Revue Piestany - leto 2010 - Piešťany

Zbierka umeleckých diel z osobného vlastníctva básnika Krasku
je súčasťou expozície Pamätnej izby Ivana Krasku, nachádzajúcej
sa v jeho niekdajšom piešťanskom byte. Ivan Krasko,
občianskym menom Ing. Ján Botto (1876 - 1958) žil
v Piešťanoch, v dome na nábreží Váhu, na sklonku svojho
života - v rokoch 1943 - 1958.
The collection of works of art from the personal property of the
poet Krasko is a part of his exposition entitled the Memory
Room, which is situated in his former flat in Piešťany. Ivan
Krasko, his real name being Ing. Ján Botto (1876 - 1958), lived
in Piešťany in a house on the riverbank of the Váh in the autumn
years of his life from 1943 to 1958.
Eine Sammlung von Kunstgegenständen aus dem persönlichen
Besitz des Dichters Krasko bildet einen Bestandteil
der Exposition im Ivan Krasko-Gedenkraum, in seiner
ehemaligen Wohnung in Piešťany. Ivan Krasko, mit bürgerlichem
Namen Ing. Ján Botto (1876 – 1958) wohnte in diesem Haus
am Ufer der Waag in Piešťany zum Ende seiner Lebzeiten,
n den Jahren 1943 - 1958.
Podzámok (1919). Je to kresba Oravského hradu
a pochádza zrejme zo študijnej cesty maliara po
Slovensku. Vidieckym životom sú inšpirované diela
sochára Františka Úprku - plastika Slovenka
s deťmi (20. roky 20. stor.) a reliéfna plaketa
Slovenka z rovnakého obdobia. Témou
ženy–matky je inšpirované dielo maliara, grafika
a ilustrátora Aurela Kajlicha Matka s dieťaťom
(kresba rudkou, 1952) a komorná bronzová
plastika Jozefa Kostku. Autor patrí ku Generácii
1909 podobne ako piešťanský Ladislav Ľudovít
Pollák, zastúpený v zbierke Tanečníkmi
z Horehronia (polychromovaná sadra, 1955)
a František Gibala Fujarista - Goral (bronz, 50. roky
20. stor.). Tvorba skalického krajinára Júliusa
Koreszku je v Kraskovej zbierke zastúpená dvomi
poeticky ladenými obrazmi: Krajinný motív
a Rieka (okolo roku 1930).
Časť diel má bezprostredný vzťah k rodine
básnika - portrét prastrýka básnika Jána Bottu,
štúrovca, autora básne Smrť Jánošíkova, od
I. Sorsa (1929), portrét historika Júliusa Botta
z Veľkej Revúcej od M. Petríčka - ale aj
k samotnému básnikovi. Autorom dvoch diel -
akvarelu Kraskovho rodného domu v Lukovištiach
a portrétu básnika (pastel, namaľovaný ako dar
k 80. narodeninám) je básnikov zať, významný
slovenský herec František Zvarík. Dva obrazy -
Zátišie (1914 - 1918) a Krajinka s architektúrou
(1918) sú darom od ruského zajatca S. Chenkina
z obdobia 1. svetovej vojny. Portrétna bronzová
busta básnika (1955 - 1956) je dielom sochárky
Aliny Ferdinandy. Obraz Pohľad na Lukovištia
(1956) od Alojza Klimu je zaujímavý tým, že bol
namaľovaný na objednávku štátu a I. Krasko ho
dostal ako dar k 80. narodeninám.
Pri príležitosti 130. výročia narodenia básnika
v roku 2006 vydalo Balneologické múzeum
publikáciu Silvie Čúzyovej „Básnik a umenie -
Kraskova umelecká zbierka“, ktorá sa
podrobnejšie zaoberá touto problematikou. ❚
s Martin Benka: Revúčanka, olej, 1928
Martin Benka: Revúčanka (A woman from Revúca), oil painting, 1928
Martin Benka: „Revúčanka“, Öl, 1928
29