journal of forest science
journal of forest science journal of forest science
system in Slovak terrain conditions. rom the technological point of view, a new road should be located for this cableway system inside the area where evaluated skyline yarding distances do not exceed 550 m in length. The location of the new hauling road in the position seen in ig. 6 opens up the right bottom side of the valley. This part is not opened up if we consider only the existing contour road above the proposed road and the existing valley road. In practice, a solution would have been to build only one contour road in the middle part of the left valley slope, but at present, this is not possible because of the already existing roads. However, if it had been possible to localise a contour road in the central part of the valley, it would have opened up the left side of the valley for proposed skyline yarding technology. This alternative assumes a minimum road density too. We have not presented this alternative. However, it could be carried out by using the above mentioned yarding distance model measuring distances from the valley line and ridge line. The system which automatically lays out forest roads would be used for gradeline projecting onto DEM in the next part of the analysis. CONCLUSIONS We have developed a cartographic model of yarding distances for the environment ESRI’S UNIX based on ArcInfo TM . All problems encountered in distance modelling while using the Turbo Basic environment, i.e. limited raster spatial resolution, total area evaluated and computer processing time were eliminated. A new approach to distance modelling was introduced into a new system which automatically lays out forest hauling roads according to technological and terrain criteria. A fuzzy reasoning mechanism and path distance model imple- mented in this system have proved to be very successful in solving problems of determining an automatic route location based on the information extracted from the digital elevation model. All mathematical/conceptual models presented can provide a basis for future Spatial Decision Support Systems designed in order to meet the needs of end users – forest engineers involved in the planning of forest road networks. References ESRI, 1994. Cell-Based Modelling with GRID 6.1. ESRI, Inc: 266–293. ULLÉR R., 1995. Neural uzzy Systems – 15 lectures online. www.abo.fi/~rfuller/nfs.html: 249. GAO P., ZHAN C., MENON S., 1996. An Overview of Cell- Based Modelling with GIS. In: GODCHILD M.., STEAYERT L.T., PARKS B.O. (eds.), GIS and Environmental Modelling: Progress and Research Issues. ort Collins, Parker, H. Dennison Publishers: 325–332. REUTEBUCH S.E., 1988. ROUTES: A Computer Program for Preliminary Route Location. Pacific Northwest Research Station, General Technical Report PNW-GTR-214: 18. TOMLIN D.C., 1990. Geographic Information System and Cartographic Modelling. New Jersey, Prentice Hall, Inc.: 248. TUÈEK J., PACOLA E., 1999. Algorithms for skidding distance modelling on a raster digital elevation model. J. or. Engineer., 10: 67–79. YOSHIMURA T., 1997. Development of an Expert System Planning a orest Road Based on the Risk Assessment. [PhD Thesis.] Japan, University of Kyoto: 82. TAKAGI T., KANG G.T., SUGENO M., 1985, 1986, 1987. In: TANAKA K., 1996. Introduction to the uzzy Theory for Applications. New York, Springer-Verlag Inc.: 108–113. Automatizovaná lokalizácia lesných odvozných ciest systémom pre podporu priestorového rozhodovania E. PACOLA 1 , J. TUÈEK 2 Received 14 November 2000 1 Technická univerzita, Lesnícka fakulta, Katedra lesnej ažby a mechanizácie, Zvolen, Slovenská republika 2 Technická univerzita, Lesnícka fakulta, Katedra hospodárskej úpravy lesa a geodézie, Zvolen, Slovenská republika ABSTRAKT: V práci prezentujeme teoretické základy kartografického modelu lanovkovej približovacej vzdialenosti. Model približovacej vzdialenosti bol vytvorený pre rastrovú reprezentáciu reliéfu terénu a integrovaný do prostredia profesionálneho GIS ArcInfo TM . Vlastné algoritmy modelu boli napísané v jazyku Arc Macro Language (AML), ktorý je vývojovým nástrojom spomínaného prostredia. Matematický a konceptuálny model expertného systému popísaný v ïalšej èasti práce je základom budúceho systému pre podporu priestorového rozhodovania. Tento umožòuje automatizova návrh riadiacej èiary za kontroly technických a technologických požiadaviek, ktoré by mali by naplnené v budúcej trase cesty. Systém je založený na fuzzy inferenènom mechanizme, bol vytvorený jazykom AML. K¾úèové slová: približovacia vzdialenos ; digitálny model terénu; ArcInfo TM ; systém pre podporu priestorového rozhodovania; fuzzy logika 312 J. FOR. SCI., 47, 2001 (7): 307–313
Tradièné metódy používané v plánovaní lesnej cestnej siete vychádzajú z individuálnych skúseností pracovníkov, ktorí navrhujú jednu alebo viac dopravných alternatív na vrstevnicovej mape. Grafický návrh je èasto doplnený výpoètom ekonomických a technologických ukazovate¾ov hodnotiacich kvalitu ktorejko¾vek z navrhovaných alternatív. Tento prístup je èasovo ve¾mi nároèný. Jednotlivec alebo skupina ¾udí, ktorá sa zúèastòuje na riešení tohoto problému, èasto nedokáže komplexne zoh¾adni všetky kritériá ovplyvòujúce výber optimálneho variantu. Množstvo faktorov a alternatív môžeme hodnoti , kontrolova a modelova v prostredí poèítaèových systémov. V poèítaèovom prostredí implementované algoritmické postupy simulaèných, matematických metód a metód operaèného výskumu dokážu kombinova kriteriálne vstupy a predvída správanie sa systému pri akejko¾vek zmene kritéria. Kartografický model lanovkovej približovacej vzdialenosti je mapou vzdialeností definovaných dåžkou šikmých zámer (trasa lanovky) vedených nad povrchom reliéfu terénu (obr. 1). Model lanovkovej približovacej vzdialenosti je sie ovým modelom. Výpoèet dåžky simulovanej trasy lanovky sa vykoná pre každú kombináciu bunky terénu s bunkami existujúcich ciest. H¾adá sa poloha bunky cesty, ku ktorej bude analyzovaná trasa najkratšia, a zároveò sa kontroluje orientácia terénu pod zámerou a priama vidite¾nos medzi analyzovanou bunkou terénu a bunkami existujúcich ciest. Tieto kontroly zabezpeèujú výpoèet vzdialeností len pre kombináciu Corresponding author: buniek, ktorá zaruèuje vedenie lanovkovej trasy po spádnici alebo v prípustnej odchýlke od smeru spádnice. Použitá metodika tvorby kartografického modelu teda zodpovedá predovšetkým možnosti paralelného vedenia lanovkových trás po spádnici. Vývojový diagram znázoròujúci spôsob výpoètu hodnôt lanovkovej približovacej vzdialenosti z DMT a rastrový model lanovkovej približovacej vzdialenosti je na obr. 2 a 3. Pri vypracovaní novej metodiky pre riešenie problému lokalizácie svahových odvozných ciest sa vychádzalo z princípov vyh¾adávania tzv. prechodových (kladných kardinálnych –passing–) bodov. Táto metóda je založená na teórii fuzzy množín a prvýkrát ju popísal YOSHIMU- RA (1997). Metóda bola prepracovaná pre podmienky a kritéria návrhu trasy cesty platné na území Slovenska a implementovala sa do prostredia UNIXového ArcInfa TM . Rozhodujúca èas algoritmov využíva nástroje modulu GRID, ktorý pracuje s diskrétnou rastrovou štruktúrou. Nástroje mapovej algebry sú funkène prepojené prostriedkami programovacieho makro jazyka Arc Macro Language (AML). Vytvorené moduly budú základom pre budovanie špecifického systému pre podporu priestorového rozhodovania – SDSS v prostredí ArcInfo TM . Tento by mal by zastrešený vlastným graficko-užívate¾ským rozhraním (GUI) a bude v sebe integrova GIS, expertný systém a banku metód podporujúcich riešenie èiastkových optimalizaèných problémov spojených s návrhom nových úsekov ciest a hodnotením úèinnosti existujúcej alebo navrhovanej cestnej siete. Ing. ERICH PACOLA, Technická univerzita, Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovenská republika, tel.: + 421 45 520 62 87, fax: + 421 45 533 26 54, e-mail: pacola@vsld.tuzvo.sk J. FOR. SCI., 47, 2001 (7): 307–313 313
- Page 2 and 3: JOURNAL OF FOREST SCIENCE (continua
- Page 4 and 5: sistent or most efficient if the eq
- Page 6 and 7: correlations that will arise betwee
- Page 8 and 9: MATERIALS Remeasurement data from a
- Page 10 and 11: 5 years interval). If a manager goe
- Page 12 and 13: JOURNAL O OREST SCIENCE, 47, 2001 (
- Page 14 and 15: Table 2. Regression analyses: influ
- Page 16 and 17: Table 7. Results of qualitative ana
- Page 18 and 19: V souèasnosti tvoøí velkou èás
- Page 20 and 21: 1989 - deionised water; MCKAY 1998
- Page 22 and 23: asis of browning and changes in con
- Page 24 and 25: zis ovanie trvá až nieko¾ko dní
- Page 26 and 27: i i i i y = c0 + c1 + ... + cnxn l
- Page 28 and 29: Membership value Membership value .
- Page 32 and 33: Non-solid roadway degradation of fo
- Page 34 and 35: Table 1. Coefficients of regression
- Page 36 and 37: the climatic conditions (moisture a
- Page 38 and 39: References ERTÁ¼ D., 1996. Stanov
- Page 40 and 41: Prices of spruce timber and costs o
- Page 42 and 43: Table 2. Average coefficients of co
- Page 44 and 45: 3,0 . Fig. 1. Development of the in
- Page 46 and 47: nuses were very variable, and they
- Page 48 and 49: triede IIIA a IIIB až do roku 1994
- Page 50 and 51: In the area of forest policy strate
- Page 52: JOURNAL OF FOREST SCIENCE Volume 47
Tradièné metódy používané v plánovaní lesnej cestnej<br />
siete vychádzajú z individuálnych skúseností pracovníkov,<br />
ktorí navrhujú jednu alebo viac dopravných alternatív<br />
na vrstevnicovej mape. Grafický návrh je èasto<br />
doplnený výpoètom ekonomických a technologických<br />
ukazovate¾ov hodnotiacich kvalitu ktorejko¾vek<br />
z navrhovaných alternatív. Tento prístup je èasovo ve¾mi<br />
nároèný. Jednotlivec alebo skupina ¾udí, ktorá sa<br />
zúèastòuje na riešení tohoto problému, èasto nedokáže<br />
komplexne zoh¾adni všetky kritériá ovplyvòujúce výber<br />
optimálneho variantu.<br />
Množstvo faktorov a alternatív môžeme hodnoti ,<br />
kontrolova a modelova v prostredí poèítaèových systémov.<br />
V poèítaèovom prostredí implementované algoritmické<br />
postupy simulaèných, matematických metód<br />
a metód operaèného výskumu dokážu kombinova kriteriálne<br />
vstupy a predvída správanie sa systému pri<br />
akejko¾vek zmene kritéria.<br />
Kartografický model lanovkovej približovacej vzdialenosti<br />
je mapou vzdialeností definovaných dåžkou šikmých<br />
zámer (trasa lanovky) vedených nad povrchom<br />
reliéfu terénu (obr. 1). Model lanovkovej približovacej<br />
vzdialenosti je sie ovým modelom. Výpoèet dåžky simulovanej<br />
trasy lanovky sa vykoná pre každú kombináciu<br />
bunky terénu s bunkami existujúcich ciest. H¾adá sa<br />
poloha bunky cesty, ku ktorej bude analyzovaná trasa<br />
najkratšia, a zároveò sa kontroluje orientácia terénu pod<br />
zámerou a priama vidite¾nos medzi analyzovanou bunkou<br />
terénu a bunkami existujúcich ciest. Tieto kontroly<br />
zabezpeèujú výpoèet vzdialeností len pre kombináciu<br />
Corresponding author:<br />
buniek, ktorá zaruèuje vedenie lanovkovej trasy po spádnici<br />
alebo v prípustnej odchýlke od smeru spádnice.<br />
Použitá metodika tvorby kartografického modelu teda<br />
zodpovedá predovšetkým možnosti paralelného vedenia<br />
lanovkových trás po spádnici. Vývojový diagram znázoròujúci<br />
spôsob výpoètu hodnôt lanovkovej približovacej<br />
vzdialenosti z DMT a rastrový model lanovkovej<br />
približovacej vzdialenosti je na obr. 2 a 3.<br />
Pri vypracovaní novej metodiky pre riešenie problému<br />
lokalizácie svahových odvozných ciest sa vychádzalo<br />
z princípov vyh¾adávania tzv. prechodových (kladných<br />
kardinálnych –passing–) bodov. Táto metóda je založená<br />
na teórii fuzzy množín a prvýkrát ju popísal YOSHIMU-<br />
RA (1997). Metóda bola prepracovaná pre podmienky<br />
a kritéria návrhu trasy cesty platné na území Slovenska<br />
a implementovala sa do prostredia UNIXového ArcInfa TM .<br />
Rozhodujúca èas algoritmov využíva nástroje modulu<br />
GRID, ktorý pracuje s diskrétnou rastrovou štruktúrou.<br />
Nástroje mapovej algebry sú funkène prepojené prostriedkami<br />
programovacieho makro jazyka Arc Macro<br />
Language (AML). Vytvorené moduly budú základom pre<br />
budovanie špecifického systému pre podporu priestorového<br />
rozhodovania – SDSS v prostredí ArcInfo TM . Tento<br />
by mal by zastrešený vlastným graficko-užívate¾ským<br />
rozhraním (GUI) a bude v sebe integrova GIS, expertný<br />
systém a banku metód podporujúcich riešenie èiastkových<br />
optimalizaèných problémov spojených s návrhom<br />
nových úsekov ciest a hodnotením úèinnosti<br />
existujúcej alebo navrhovanej cestnej siete.<br />
Ing. ERICH PACOLA, Technická univerzita, Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, Slovenská republika,<br />
tel.: + 421 45 520 62 87, fax: + 421 45 533 26 54, e-mail: pacola@vsld.tuzvo.sk<br />
J. FOR. SCI., 47, 2001 (7): 307–313 313
Change language