degradácia netuhých vozoviek lesných ciest z teoretického a praktického h¾adiska
L. ZELINKA
Technická univerzita, Lesnícka fakulta, Zvolen, Slovenská republika
ABSTRAKT: Èlánok pojednáva o degradaènom procese netuhých vozoviek lesných ciest s asfaltovým krytom, ktorý bol
sledovaný v období 10–15 rokov. Degradácia vozovky bola zistená na základe hodnoty priehybu a pre lepšiu orientáciu
vyèíslená zmenou prevádzkovej výkonnosti, a to poètom štandardných náprav poèas doby užívania vozovky. Výsledky ukazujú,
že proces degradácie je postupný a má prevažne nelineárnu závislos . Dosiahnuté hodnoty poslúžia ako podklad pre
zostavenie „únavových koeficientov“, ktoré budú nápomocné pri naplánovaní optimálnej doby opravy (zosilnenia) vozovky.
K¾úèové slová: degradácia; teória; lesné cesty; priebeh
(degradácie) konštrukcie pri urýchlenom skúšaní, napr.
na kruhovej èi líniovej dráhe, ale najmä na cestnej sieti.
Najhodnotnejšie sú výsledky z dlhodobých meraní
a pozorovaní (LTTP – long-term pavement performance)
pri reálnych klimatických podmienkach a dopravnom
za ažení. Vhodným výberom miest a podmienok (a ich
kombinovaním) je možné relatívne skrátenie èasu pre
získanie potrebných údajov. Pre prognózu priebehu degradácie
vozovky sú potrebné modely a funkcie, ktoré sa
týkajú hodnotenia:
– drsnosti povrchu vozovky,
– rovnosti povrchu v prieènom a pozdåžnom smere,
– mechanickej úèinnosti (únosnosti) vozovky,
– indexu prevádzkovej spôsobilosti,
– stavu povrchu (intenzity a rozboru porúch povrchu),
– indexu stavu konštrukcie, ale aj ïalších parametrov,
akými môžu by napr. visual condition index, index
stavu vozovky vypoèítaný na základe výsledkov vizuálnej
prehliadky, zámerov a porúch vozovky.
Uvedený príklad sledovania degradácie vozovky je
ve¾mi nároèný z finanèného, èasového a technického
h¾adiska. Pre lesné cesty sa tu javila urèitá výhoda v tom,
že základnou požiadavkou (kritériom) na lesných cestách
je ich mechanická úèinnos (únosnos ) vozovky. Na
základe toho sa degradácia vozovky lesných ciest sústre-
320
J. FOR. SCI., 47, 2001 (7): 314–321