artUM_2022_01
Share Embed Flag
Download ePaper

artUM_2022_01

Časopis o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji Časopis o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji

sosbb
05.03.2023 Views

artUM ČASOPIS O KULTÚRE A UMENÍ V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI 1 / 2022

<strong>artUM</strong><br />

ČASOPIS O KULTÚRE A UMENÍ<br />

V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI 1 / <strong>2022</strong>

<strong>01</strong> SLOVO NA ÚVOD<br />

(Katarína Mosnáková Bagľašová)<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

02 HOREHRONSKÉ MÚZEUM V BREZNE<br />

(Ivica Krištofová)<br />

10 GORAZDOVE ORGANOVÉ DNI<br />

(Erika Žigová)<br />

POTYKÁVANIE<br />

16 TEN, ČO FOTÍ UMENIE<br />

Potykajte si s fotografom Martinom Marenčinom<br />

(Jozef Ondzik)<br />

22 NEZABUDNUTEĽNÝ VEČER JANKA KRÁĽA V BANSKEJ BYSTRICI<br />

K 200. výročiu narodenia štúrovského básnika<br />

(Jana Borguľová)<br />

PULZOVANIE TVORBY<br />

28 NIEKOĽKO SLOV O SCÉNICKOM DIELE OBRAZY Z DOLNEJ ZEME – MIESTO NA ZEMI<br />

(Belo Felix)<br />

36 DIVADELNÁ JESEŇ<br />

(Milada Bolyošová)<br />

ART@CHAT<br />

42 KVALITA V JEDNOM KUSE<br />

Na slovo s módnou návrhárkou Michaelou Hubert<br />

(Tatiana Urbanová)<br />

AKO NA TO<br />

48 HLASOVÁ A REČOVÁ PRÍPRAVA NA VEREJNÉ PREJAVY A VYSTÚPENIA<br />

(Jaroslava Čajková)<br />

HORIZONTY<br />

56 KVET KULTÚRY A UMENIA PRE VÝNIMOČNÝCH ĽUDÍ<br />

(Mária Šajgalíková)<br />

ALEA IACTA EST<br />

64 Z ČINNOSTI OSVETOVÝCH STREDÍSK BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA<br />

V OBDOBÍ JANUÁR – JÚN <strong>2022</strong><br />

(redakcia)<br />

OBSAH

SLOVO NA ÚVOD<br />

Obr. 0<strong>01</strong><br />

Katarína<br />

Mosnáková Bagľašová.<br />

Foto: archív SOS.<br />

Milí čitatelia,<br />

v rukách držíte časopis o kultúre a umení<br />

<strong>artUM</strong>. Jeho názov je spojením slov art ako<br />

umenie a um ako rozum. Evokuje teda schopnosť<br />

myslieť, uvažovať o umení. Aj v najnovšom<br />

čísle sa pozrieme na to, ako pulzuje literatúra,<br />

hudba, divadlo, vizuálne a scénické umenie<br />

v Banskobystrickom kraji. Spoznáme zaujímavé<br />

osobnosti, významné kultúrne inštitúcie<br />

a podujatia, ako aj nové kultúrne počiny. Načrieme<br />

do našej kultúrnej minulosti, ponúkneme vzácnu<br />

metodickú pomôcku a potom vás už necháme,<br />

aby ste v pokoji pouvažovali o rozmanitosti, kráse<br />

a význame našej kultúry. Koronové dni sú už za<br />

nami, tak sa poďme naplno venovať tomu, čo nám<br />

(individuálne, ale aj v celej spoločnosti) za tie dva<br />

roky pandémie chýbalo ako soľ.<br />

Príjemné čítanie želá<br />

Katarína Mosnáková Bagľašová<br />

<strong>01</strong><br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

HOREHRONSKÉ<br />

MÚZEUM V BREZNE<br />

Na pozadí dejín sledujeme príbehy ľudí. Ich priebeh nemôžeme<br />

ovplyvniť, ale to, do čoho priamo zasahujeme, sú príbehy jednotlivých<br />

predmetov: určujeme ich cestu z terénu cez konzervátorskú dielňu<br />

a odborné pracoviská do zasklených vitrín výstav a tak uchovávame<br />

ich posolstvo. Zhromažďujeme o nich dostupné fakty, vymedzujeme<br />

im presné miesto v depozitári, rozprávajú o nich lektorky. Stávajú sa<br />

pre nás jedinečným zdrojom informácií o ľuďoch, ich životnom štýle,<br />

vzťahoch a hodnotách, o veľkých udalostiach histórie aj všednostiach<br />

každodenného života. Rozprávajú aj o nás...<br />

Horehronské múzeum (HM) v Brezne bolo<br />

založené v roku 1960 ako vlastivedné múzeum<br />

breznianskeho okresu. V roku 1956 nadobudlo<br />

postavenie regionálneho múzea, náplňou jeho<br />

činnosti sa stal výskum a zber dokumentačného<br />

materiálu z oblasti tradičnej kultúry a dejín<br />

Horehronia. Až do súčasnosti prostredníctvom<br />

svojich zbierok a aktivít poskytuje verejnosti<br />

obraz o histórii, kultúre a spôsobe života<br />

obyvateľov v povodí horného toku rieky Hron.<br />

Múzeum sídli v dvoch historických budovách<br />

na breznianskom námestí: v starej radnici<br />

s renesančnými základmi, ktorá dnešnú podobu<br />

nadobudla po neskorobarokových úpravách<br />

v rokoch 1779 – 1780 (zastrešuje etnografickú<br />

expozíciu), a v renovovanom meštianskom<br />

dome z konca 16. storočia (poskytuje priestor<br />

historickej expozícii). Pod správu Horehronského<br />

múzea, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti<br />

Banskobystrického samosprávneho kraja, patrí<br />

aj roľnícko-remeselnícka usadlosť farbiara<br />

modrotlače na Rázusovej ulici č. 20 so vzácnou<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

02

Obr. 002 Horehronské múzeum sídli v historickej<br />

radnici postavenej na základoch zo 16. storočia.<br />

Zdroj: archív HM.<br />

03<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 003 Stála etnografická expozícia je exkurziou do tradičnej kultúry Horehronia. Zdroj: archív HM.<br />

technickou pamiatkou, zariadením na úpravu<br />

textilu – drevenou mangľovňou. Zbierkový fond<br />

HMB obsahuje viac ako 30 000 predmetov<br />

a početné dokumentačné fondy, knižnica viac ako<br />

9300 knižných jednotiek. Okrem expozícií múzeum<br />

celoročne ponúka svojim návštevníkom viacero<br />

krátkodobých výstav s rôznym zameraním.<br />

Historická expozícia Brezno v premenách<br />

času je exkurziou do politického, hospodárskeho<br />

a spoločenského vývoja mesta od jeho začiatkov<br />

až do roku 1918. Začína sa kapitolou o urbanizme<br />

mesta, jeho svetských i cirkevných pamiatkach.<br />

Prostredníctvom dobových fotografií a obrazových<br />

dokumentov akoby otvorila bránu do starobylého<br />

mesta. Návštevník vstúpi do historického jadra,<br />

kde bolo počas viac ako šesťstoročnej existencie<br />

Brezna vybudovaných šesť kostolov, kláštor,<br />

radnica a mestská veža. Plán mesta a veduta<br />

zo začiatku 18. storočia mu umožnia prejsť sa<br />

pôvodnou zástavbou historického jadra, spoznať<br />

staré chotárne názvy, pootvoriť mestské brány.<br />

Tritisíc rokov starý archeologický nález z doby<br />

bronzovej prezrádza, že územím mesta, proti<br />

prúdu Hrona, prechádzali kedysi obchodné cesty<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

04

Obr. 004 Historická expozícia Brezno v premenách času je umiestnená v najstaršom meštianskom dome zo 16. storočia. Zdroj: archív HM.<br />

prehistorických kultúr. Záujemca o miestnu<br />

históriu navštívi opevnené hradisko z doby<br />

železnej v Hornej Lehote a s jeho obyvateľmi,<br />

so zručnými hutníkmi, v predstavách zakladá<br />

tradíciu spracovania železných rúd, ktorá v tomto<br />

kraji trvá dodnes. Banícke náradie mu ozrejmí<br />

pôvodné zamestnanie obyvateľov mesta. Dobové<br />

dokumenty ho presvedčia, že Brezňania si svoju<br />

slobodu a suverenitu pamätajú už od roku 1380.<br />

Stáva sa svedkom vypálenia Brezna v roku 1517<br />

majiteľmi ľupčianskeho hradu a prežíva aj obavy<br />

z prítomnosti Turkov za hranicami chotára v čase,<br />

keď sa obyvateľov bezprostredne dotýkali udalosti<br />

veľkej histórie Európy. Spolu s mešťanmi vedie<br />

spory s erárom, ktorý od 16. storočia prejavoval<br />

záujem podnikať v hutníctve a siahal na to, čo si<br />

Brezňania vážili najviac – na pôdu a lesy. Miestni<br />

obyvatelia si hrdo hájili aj svoje vierovyznanie.<br />

Evanjelickej väčšine habsburská monarchia istý<br />

čas odopierala právo na náboženskú slobodu.<br />

Návštevník spoznáva zákulisie stavovských<br />

povstaní a zúčastní sa na príprave Vešeléniho<br />

sprisahania.<br />

05<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Súpis mestských privilégií z roku 1627<br />

návštevníkovi pripomína postavenie mesta, právo<br />

používať mestský erb a postup v hierarchii miest,<br />

veď v roku 1650 sa Brezno stalo slobodným<br />

kráľovským mestom. Je svedkom slávy, ale aj<br />

stagnácie Brezna v 17. storočí, keď sa zo sľubne<br />

rozvíjajúceho mesta stalo roľnícko-remeselnícke<br />

centrum. Početné cechálie sú dôkazom, že<br />

z potomkov baníkov sa stali zruční remeselníci<br />

a neskôr kovorobotníci. V 19. storočí sa mesto<br />

opäť ocitlo vo víre udalostí veľkej histórie.<br />

Obyvatelia Brezna sa stretli s dobrovoľníckymi<br />

výpravami revolučných rokov 1848 – 1849,<br />

z balkóna radnice sa im prihováral Ľudovít Štúr<br />

a Jozef Miloslav Hurban. Dnes len zasvätení<br />

vedia, že história Matice slovenskej sa začala<br />

písať v Brezne. Mesto sa v polovici 19. storočia<br />

stalo centrom národného života a ašpirovalo na<br />

sídlo matice. Pôsobili tu významní literáti – Ján<br />

Chalupka, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský,<br />

Adolf Peter Záturecký. Im je venovaná literárna<br />

časť expozície.<br />

Život malomesta na prelome 18. a 20. storočia<br />

– to bol aj život spolkový. Divákovi pred očami<br />

ako v panoptiku defilujú divadelníci, požiarnici,<br />

členovia streleckej jednoty... Ožívajú uhorské<br />

miléniové oslavy, spoločenské zmeny aj zánik<br />

niekdajšej slávy. Akoby symbolicky je prehliadka<br />

historickej expozície ukončená symbolmi mesta<br />

– historickými pečaťami, mestskou zástavou<br />

a portrétmi mešťanostov od renomovaných<br />

maliarov.<br />

Národopisná expozícia Život a kultúra ľudu<br />

na Horehroní predstavuje etnografický región<br />

Horehronie. Od osídlenia až do súčasnosti<br />

ho tvorí sedem veľkých obcí od Telgártu po<br />

Bacúch. Toto územie bolo do 16. storočia<br />

súčasťou poľovníckeho revíru uhorských kráľov<br />

a obce vznikali až počas valaskej kolonizácie<br />

v priebehu 15. a 16. storočia. Ľudová kultúra<br />

tejto oblasti vychádza z pastierstva, postupne<br />

ju formovalo poľnohospodárstvo zamerané na<br />

chov hospodárskych zvierat, drevorubačstvo<br />

a priemyselná železiarska výroba. Expozícia<br />

približuje šesť oblastí tradičnej hmotnej kultúry:<br />

ľudovú architektúru a bývanie, ľudový odev,<br />

pastierstvo, poľnohospodárstvo, drevorubačstvo<br />

a výrobu z dreva, tradičnú výrobu textilu<br />

a spracovanie koží. Na pracovných i slávnostných<br />

ľudových odevoch možno vidieť krásu typickej<br />

krížikovej výšivky z Polomky a účelnosť<br />

jednotlivých odevných súčastí. Svadobný odev<br />

nevesty z Telgártu a sviatočný odev muža<br />

z Pohorelej sú zas ukážkou rozdielnosti vo<br />

výzdobe aj v strihu krojov v horehronských<br />

dedinách. Pre porovnanie je vystavený tradičný<br />

mužský odev zo susednej etnografickej oblasti<br />

– z Čierneho Balogu v povodí Čierneho Hrona.<br />

Pri údržbe odevu sa používali drevené piesty<br />

na pranie a mangľovanie, ktoré bývali zdobené<br />

rezbou, a na jeho uloženie slúžili maľované truhly.<br />

Bohatú rezbársku výzdobu a archaický tvar<br />

majú vystavené zásobnice na potraviny. Tradičnú<br />

prácu roľníka na Horehroní predstavujú základné<br />

nástroje – motyky, kosy, vidly, hrable, rešetá.<br />

Rôzne typy zvoncov, pastierske biče, bačovský<br />

riad na dojenie a spracúvanie ovčieho mlieka sa<br />

používali pri salašnom chove oviec. Zaujímavé<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

06

Obr. 005<br />

Pôvodná myšlienka založenia<br />

múzea zo 60. rokov 20. storočia<br />

našla svoje zhmotnenie<br />

v expozícii dokumentujúcej<br />

literárnu históriu mesta.<br />

Zdroj: archív HM.<br />

sú najmä typické horehronské črpáky, ktoré sa<br />

od črpákov zo susedných horských oblastí líšia<br />

tvarom aj výzdobou. Doplnkovým zdrojom obživy<br />

Horehroncov bolo v minulosti včelárstvo, lov<br />

zveri a zber lesných plodín, o čom svedčia ďalšie<br />

exponáty. Obdiv si zaslúžia aj staré drevorubačské,<br />

tesárske, debnárske či iné drevoobrábacie<br />

a rezbárske nástroje. Súčasťou transportu dreva<br />

bolo kedysi pltníctvo, ktoré malo v povodí Hrona<br />

svoju tradíciu do prvej svetovej vojny. Typ pltí<br />

plavených po Hrone znázorňuje maketa, ktorá<br />

je súčasťou expozície. Tradičnú ľudovú výrobu<br />

plátna, súkna a koží zastupujú pracovné nástroje<br />

na domáce pradenie ľanových a konopných<br />

vlákien a tkanie plátna. Výber dopĺňajú nástroje<br />

kožušníkov a pomôcky na výrobu mužských<br />

zápästkov. Pre ľudovú architektúru Horehronia<br />

bol v minulosti typický dvoj- a trojpriestorový<br />

zrubový dom so sedlovou strechou a šindľovou<br />

krytinou. Expozíciu dopĺňa základný nábytok<br />

z tradičnej horehronskej izby, hlinené, liatinové<br />

a drevené nádoby a kuchynské pomôcky.<br />

Hlineným riadom región zásobovali najmä hrnčiari<br />

z Gemera a od Banskej Bystrice. Zaujímavé sú<br />

muránske kameninové nádoby, ktoré boli v móde<br />

v 19. storočí, ozdobné taniere a svadobné krčahy.<br />

S existenciou čiernej kuchyne je spojený železný<br />

a liatinový riad. Ostatné kuchynské pomôcky<br />

sa vyrábali podomácky z dreva. Svojou krásou<br />

a funkčnosťou vzbudzujú obdiv aj v súčasnosti.<br />

Samostatnou časťou expozície je dlhodobá<br />

výstava Krása liatiny a smaltu. Predstavuje výber<br />

úžitkových predmetov z výroby hrončianskych<br />

železiarskych prevádzok – zlievarne a smaltovne<br />

– z konca 19. a z prvej polovice 20. storočia.<br />

Literárna expozícia Literárne Brezno – Martin<br />

Rázus a ďalšie literárne osobnosti Brezna je<br />

sprístupnená vďaka Miestnemu odboru Matice<br />

slovenskej v Brezne a vznikla s odbornou<br />

pomocou Horehronského múzea. Nachádza sa<br />

07<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 006 Ľudová mangľovňa s mangľom slúžiacim na konečnú úpravu tkanín je dnes kompletne zreštaurovaná. Zdroj: archív HM.<br />

v zrenovovaných priestoroch starej sypárne<br />

na evanjelickej fare. Centrálna časť expozície<br />

je venovaná životu a dielu Martina Rázusa,<br />

popredného spisovateľa medzivojnového obdobia.<br />

Obsahom druhej časti sú literárne osobnosti<br />

mesta od polovice 17. storočia po súčasnosť<br />

(Izák Caban, Ján Milochovský, Ján Simonides,<br />

Ján Chalupka, Karol Kuzmány, Gustáv Kazimír<br />

Zechenter-Laskomerský, Adolf Peter Záturecký,<br />

Samuel Kupčok, Andrej Kachnič, Ján Pohronský,<br />

Ervín Holéczy, Elena Holéczyová, Matej Tasler<br />

a František Kreutz).<br />

Roľnícko-remeselnícku usadlosť získalo<br />

Horehronské múzeum do svojho majetku<br />

v roku 1990. Nachádza sa na Rázusovej<br />

ulici č. 20. V trojtraktovom dome sa okrem<br />

obytných a hospodárskych častí zachovala aj<br />

modrotlačiarska dielňa, kde do roku 1920 Ján<br />

Roštár vyrábal modrotlač pre potreby žien<br />

z celého regiónu. Okrem dielne ostala po rodine<br />

Roštárovcov ešte jedna unikátna pamiatka –<br />

drevená mangľovňa na konský pohon zo začiatku<br />

19. storočia, ktorá sa od roku 1973 pýši titulom<br />

národnej kultúrnej pamiatky. Tento vzácny a plne<br />

funkčný mechanizmus predstavuje najväčšiu<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

08

Obr. 007 Príbeh breznianskeho pomníka generála M. R. Štefánika spoznáte jedine počas návštevy mestskej veže. Zdroj: archív HM.<br />

„žehličku“ na Slovensku. Mangeľ je poslednou<br />

pamiatkou svojho druhu prezentovanou na svojom<br />

pôvodnom mieste a od roku <strong>2022</strong> je kompletne<br />

zrenovovaný.<br />

Na jeseň <strong>2022</strong> pribudla do ponuky prehliadok<br />

múzea aj mestská veža v Brezne. Je to jediná veža<br />

na Slovensku, ktorá bola celoročne obývaná. Na<br />

jej najvyššom podlaží od roku 1833 dohliadal<br />

na bezpečnosť mesta strážnik a zvonár v jednej<br />

osobe. Ilúziu jeho prítomnosti ponúka náznaková<br />

inštalácia bytu. Kým návštevník vystúpi do výšky<br />

piateho podlažia, spozná jedinečný príbeh sochy<br />

generála Milana Rastislava Štefánika. Socha<br />

prekonala úskalia politických zmien v druhej<br />

polovici 20. storočia, aby v jeho závere spojila<br />

Brezno s mestom, ktoré sa stalo Štefánikovým<br />

druhým domovom – s francúzskym Meudonom.<br />

Prezentácia stálych expozícií nie je to jediné,<br />

čo Horehronské múzeum ponúka. Každoročne<br />

je to niekoľko desiatok podujatí pre rôzne<br />

vekové kategórie a cieľové skupiny, stačí si len<br />

vybrať. Históriu mesta a tradície regiónu môžete<br />

spoznávať rôznym spôsobom. Radi vás privítame.<br />

<br />

Ivica Krištofová, riaditeľka HM<br />

09<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

GORAZDOVE<br />

ORGANOVÉ DNI<br />

Predstavujeme vám celoslovenskú prehliadku neprofesionálnych<br />

organistov, ktorá je ojedinelým, dnes už dvadsaťsedemročným<br />

podujatím. Práve tu sa môžete dosýta napočúvať organovej hudby,<br />

stretnúť sa s mladými organistami i pedagógmi, získať nové poznatky<br />

a vymeniť si skúsenosti.<br />

Zámerom celoslovenskej prehliadky organistov<br />

je prispievať k zvyšovaniu umeleckej úrovne<br />

organistov pod odborným lektorským vedením<br />

pedagógov prostredníctvom odborných seminárov<br />

a tvorivých dielní. Tiež vytvoriť priestor pre ich<br />

verejnú umeleckú prezentáciu, výmenu skúseností<br />

a poznatkov.<br />

Vznik a história podujatia<br />

V roku 1996 prišla ponuka od organizátorov<br />

Svätogorazdovských dní, pod hlavičkou ktorých<br />

sa v tom čase už na šiestich miestach Slovenska<br />

konali rôzne kultúrne podujatia. Ich hlavnou<br />

myšlienkou bolo spájať prostredníctvom<br />

kultúrnych aktivít ľudský, duchovný a odborný<br />

rozmer a tým obohatiť kultúrny život občanov.<br />

Ambíciou bolo zaradiť k týmto aktivitám aj<br />

prehliadku neprofesionálnych organistov. Toto<br />

podujatie začalo svoju existenciu v dobe, keď sa po<br />

dlhom období ateizácie duchovná hudba postupne<br />

vracala do sféry kultúrneho záujmu a organ zažíval<br />

svoje znovuobjavenie.<br />

Prvý ročník celoslovenskej prehliadky<br />

neprofesionálnych organistov pod názvom<br />

Gorazdove organové dni sa konal v roku 1996<br />

v rímskokatolíckom kostole v Dudinciach. Hlavným<br />

organizátorom bolo Regionálne kultúrne stredisko<br />

vo Zvolene (dnes Podpolianske osvetové stredisko),<br />

spoluorganizátormi boli Národné osvetové centrum<br />

Bratislava, Rímskokatolícky farský úrad Dudince,<br />

mesto Dudince a ďalší. Súčasťou prehliadky<br />

organistov boli tvorivé dielne, odborné semináre,<br />

vystúpenia účastníkov, organový recitál Ferdinanda<br />

Klindu, ale aj výstava sakrálnej výtvarnej tvorby<br />

neprofesionálnych umelcov.<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

10

Obr. 008 Účastníci GOD v Kostole Ducha Svätého v Sielnici. Zdroj: archív POS.<br />

Odborná spolupráca<br />

Dlhoročným lektorom a odborným garantom<br />

Gorazdových organových dní (GOD) je Mgr.<br />

art. Milan Hric, organista a pedagóg pôsobiaci<br />

na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici,<br />

ktorý spolupracoval na vytvorení odbornej časti<br />

koncepcie podujatia.<br />

Na prehliadke v Dudinciach sa ako hosť<br />

zúčastnil Mgr. art. Marek Vrábel, ArtD., pedagóg<br />

a dnes riaditeľ Cirkevného konzervatória<br />

v Bratislave. Atmosféra a dramaturgia podujatia<br />

ho natoľko zaujali, že nadviazal spoluprácu<br />

s organizátormi a stal sa na viac rokov ďalším<br />

lektorom Gorazdových organových dní.<br />

V roku 2<strong>01</strong>6 s organizátormi prehliadky<br />

nadviazal odbornú spoluprácu Mgr. art. Peter<br />

Sochuľák, hudobný pedagóg z Konzervatória<br />

J. L. Bellu v Banskej Bystrici, ktorý dodnes pôsobí<br />

ako lektor tvorivých dielní a člen odbornej<br />

hodnotiacej komisie tohto podujatia.<br />

K ďalším lektorom mladej generácie patria<br />

Mgr. art. Denisa Gibalová Kabáčová, DiS. art.,<br />

11<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 009 Matúš Piroh z Prešova-Cemjaty (štvornásobný laureát GOD). Zdroj: archív POS.<br />

a Mgr. art. MgA. Oľga Bystrianska, ArtD., hudobné<br />

pedagogičky a organistky z Konzervatória<br />

J. L. Bellu v Banskej Bystrici.<br />

Účastníci<br />

Na prvých ročníkoch celoslovenskej prehliadky<br />

sa zúčastňovali organisti viacerých vekových<br />

kategórií od žiakov ZUŠ po dôchodcov, ktorých<br />

hra bola skôr voľnou improvizáciou. Po zmene<br />

v koncepcii podujatia väčšinu účastníkov<br />

tvorili žiaci základných umeleckých škôl a tiež<br />

konzervatórií (po 2. ročník). Medzi prvými boli<br />

žiaci zo ZUŠ v Krupine z triedy učiteľky Anny<br />

Ližbetinovej. Na ZUŠ v Banskej Štiavnici dnes<br />

pôsobí jedna z prvých účastníčok Mgr. art.<br />

Katarína Tuhárska, ktorá vyučuje hru na organe.<br />

Na GOD spomína nasledovne: „Prvýkrát som sa<br />

na Gorazdových organových dňoch zúčastnila<br />

v roku 1996 ešte ako stredoškoláčka – žiačka<br />

organovej hry na II. stupni ZUŠ. Odniesla som si<br />

vtedy domov mnoho nezabudnuteľných zážitkov,<br />

sošku sv. Gorazda ako ocenenie. Na prehliadku<br />

som sa ešte mnohokrát vrátila, najprv ako<br />

účastníčka, neskôr už ako učiteľka organovej hry<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

12

Obr. <strong>01</strong>0 Ján Števuliak z Námestova – laureát GOD. Zdroj: archív POS.<br />

na ZUŠ spolu so svojimi žiakmi či ako lektorka.<br />

Som hrdá na to, že v roku 2<strong>01</strong>4 získala cenu<br />

laureáta aj Lucia Švecová z našej organovej triedy<br />

zo ZUŠ v Banskej Štiavnici. Pre ňu, ako i pre<br />

mnohých iných sa účasť na GOD stala dôležitým<br />

impulzom v ich ďalšom profesijnom smerovaní.<br />

GOD umožnili v predinternetovej dobe, ako i dnes,<br />

nadviazanie kontaktov, načerpanie informácií,<br />

výmenu skúseností, stretnutie s novou organovou<br />

literatúrou, možnosť zdieľania umeleckých výkonov<br />

začínajúcich i skúsených organistov a motiváciu<br />

do ďalšej práce. Za toto patrí veľká vďaka<br />

Podpolianskemu osvetovému stredisku vo Zvolene<br />

a osobitne Mgr. Erike Žigovej, ktorá stála pri<br />

zrode myšlienky a už celých 27 rokov zabezpečuje<br />

a zastrešuje priebeh tohto úžasného podujatia.<br />

Ďakujeme!“<br />

Okruh zastúpenia ZUŠ sa postupne rozširoval.<br />

Doteraz najviac, dvadsaťdva ročníkov, absolvovali<br />

spolu šestnásti žiaci učiteľky Zuzany Marcinovej<br />

z Cirkevnej základnej umeleckej školy sv. Mikuláša<br />

v Prešove. Prehliadka sa čoraz viac dostávala do<br />

povedomia hudobnej verejnosti a začali sa na nej<br />

zúčastňovať ďalšie ZUŠ z Nitry, Banskej Štiavnice,<br />

13<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. <strong>01</strong>1<br />

Organ v Kostole Ducha Svätého v Sielnici. Zdroj: archív POS.<br />

Michaloviec, Humenného, Prievidze, Rajca,<br />

Námestova, Banskej Bystrice.<br />

Gorazdove organové dni dnes<br />

V priebehu rokov prešla koncepcia podujatia<br />

zmenami, ktoré vyplynuli z možností a požiadaviek<br />

účastníkov prehliadky. Podujatie je pravidelne<br />

finančne podporované z verejných zdrojov Fondu<br />

na podporu umenia.<br />

Od roku 2<strong>01</strong>7 sa novým miestom konania stal<br />

rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Sielnici.<br />

Tamojší novopostavený píšťalový organ je<br />

skvostom, ktorý svojimi technickými možnosťami<br />

a unikátnym zvukom nadchol organistov<br />

a poslucháčov zo Slovenska i zo zahraničia.<br />

Účastníci vysoko oceňujú možnosť zahrať si na<br />

tomto ojedinelom hudobnom nástroji.<br />

Namiesto záveru uvedieme citát Od Mgr. art.<br />

Mareka Vrábla, ArtD., riaditeľa Cirkevného<br />

konzervatória v Bratislave, pedagóga VŠMU,<br />

umeleckého riaditeľa Bratislavského organového<br />

TÚRY DO KULTÚRY<br />

14

Obr. <strong>01</strong>2 Tvorivá organová dielňa v rámci GOD. Zdroj: archív POS.<br />

festivalu, člena predstavenstva Spolku koncertných<br />

umelcov na Slovensku, ktorý Gorazdove organové<br />

dni ohodnotil nasledovne: „Kredibilitu podujatia<br />

sledujem už dosť dlho na to, aby som mohol<br />

jednoznačne potvrdiť jeho vysoko stúpajúcu<br />

odbornú, organizačnú a najmä umeleckú<br />

úroveň. Viacerí neprofesionálni organisti,<br />

aktívni účastníci prehliadky sú v súčasnosti<br />

poslucháčmi, resp. absolventmi VŠMU v Bratislave<br />

či Katolíckej univerzity v Ružomberku... Verím,<br />

že aj v budúcnosti bude možné sledovať týchto<br />

mladých zanietených organistov. GOD sú pre nich<br />

odrazovým mostíkom na univerzity či koncertné<br />

pódiá…“<br />

Erika Žigová, Podpolianske osvetové stredisko<br />

15<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

TEN, ČO FOTÍ UMENIE<br />

Potykajte si s fotografom Martinom Marenčinom<br />

Martin Marenčin (1959) je dokumentárny a portrétny fotograf.<br />

Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a od<br />

roku 1992 pôsobí ako fotograf v slobodnom povolaní. Je členom<br />

Združenia slovenských profesionálnych fotografov, spoluzakladateľom<br />

občianskeho združenia Slovenská dokumentárna fotografia<br />

a spoluzakladateľom medzinárodnej obrazovej agentúry CHOICE<br />

images. V rokoch 2005 – 2007 mal sériu deviatich autorských<br />

výstav s fotografickým projektom SLOWLY SLOVAKIA na Slovensku,<br />

v Českej republike a Maďarsku. Pri príležitosti životného jubilea<br />

v roku 2<strong>01</strong>6 mal v Bratislave fotografickú výstavu, ktorá bilancovala<br />

takmer pätnásťročnú spoluprácu s aukčnou spoločnosťou SOGA. Na<br />

súťažiach novinárskej fotografie Czech Press Photo, Fuji Euro Press<br />

Photo Awards a Slovak Press Photo získal v rokoch 20<strong>01</strong> – 2<strong>01</strong>2<br />

spolu sedem ocenení.<br />

Obr. <strong>01</strong>3 Martin Marenčin.<br />

Autorka fotografie: Renata Rehorovská.<br />

POTYKÁVANIE<br />

16

17<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

18<br />

POTYKÁVANIE

Málokto môže o sebe prehlásiť, že fotí umenie.<br />

Martin Marenčin s pokojným svedomím. Už<br />

v detstve bol doma obklopený umením. Narodil<br />

sa v Bratislave ako prvorodený syn v rodine<br />

výtvarníka, básnika, spisovateľa, filmára,<br />

surrealistu a patafyzika Alberta Marenčina,<br />

regenta ubudoxológie pre Slovensko a priľahlé<br />

oblasti. Jeho rodinní priatelia boli významní<br />

umelci, často z okruhu neoficiálnej scény.<br />

Preto bolo celkom prirodzené, že Martin už<br />

v začiatkoch svojho záujmu o fotografiu často<br />

mieril svoj objektív na najvýznamnejšie osobnosti<br />

slovenskej umeleckej scény, napríklad v súbore<br />

Vlečka hnoja (Dar pre Dominika Tatarku), 1973.<br />

Traja starí kamaráti Albert Marenčin st., Juraj<br />

Špitzer a Juraj Mojžiš idú na oslavu narodenín<br />

Dominika Tatarku a podarujú mu plnú vlečku<br />

hnoja. Hnoj mu vykydajú do záhrady a Martin<br />

to fotí. Je zrejmé, že vlečka hnoja pre Tatarku<br />

v atmosfére „normalizácie“ a v prípade aktérov<br />

tejto akcie má celkom iný rozmer ako obyčajný<br />

kamarátsky žart. Mladý Martin Marenčin, aj keď<br />

možno vtedy netušiac, robil svoj prvý záznam<br />

akčného umenia.<br />

O Martinovi som prvýkrát počul v roku 1982.<br />

Bolo horúce leto. Vysoko v lesoch nad Porúbkou<br />

sme spolu s Tomášom Leňom na kapotu starej<br />

Volgy porozkladali fotografie a Vovo Vorobjov<br />

nám rozprával o „foťkách“. O tých našich aj<br />

o tom, čo sa deje v Bratislave. Pre nás, „chlapcov<br />

z periférie“, to boli neoceniteľné informácie. Vovo<br />

vytiahol katalógy výstav, hovoril o tom, čo sa<br />

pre komunistickú cenzúru nemohlo publikovať<br />

a vystavovať, spomínal mená rôznych fotografov.<br />

Medzi inými aj Martina Marenčina a jeho súbor<br />

šiestich fotografií so siahodlhým názvom Nedeľné<br />

Obr. <strong>01</strong>4 Albert Marenčin, 20<strong>01</strong>.<br />

Autor fotografie: Martin Marenčin.<br />

Obr. <strong>01</strong>5 Rudolf Krivoš, 1977.<br />

Autor fotografie: Martin Marenčin.<br />

19<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. <strong>01</strong>6 Štefan Prokop, 2<strong>01</strong>2. Autor fotografie: Martin Marenčin.<br />

popoludnie u priateľa Ladislava Hodného ml.,<br />

umeleckého knihára z Týna nad Vltavou. Už aj tu,<br />

podobne ako v jeho portrétoch Júliusa Jakobyho,<br />

Dominika Tatarku, Egona Bondyho, Štefana<br />

Prokopa, v záznamoch zo stretnutí Kamarátšoft<br />

ist gut (Veľký kotol) a v ďalších dielach z toho<br />

i neskoršieho obdobia, vládne priateľská<br />

atmosféra. Fotograf je akoby neregistrovaný,<br />

neruší, je neviditeľný. Je priateľom, ktorý<br />

zaznamenáva vzácne chvíle stretnutia.<br />

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Martin<br />

Marenčin profesionalizuje ako fotograf. V tej<br />

dobe vzniká mnoho publikácií, výstav a katalógov<br />

o výtvarnom umení. Martin má veľa práce.<br />

Predchádzajúcim režimom nepreferovaní umelci<br />

zrazu vystavujú, o ich diela je enormný záujem.<br />

Potrebujú dokumentovať svoju tvorbu, inštalácie,<br />

výstavy. Galérie a zberatelia dokumentujú<br />

prírastky svojich zbierok. Pri tejto práci, ktorá<br />

u mnohých autorov a inštitúcií pretrváva roky,<br />

vzniká Martinovi nová sieť známostí a priateľstiev.<br />

Profesijne robí reprodukcie umeleckých artefaktov<br />

a pre seba zaznamenáva chvíle strávené so<br />

vzácnymi priateľmi. Stano Filko niekam doďaleka<br />

POTYKÁVANIE<br />

20

Obr. <strong>01</strong>7<br />

Stano Filko, 2<strong>01</strong>2. Autor fotografie: Martin Marenčin.<br />

hľadiaci cez perforovanú matériu. Bohdan<br />

Hostiňák vo chvíli, keď ide na prázdne plátno<br />

urobiť prvý dotyk štetcom. Andrej Rudavský ako<br />

Kráľ Ubu. Sústredenie a kontemplácia Daniela<br />

Fischera pred malým obrazom, čo začína splývať<br />

s vesmírom. Dezider Tóth, ktorý je tu, a je aj<br />

niekde inde. Dorota Sadovská berúca na seba<br />

podobu postáv zo série svojich žltých obrazov.<br />

Martin Marenčin fotil diela azda každému.<br />

Bez jeho fotografií snáď neexistuje žiadna kniha<br />

o slovenskom výtvarnom umení. Jeho portréty<br />

umelcov však vznikajú z vnútornej potreby<br />

zachytiť moment, čo sa nedá popísať. Dá sa len<br />

prežiť. A ak máte šťastie, tak sa vám časť toho<br />

neopísateľného podarí zhmotniť. Neviem to presne,<br />

no možno práve toto sa nazýva umenie. Každý<br />

fotograf raz dospeje k bodu, keď začne vyťahovať<br />

fotografie zo svojho archívu ako dôkaz, že bol pri<br />

tom. Tomu, čo fotí umenie, to pritom môžeme len<br />

závidieť.<br />

<br />

Jozef Ondzik<br />

21<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

NEZABUDNUTEĽNÝ<br />

VEČER JANKA KRÁĽA<br />

V BANSKEJ BYSTRICI<br />

K 200. výročiu narodenia štúrovského básnika<br />

„Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,<br />

vyvolala zas celý svet ospalý k životu.<br />

Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:<br />

a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?“<br />

Janko Kráľ: Jarná pieseň (úryvok)<br />

Na rok <strong>2022</strong> pripadá významné výročie veľkej<br />

osobnosti štúrovskej generácie – 200 rokov<br />

od narodenia básnika Janka Kráľa (24. apríl<br />

1822 Liptovský Mikuláš – 23. máj 1876 Zlaté<br />

Moravce). Hoci ako jediný z veľkých štúrovcov<br />

sa – na rozdiel od Sama Chalupku, Andreja<br />

Sládkoviča a Ján Botta – za života nepohyboval<br />

v banskobystrickom teritóriu, jeho burcujúce<br />

verše si našli miesto aj v srdciach a duši tunajších<br />

obyvateľov. Či už ako súčasť literárnej výchovy<br />

na školách, alebo ako vhodný myšlienkový náboj<br />

v búrlivejšom období národa. Veď kto by nepoznal<br />

jeho naliehavé verše: „A tvoj vták ďalej letí /<br />

búrkam divým v ústrety: / milší mu je voľný let, /<br />

jak ten celý šíry svet!“ Orol vták.<br />

Obr. <strong>01</strong>8 Pozvánka na Večer Janka Kráľa.<br />

Zdroj: Zbierkový fond ŠVK-LHM Banská Bystrica.<br />

POTYKÁVANIE<br />

22

23<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. <strong>01</strong>9 Banská Bystrica, dobový pohľad. Zdroj: archív Jany Borguľovej.<br />

Jednou z osobností, ktoré sa k poézii Janka<br />

Kráľa zásadne vyjadrili, bol literárny vedec<br />

a pedagóg, pôvodom Banskobystričan, Alexander<br />

Matuška. Od roku 1941 opäť pôsobil v Banskej<br />

Bystrici ako stredoškolský profesor na učiteľskom<br />

ústave. Jeho riaditeľ Ján Úlehla svojho nového<br />

pedagóga hneď zapojil do mimoškolskej činnosti<br />

v Mestskom divadelnom združení, v ktorého<br />

výbore už boli činní Andrej Plávka, Ladislav Sára<br />

a ďalší odborníci. V zbierkovom fonde Literárneho<br />

a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice<br />

sa okrem iných dokumentov týkajúcich sa tejto<br />

osobnosti nachádza aj zaujímavé svedectvo<br />

o kultúrno-spoločenskom dianí v meste počas<br />

vojnovej Slovenskej republiky – kultivovane<br />

tlačená pozvánka na Večer Janka Kráľa 10. apríla<br />

1943. Hlavným protagonistom večera bol práve<br />

Matuška. Ústredným organizátorom podujatia<br />

bolo Mestské divadelné združenie. Znalcom<br />

histórie slovenského dramatického umenia je<br />

uvedený dramatický súbor dostatočne známy,<br />

veď spomedzi jeho protagonistov možno menovať<br />

režisérov Jána Kováča, Ľudovíta Jakubóczyho,<br />

hercov Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú,<br />

POTYKÁVANIE<br />

24

Ľudovíta Grešša, v predstaveniach často účinkovali<br />

Mária Bancíková, Hana Meličková, Viliam<br />

Záborský, Andrej Bagar a iní. Hoci sa v tej dobe<br />

museli pohybovať v medziach oficiálnych povolení,<br />

svoje protitotalitné zmýšľanie sa snažili dať najavo<br />

výberom repertoáru – hrali Zvonov Tanec nad<br />

plačom, Martákovej Jánošíka, k štátnemu sviatku<br />

14. marcu 1942 napríklad odohrali Kocúrkovo<br />

Jána Chalupku! Do výpočtu uvedených počinov<br />

treba prirátať aj spomínaný Večer Janka Kráľa,<br />

geniálneho básnika Štúrovej družiny.<br />

Podnetná zmienka o tejto udalosti sa nachádza<br />

v spomienkovej knihe Smädný milenec (1971),<br />

ktorej autor Andrej Plávka bol v tom čase<br />

tajomníkom banskobystrického Ústavu sociálneho<br />

a kultúrneho (predtým YMCA): „V našej budove,<br />

v zadnej klubovni schádzavala sa dosť často<br />

bystrická pokroková inteligencia, besedovala<br />

o literatúre a umení, počúvala Matuškove<br />

prednášky i debaty, najmä o ruských realistoch,<br />

ale i našich štúrovcoch, až naše úsilie vyústilo<br />

do provokatívnej oslavy Janka Kráľa vo veľkej<br />

dvorane Národného domu.“<br />

Vo vojnovom Slovenskom štáte sa v kultúre<br />

kládol veľký dôraz na národné symboly, medzi<br />

ktorými mali štúrovci dominantné postavenie.<br />

Jednou zo štúrovských osobností bol, prirodzene,<br />

aj Janko Kráľ. Okolo neho sa v tom čase rozprúdili<br />

významné aktivity, veď v roku 1942 si verejnosť<br />

pripomínala 120. výročie jeho narodenia. Veľkou<br />

udalosťou sa stal veľkolepý prevoz pozostatkov<br />

básnika zo Zlatých Moraviec na národný<br />

cintorín v Martine, básnik Ján Poničan vydal<br />

poému Divný Janko, Ján Mudroch namaľoval<br />

jeho imaginárny portrét (hodnoverný portrét<br />

básnika sa nezachoval), v Smrekovom Eláne mu<br />

tiež venovali výraznú pozornosť; uskutočnil sa<br />

aj literárno-umelecký večer Vedeckej syntézy<br />

v Bratislave, nadrealisti zasa vydali s odkazom na<br />

Kráľa príznačný zborník Sen a skutočnosť. Bokom<br />

nezostala ani Banská Bystrica, kde sa strojcom<br />

aktivity stal Alexander Matuška, ktorý sa akurát<br />

týmto štúrovským rebelom intenzívne zaoberal. Aj<br />

preto to osobné zaujatie.<br />

Literárny večer bol od začiatku pripravovaný<br />

ako oficiálne verejné podujatie v spolupráci<br />

s miestnym odborom Matice slovenskej<br />

a okresnou osvetovou radou, požehnané<br />

vrchnosťou. Veď proti umeleckému podujatiu<br />

na počesť jedného zo štúrovcov nebolo možné<br />

namietať. Druhá vec bola, akým spôsobom sa<br />

odkaz Janka Kráľa interpretoval…<br />

Atmosféru skrytej revolty voči<br />

nedemokratickému režimu navodzovala už scéna<br />

javiska Národného domu. Okrem symbolickej<br />

čiernej a červenej farby bol jej dominantou práve<br />

imaginárny Mudrochov portrét Janka Kráľa<br />

(pre potreby organizátorov ho podľa predlohy<br />

namaľoval istý študent, za čo dostal finančnú<br />

odmenu 100 Ks). Kresba so stekajúcou slzou po<br />

tvári vypovedala jednoznačne…<br />

S ohľadom na vtedajšie literárno-kritické<br />

renomé Alexandra Matušku pripadla úloha<br />

slávnostného rečníka práve jemu. Podľa<br />

pamätníkov mestská vrchnosť nebola tomuto<br />

povereniu naklonená, nemal totiž povesť práve<br />

lojálneho občana. Napriek tomu či práve preto<br />

sa Matuška prednesenou prednáškou-esejou<br />

25<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

26<br />

POTYKÁVANIE

zaskvel. Celý rozsiahly príspevok predniesol na<br />

javisku s primeraným pátosom a spamäti! Bol<br />

to zážitok, na aký sa nezabúda, vzbudil obdiv<br />

aj u neprajníkov. Neskôr tento text vyšiel v jeho<br />

knihe Profily (1946).<br />

„Rojko a burič, básnik a prorok Janko Kráľ<br />

stelesnil práve tak chvenia dobového prerodu<br />

a zvraty súčasného myslenia, ako to, čo v ňom<br />

bolo irremplacable: stelesnil aj fantomatické vrstvy<br />

svojho vnútra, vyjavil neslýchane temné hlbiny<br />

svojho ducha – je rodným bratom vrcholkov<br />

vtedajšej poézie európskej. Je naším zástupcom<br />

v najmrazivejších výšinách básnickej myšlienky<br />

ľudskej, krvný príbuzný Máchu, Lermontova, di<br />

Vignyho. Taký slovenský, ako len možno, taký<br />

európsky a ,svetový‘ ako máloktorý Slovák po<br />

ňom.“<br />

Veľkým prínosom podujatia bola aj skutočnosť,<br />

že v ňom účinkovalo množstvo študentov<br />

banskobystrických stredných škôl – repertoár<br />

a nácvik sólovej i zborovej recitácie mal na<br />

starosti Ladislav Sára, piesne na verše básnika<br />

skomponoval banskobystrický regenschori Ján<br />

Gajdoš, spevácky zbor dirigoval Peter Hýroš,<br />

spojovacie verše zložil Andrej Plávka. Iba jedno<br />

programové číslo odpadlo – uvedený E. Kostúr<br />

z Priechoda na fujare nezahral, zľakol sa množstva<br />

obecenstva a vážnosti atmosféry. Zo záznamov<br />

Mestského divadelného združenia sa dá vyčítať,<br />

že na literárnom večere sa zúčastnilo 585 divákov,<br />

príjem zo vstupného bol 3690 Ks, výdavky 1299<br />

Ks. Z čistého príjmu venoval výbor 426 Ks na<br />

vojnovú zimnú výpomoc.<br />

Aj po rokoch si na toto podujatie spomínali<br />

niektorí jeho priami účastníci – miestny učiteľ<br />

Andrej Chmelík alebo vydavateľský redaktor<br />

Ján Sloboda, ktorý dokonca prišiel na pozvanie<br />

priateľa Ladislava Sáru z Banskej Štiavnice. Na<br />

základe takýchto a ďalších podobných udalostí<br />

možno usudzovať, aké osobnostné, intelektuálne<br />

a inštitucionálne podhubie poskytovala Banská<br />

Bystrica pre nastávajúce obdobie príprav<br />

Povstania, v ktorom si svoje miesto dôstojne zastal<br />

aj Alexander Matuška. Janko Kráľ im k tomu iste<br />

dodal odvahu napríklad veršami z básne Jarná<br />

pieseň: „Niet krajšieho v svete mena ak´ sloboda<br />

svätá, / všemohúce toto meno nikto nezahatá!“<br />

<br />

Jana Borguľová<br />

Obr. 020 Janko Kráľ.<br />

Zdroj: archív Jany Borguľovej.<br />

27<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

NIEKOĽKO SLOV<br />

O SCÉNICKOM DIELE<br />

OBRAZY Z DOLNEJ<br />

ZEME – MIESTO NA ZEMI<br />

Univerzitný folklórny súbor (UFS) Mladosť<br />

pri UMB v Banskej Bystrici sa programovo<br />

venuje folklóru Slovákov na Dolnej zemi, resp.<br />

vo Vojvodine v dnešnom Srbsku. Robí tak<br />

prostredníctvom choreografií a ucelených pásem,<br />

ktorých autorom je vedúci súboru, vysokoškolský<br />

pedagóg, člen Katedry hudobnej kultúry<br />

Pedagogickej fakulty UMB Mgr. art. Martin Urban,<br />

PhD., so svojím tvorivým kolektívom. Projekt,<br />

v ktorom sa im zatiaľ najlepšie podarilo realizovať<br />

svoje zámery, dostal názov Obrazy z Dolnej zeme,<br />

a Martin Urban sa o ňom vyjadril takto: „Projekt<br />

čerpá z potenciálu krajanskej kultúry, otvára<br />

verejnosti relatívne neznáme prostredie a iný<br />

pohľad na dejiny, než je bežne dostupný. Program<br />

Obrazy z Dolnej zeme má za cieľ priniesť na scénu<br />

tradičnú kultúru Slovákov žijúcich v regiónoch<br />

Dolnej zeme, ponúknuť divákovi nový exkurz do<br />

genézy a procesov presídľovania v rámci veľkej<br />

monarchie a vplyv Veľkej vojny spolu s následným<br />

vznikom národných štátov na život a osudy ľudí<br />

s úplne špecifickou kultúrou.“ (Urban – Pavlík, 2<strong>01</strong>9).<br />

Zo spolutvorcov projektu spomeňme aspoň<br />

v oblasti choreografie Tatianu Urbanovú, pri<br />

scenári a dramaturgii Katarínu Mosnákovú<br />

Bagľašovú, ako inšpiráciu a pri dramaturgii<br />

Leonóru Súdiovú, v kostýmovej zložke Patrika<br />

Raga a, pravdaže, hudobníkov Juraja Súdiho, Petra<br />

PULZOVANIE TVORBY<br />

28

Obr. 021 Obrazy z Dolnej zeme – Miesto na zemi. Zváči. Autor fotografie: Roman Krnáč.<br />

Pavlíka, Pavla Martinku, Reného Bošeľu a Čendeš.<br />

Už z názvu (Obrazy z Dolnej zeme 1918) vyplýva,<br />

že nejde o účelové vystúpenie na niektorom<br />

z festivalov alebo na zahraničnom zájazde, ale<br />

o dlhodobý projekt, čo je v tomto umeleckom<br />

prostredí na Slovensku jav vskutku ojedinelý.<br />

Za rovnako ojedinelé pokladáme to, že Martin<br />

Urban nezostáva v rovine folklórnych obrazov,<br />

ktoré tradične zahŕňajú obradný folklór (vítanie<br />

jari, slnovrat, Kračún, Veľká noc...), svadobné<br />

obrady a pod., ale všíma si aj spoločenské<br />

udalosti, akými boli tzv. Veľká vojna (1. svetová<br />

vojna) a Trianonská mierová konferencia.<br />

V dôsledku týchto udalostí sa Slováci žijúci<br />

v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku či Rumunsku<br />

ocitli v cudzích štátoch a stali sa pre nás bez<br />

vlastného zavinenia cudzincami. Kým na jednej<br />

strane znamená Trianon naplnenie túžob Čechov,<br />

Moravanov a Slovákov mať svoj samostatný štát,<br />

pred dolnozemských Slovákov stavia dilemu:<br />

vrátiť sa do rodnej zeme, ktorá však už pre nich<br />

nie je tou zemou, z ktorej pred viac ako dvoma<br />

storočiami odišli, alebo ostať tam, kde zapustili<br />

svoje nové korene, kde našli nový domov.<br />

29<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 022 Obrazy z Dolnej<br />

zeme – Miesto na zemi.<br />

Rozlúčka s kamarátkami.<br />

Autor fotografie: Roman Krnáč.<br />

30<br />

PULZOVANIE TVORBY

Vyjadriť túto dilemu prostriedkami folklórneho<br />

tanca sa nedá, a to si uvedomili aj tvorcovia<br />

tohto projektu. Preto volili prostriedky tanečného<br />

divadla, kde už nejde o kombináciu folklórnych<br />

prvkov a predvádzanie krojov, ale o tvorbu<br />

charakterov a vyjadrenie dramatického deja.<br />

Myslíme si, že tento princíp môže byť pre našich<br />

krajanov veľmi inšpiratívny, že im môže ukázať<br />

cestu, ako sa vymaniť z často zväzujúcich<br />

obmedzení folklorizmu bez toho, aby oslabili svoj<br />

vzťah k vlastným koreňom. Niečo podobné sme<br />

realizovali v detskom divadle Slovákov žijúcich<br />

v Maďarsku. Keď tam Zväz Slovákov začal<br />

v roku 1992 organizovať prehliadky Deti deťom,<br />

inscenácie súborov boli vlastne memorovaním<br />

slovenských textov, ktorým deti ani celkom<br />

nerozumeli, sprevádzaných ľudovými piesňami<br />

často bez akéhokoľvek vzťahu k inscenácii. Dnes<br />

hrajú tieto deti predovšetkým divadlo, využívajúc<br />

metafory, moderné divadelné postupy a pôvodnú<br />

hudbu, ktorá zväčša nevychádza z folklóru, ale<br />

z potrieb inscenácie. Pravdaže, predchádzala tomu<br />

sústavná pomoc lektorov, účasť na vrcholných<br />

prehliadkach na Slovensku, tvorivé dielne<br />

v letných divadelných táboroch…<br />

Svoju orientáciu na ucelené hudobnodramaticko-tanečné<br />

predstavenie avizoval Urban aj<br />

teoreticky v príspevku Tvorba hudobno-tanečného<br />

diela na platforme UFS Mladosť (Urban, 2<strong>01</strong>9),<br />

kde sa dištancuje od tvorby akýchsi skladačiek<br />

choreografie pre sólistov: „O umení sa dá hovoriť<br />

až neskôr, pri vnútornom prežití tanca, s pridanou<br />

hodnotou osobnej výpovede tanečníka, tanečníkov<br />

ako kolektívu, ako živého obrazu choreografie<br />

s režijným konceptom. V inom prípade to sú len<br />

etudy, pospájané tance pre tance, tancovanie pre<br />

,plezír‘ z tancovania.“ (Urban, 2<strong>01</strong>9, s. 73).<br />

V Obrazoch z Dolnej Zeme 1918 môžeme<br />

túto tendenciu zreteľne sledovať najmä v časti,<br />

ktorá reflektuje pocity dolnozemských Slovákov<br />

po „Veľkej vojne“. Urban tu jednoznačne ustupuje<br />

od nejakej skupinovej choreografie a necháva<br />

interpretov akoby vyjadriť vlastné emócie.<br />

Takejto reflexie je však schopný len súbor, ktorý<br />

vnútorne dozrel. To, že UFS má túto schopnosť,<br />

je výsledkom dlhodobej pedagogickej práce. Na<br />

druhej strane dokáže súbor presne pracovať<br />

s detailom, napr. pri obradných svadobných<br />

scénach, kde každý tanečník dáva svoje schopnosti<br />

do služieb celku. Ak sa stotožníme s chápaním<br />

tanca ako „ľudského pohybu, organizovaného<br />

prevažne esteticky“, potom jeho účelom je<br />

ostenzia (Osolsobě, 1974, s. 84). Choreografia<br />

Urbana (a jeho spolupracovníkov) tu veľmi<br />

presne rozlišuje dva princípy: automorfia – svoj<br />

organizačný princíp má vec (teda aj tanec a jeho<br />

prvky, pieseň) sama v sebe. Cieľom interpretácie<br />

je tu model, ktorý je totožný s originálom (alebo<br />

sa k tomu blíži). Vďaka tomuto princípu sa nám<br />

zachovali piesne, riekanky, porekadlá i tance<br />

v nezmenenej podobe. V recenzovanej inscenácii<br />

to môžeme pozorovať v svadobných scénach,<br />

rovnako v tanečnom obraze Na kašu, kde je<br />

nemenné dokonca poradie piesní. Preto každý<br />

odklon, „inováciu“ originálu musíme posudzovať<br />

ako chybu; tu niet miesta na improvizáciu. Naproti<br />

tomu exomorfia má svoj organizačný princíp<br />

mimo seba, závisí napr. od interpretačných<br />

31<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

a improvizačných schopností interpreta (napr.<br />

spracovanie témy piesne v jazze, ale napr. aj<br />

„cifrovanie“ primášov, „rozkazovačky“ tanečníkov,<br />

dramatické roly hercov v divadle, kostýmy najmä<br />

v mestskom folklóre...). Rešpektovanie týchto<br />

princípov vidíme napr. aj v cielenej snahe, aby<br />

nespievala len spevácka skupina, ale aj tanečníci<br />

a hudobníci – tak to v autentickom prostredí<br />

zrejme bolo. Rovnako v tomto kontexte oceňujeme<br />

spev tanečníkov „a capella“, teda bez sprievodu<br />

hudby, prelínanie tónin v scénach, keď sa<br />

schádzajú skupinky spevákov a každá, pravdaže,<br />

spieva v tónine, ktorá jej najviac vyhovuje. To<br />

však vyžaduje veľmi dobrú intonáciu a schopnosť<br />

„udržať“ si svoju melódiu v spleti iných. A túto<br />

schopnosť UFS Mladosť má. Urban dôsledne<br />

sleduje pri choreografii automorfný princíp;<br />

počet taktov piesne nikdy neprispôsobuje počtu<br />

krokov. (Vo svojej praxi korepetítora som sa neraz<br />

stretol s opačným prístupom; štruktúra piesne sa<br />

naťahovala na „kopyto“ tanečných krokov, takty<br />

sa ubrali alebo pridávali v „duchu“ antického<br />

hostinského Prokrusta, ktorý naťahoval svojich<br />

vínom omámených hostí na mieru svojej postele<br />

– výsledkom bola vždy ich smrť. Nie je to inak ani<br />

v necitlivej choreografii, čo, pravda, nie je prípad<br />

Obrazov.) Na druhej strane dáva choreografia<br />

interpretom voľnosť pri vyjadrení charakteru<br />

dolnozemských Slovákov potom, ako sa stali<br />

cudzincami vo vlastnej krajine, rovnako ako pri<br />

„rozkazovačkách“, pri práci s rekvizitou (stoličky,<br />

cylinder, „prezúvanie“ sa z vojenského do civilu...).<br />

Osobitnú pozornosť si zaslúži hudobné<br />

stvárnenie scén zobrazujúcich „Veľkú vojnu“<br />

a rozpad monarchie. Tvorcovia tu podľa nás<br />

veľmi správne rezignovali na ilustračný podkres<br />

vojenskými piesňami a zvolili scénickú hudbu,<br />

využijúc netradičnú violu. Temné zafarbenie zvuku<br />

tohto nástroja mimoriadne vystihlo emocionálne<br />

rozpoloženie dolnozemských Slovákov, keď si<br />

museli nanovo definovať svoje korene. Kruciálnu<br />

úlohu v takto chápanej scénickej hudbe mal<br />

mimoriadne erudovaný – ako interpret i ako<br />

skladateľ, improvizátor – hudobník René Bošeľa.<br />

Jeho improvizácie presne zapadajú do meniaceho<br />

sa modelu sveta, v ktorom sa rúcajú staré istoty<br />

a nových zatiaľ niet. Treba vyzdvihnúť intuíciu<br />

tvorcov, ktorí zverili kreovanie hudobnej zložky<br />

práve Renému. Možno sa toto poňatie nestretne<br />

so súhlasom tradicionalistov, ale Reného hudba<br />

rozhodne posunula Urbanovu choreografiu,<br />

povedané dnešným jazykom, do vyššieho levelu.<br />

Výborným nápadom bolo aj využitie zadnej<br />

projekcie s premietaním ukážok z dobovej tlače<br />

a už spomínané stoličky; ich premiestňovanie<br />

evokuje „žonglovanie“ s hranicami štátov a ich<br />

obyvateľmi. Diplomatické „boje“ o charakter<br />

nástupníckych štátov po rozpade monarchie<br />

symbolizuje cylinder – klobúk diplomatov.<br />

Cennou devízou celého projektu je účasť<br />

autentických osobností, akými sú scenáristka,<br />

dramaturgička a choreografka Katarína<br />

Mosnáková Bagľašová, výborná speváčka<br />

Leonóra Súdiová a jej brat Juraj, huslista, Patrik<br />

Rago, etnograf a kostýmový výtvarník. Chcem<br />

vyzdvihnúť aj vklad Ondreja Drugu do aranžmánu<br />

Ilečiek a sprievodu Kataríny Mosnákovej<br />

Bagľašovej a nevtieravý akordeón Petra Pavlíka<br />

PULZOVANIE TVORBY<br />

32

Obr. 023 Obrazy z Dolnej zeme – Miesto na zemi. Tušenie. Autor fotografie: Matúš Druga.<br />

(Leonóra a Peter sú absolventmi Katedry hudobnej<br />

kultúry Pedagogickej fakulty UMB v Banskej<br />

Bystrici, Peter ako doktorand, po magisterských<br />

štúdiách v Prešove a v čase premiéry bol vedúci<br />

ľudovej hudby UFS Mladosť).<br />

Dôležitá bola aj dlhodobá spolupráca<br />

s folklórnym súborom Sálašan a jeho vedúcou<br />

Kristínou Jucan z rumunského Nadlaku, rovnako<br />

s originálnymi nositeľmi a reprezentantmi<br />

vojvodinských spolkov: s Jánom Merník z Pivnice,<br />

Jaroslavom Kriškom z Hložian, so Zlatkom<br />

Rumanom zo Starej Pazovy, s Ivanom Bagľašom<br />

z Aradáča a Ivanom Slávikom z Kysáča. Dôležitú<br />

úlohu konzultanta najmä v oblasti hudby zohral<br />

Juraj Súdi st.<br />

Názov celého projektu Obrazy z Dolnej zeme –<br />

Miesto na zemi evokuje, že záujem inscenátorov<br />

neskončí vo Vojvodine, ale že tvorcovia zmapujú aj<br />

osudy Slovákov v Rumunsku a Maďarsku. Držíme<br />

súboru i tvorcom palce a želáme úspech celému<br />

tomuto originálnemu projektu.<br />

Belo Felix, Pedagogická fakulta<br />

UMB Banská Bystrica<br />

33<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

34<br />

POTYKÁVANIE PULZOVANIE TVORBY

Obr. 024 Obrazy z Dolnej<br />

zeme – Miesto na zemi.<br />

Nevesta zo Selenče.<br />

Autor fotografie: Roman Krnáč.<br />

Realizačný tím projektu<br />

Réžia: Martin Urban<br />

Choreografia: Martin Urban, Tatiana Urbanová,<br />

Katarína Mosnáková Bagľašová, Lucia Bielik<br />

Odborná a technická spolupráca: Adam Lukáč, Ján Čief, Ján Chrťan<br />

Texty: Katarína Mosnáková Bagľašová, Martin Urban<br />

Kostýmy a realizácia: Patrik Rago, Katarína<br />

Mosnáková Bagľašová, Leonóra Súdiová<br />

Scénické uvedenie, inšpicientka: Tatiana Urbanová<br />

Projekcie: Adam Lukáč<br />

Svetelný dizajn: Ján Čief, Milan Klinko<br />

Zvuk: GD Identity, Matúš Druga, Peter Pavlík<br />

LITERATÚRA<br />

MOSNÁKOVÁ BAGĽAŠOVÁ, Katarína: Obrazy z Dolnej zeme<br />

– texty a kontexty. In: etnUM: interdisciplinárny vedeckoodborný<br />

recenzovaný online časopis. [online]. 2021, 1.<br />

Dostupné na: https://etnum.sosbb.sk/. ISSN 2729-868X<br />

URBAN, Martin: Hra v tanci – špecifiká hudobno-tanečnej kultúry<br />

v krajanskom prostredí. Nadlak : Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2<strong>01</strong>9.<br />

URBAN, Martin – PAVLÍK, Peter: Rok 1918 a jeho vplyv<br />

na Slovákov na Dolnej zemi – impulz na umeleckú<br />

tvorbu. In: Dolnozemskí Slováci a rok 1918. Nadlak :<br />

Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2<strong>01</strong>9, s. 203 – 209.<br />

OSOLSOBĚ, Ivo: Divadlo, které mluví, zpívá<br />

a tančí. Praha : Supraphon, 1974.<br />

35<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

DIVADELNÁ JESEŇ<br />

Festival, ktorý má svoje pevné miesto v kalendári kultúrnych<br />

a spoločenských podujatí mesta Lučenec i novohradského regiónu.<br />

Festival mnohých priaznivcov, ktorí si nenechajú ujsť nijaké divadelné<br />

predstavenie.<br />

Hlavným organizátorom Divadelnej jesene je<br />

Novohradské osvetové stredisko v Lučenci.<br />

Festival vznikol ako prehliadka neprofesionálnych<br />

divadiel z regiónu a zo Slovenska, neskôr sme<br />

festival rozšírili aj o vystúpenia zahraničných<br />

divadelných súborov. Jeho zámerom je priblížiť<br />

a udržať záujem o ochotnícke divadlo, divadelnú<br />

tradíciu v okresoch Lučenec a Poltár, resp. na<br />

území Novohradu. Cieľom podujatia je rozprúdiť<br />

aktívny divadelný život v regióne počas jesenných<br />

mesiacov, predstaviť tvorbu neprofesionálnych<br />

divadelných súborov zo Slovenska, ale aj zo<br />

zahraničia, umožniť stretnutia divadelných tvorcov<br />

a divákov a zvýšiť záujem o neprofesionálne<br />

divadlo v širokej verejnosti. Divadelné súbory<br />

majú možnosť prezentovať sa v mestách a obciach<br />

s divadelnou tradíciou, ale aj v obciach, kde sa<br />

vystúpenia divadelných súborov organizujú len<br />

sporadicky. Vytvárame divadelníkom priestor<br />

pre vzájomnú konfrontáciu, nadviazanie nových<br />

divadelných i priateľských kontaktov, ale aj na<br />

odborný a umelecký rast neprofesionálnych<br />

divadelných súborov prostredníctvom odborných<br />

seminárov, diskusií, workshopov.<br />

Diváci majú možnosť vidieť predovšetkým<br />

predstavenia ochotníckych divadiel, tak<br />

slovenských, ako aj maďarských, ale do programu<br />

sa snažíme zakomponovať aj vystúpenia<br />

profesionálnych divadiel. V programovej ponuke<br />

sú aj podujatia pre deti a mládež. Zámerom<br />

organizátorov je obohatiť návštevníkov<br />

divadelných predstavení o nové umelecké zážitky.<br />

Tohtoročná Divadelná jeseň sa začala<br />

6. októbra šantením detí z detských divadelných<br />

súborov v uliciach mesta Lučenec. Deti si pripravili<br />

divadelné výstupy, hrali sa a pozývali okoloidúcich<br />

na programy festivalu. Najviac predstavení sa<br />

uskutočnilo v Lučenci v kine Apollo. Dňa<br />

12. októbra sa tu predstavil divadelný súbor<br />

Divosud z Rimavskej Soboty hrou Vdovy. V tomto<br />

roku si pripomíname 155. výročie narodenia<br />

Boženy Slančíkovej Timravy, prozaičky, autorky<br />

poviedok a noviel, dramatičky, poprednej<br />

predstaviteľky druhej vlny literárneho realizmu.<br />

Celý život prežila v zapadnutom novohradskom<br />

kraji a vo svojej tvorbe si všíma zaostalosť<br />

slovenskej dediny, jej nedostatky, kritizuje<br />

ju a hľadá príčiny. Dňa 19. októbra členovia<br />

PULZOVANIE TVORBY<br />

36

Obr. 025 Záber z predstavenia Ordinačné hodiny. Zdroj: archív NOS.<br />

divadelného súboru Timrava priblížili dielo tejto<br />

našej významnej rodáčky literárno-dramatickým<br />

pásmom o jej živote a dramatizáciou menej<br />

známej novely U Kanátov. Milovníci operety si na<br />

svoje prišli 21. októbra. V lučeneckej synagóge<br />

sme v spolupráci so základnou organizáciou<br />

Csemadoku v Lučenci pripravili operetný koncert<br />

diel skladateľa Jenő Huszka. Nevšedný umelecký<br />

zážitok nám ponúkli tvorcovia Divadla Commedia<br />

z Popradu dramatizáciou hry Malka podľa novely<br />

Františka Švantnera, s ktorou sa súbor úspešne<br />

zúčastnil na festivale AITA/IATA v Monaku. Toto<br />

predstavenie veľmi zaujalo aj študentov stredných<br />

škôl, pre ktorých sme pripravili dopoludňajšie<br />

predstavenie. V komornom prostredí malej<br />

sály Novohradského osvetového strediska<br />

sa 3. novembra predstavilo Divadlo Havran<br />

z Rimavskej Soboty smutno-smiešnou inscenáciou<br />

nazvanou PREDSTAV(e)NIE s kabaretnými prvkami,<br />

ktoré reagovali na súčasnú spoločensko-politickú<br />

situáciu na Slovensku. Deťom patril 8. november.<br />

Divadlo mladých pri občianskom združení Timrava<br />

v premiére uviedlo inscenáciu pre deti Cesta ku<br />

hviezdam. Dopoludnia sa hrali dve predstavenia,<br />

na ktorých sa zúčastnili deti z lučeneckých škôl,<br />

a večer mohli predstavenie vidieť aj dospelí diváci.<br />

37<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 026 Záber z predstavenia U Kanátov. Zdroj: archív NOS.<br />

Dňa 11. novembra sa návštevníci Divadelnej<br />

jesene mohli pobaviť na vystúpení Divadla<br />

Zelienka zo Zvolena, ktoré sa opäť pozrelo na<br />

detviansku náturu a pripravilo ľudovú veselohru<br />

s hudbou a tancami z Podpoľania Detvianska<br />

nátura po 25 rokoch. Divadlo Štefana Kvietika<br />

Veľký Krtíš sa zameriava predovšetkým na<br />

inscenovanie pôvodnej slovenskej dramatickej<br />

tvorby a v Lučenci sa predstavilo klasickou<br />

komédiou Jána Chalupku Starúš plesnivec.<br />

Divadelné súbory z Novohradu sa stretli<br />

5. novembra v Tomášovciach. Novohradské<br />

osvetové stredisko v spolupráci s obcou<br />

Tomášovce a divadelným súborom Havkáči<br />

z Tomášoviec pripravilo v kultúrnom dome bohatý<br />

divadelný program. Okrem domáceho súboru sa<br />

tu so svojimi inscenáciami predstavili Divadlo<br />

mladých pri občianskom združení Timrava,<br />

divadelný súbor HrCiNa z Cinobane a hostia<br />

s Českej republiky, divadelný súbor NUDA NA<br />

TAHU z Červeného Kostelca. Tomášovčania<br />

vytvorili divadelníkom vynikajúcu atmosféru.<br />

Herci a diváci spolu komunikovali od prvých<br />

minút predstavenia, preto sa hercom hralo<br />

PULZOVANIE TVORBY<br />

38

Obr. 027 Záber z predstavenia Malka.<br />

Zdroj: archív NOS.<br />

39<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 028 Záber z predstavenia<br />

Don Q a devka nebeská.<br />

Zdroj: archív NOS.<br />

PULZOVANIE TVORBY<br />

40

Obr. 029 Šantenie divadelníkov v uliciach Lučenca v rámci otvorenia Divadelnej jesene. Zdroj: archív NOS.<br />

výborne a reakcie divákov ich vyburcovali<br />

k nadpriemerným výkonom. Súčasťou prehliadky<br />

boli aj workshopy, rozborové semináre a diskusie<br />

o divadle. Tomášovčanom ďakujeme za prijatie<br />

a podporu.<br />

Na záver Divadelnej jesene sme mohli<br />

obdivovať herecké výkony protagonistov hry<br />

Zahráte mi manžela? alebo Maliar izieb – Zdeny<br />

Studenkovej, Zuzany Fialovej a Romana Poláčika.<br />

Predstavenie sa konalo 22. novembra v Kine<br />

Apollo v Lučenci.<br />

K Divadelnej jeseni tradične patria sprievodné<br />

podujatia. Celoslovenské kolo súťaže v prednese<br />

pôvodnej slovenskej prózy Timravina studnička,<br />

ktorej vyhlasovateľom je mesto Lučenec, sa konalo<br />

19. októbra <strong>2022</strong> v priestoroch Radnice v Lučenci.<br />

Zúčastnilo sa na ňom 50 recitátorov z celého<br />

Slovenska. Ďalej to bola Detská improvizačná<br />

liga – súťaž v improvizácii pre deti z detských<br />

divadelných súborov.<br />

Na záver teda môžeme konštatovať, že aj<br />

tohoročná Divadelná jeseň bola pestrá a bohatá –<br />

na podujatia aj na zážitky.<br />

<br />

Milada Bolyošová<br />

41<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

KVALITA<br />

V JEDNOM KUSE<br />

Na slovo s módnou návrhárkou Michaelou Hubert<br />

Módna značka FakeFolk je čoraz<br />

známejšia nielen na Slovenku, ale<br />

aj vo svete. Aká je jej filozofia?<br />

Filozofia je vytvárať neobyčajno-obyčajné<br />

veci. Obyčajné tým, že sú to šaty súčasnej<br />

doby, a neobyčajné tým, že vkladám do nich<br />

kus tradičnej kultúry. Snažím sa tvoriť s veľkým<br />

estetickým okom, aby toho nebolo ani veľa, ani<br />

málo a aby sa vyzdvihla estetickosť tradičnej<br />

ľudovej kultúry. Momentálne sú to pre mňa<br />

výšivky. Snažím sa teda z toho tradičného<br />

ľudového odevu vybrať prvky, ktoré sa páčia<br />

v prvom rade mne, a som šťastná, keď sa zapáčia<br />

aj iným.<br />

Ako vznikol FakeFolk a od čoho<br />

je odvodený jeho názov?<br />

Vzniklo to tak, že som s mojím manželom bola<br />

na jednom tanečnom dome v Trenčíne, kde bola<br />

súťaž o najkrajšie šaty. Keďže som si nemala čo<br />

obliecť, sama som si vyrobila šaty, ktoré nakoniec<br />

vyhrali. Organizátori si ma pozvali na pódium<br />

a odovzdali mi diplom. Pritom sa ma pýtali,<br />

čo mám na sebe, a keďže bola taká uvoľnená<br />

a smiešna atmosféra, dovolila som si povedať, že<br />

sú to folklórne „fejky“. A tak vlastne vznikol názov<br />

mojej značky. Povedala by som – veľmi spontánne<br />

a vôbec nie plánovane. V podstate som nechcela,<br />

aby sa nejaká módna značka spájala s tradičnou<br />

kultúrou. Ako vyštudovaná etnologička som to<br />

chcela striktne oddeliť – tradičná ľudová kultúra<br />

a odev, ktorý je zručnosťou a výrobou na veľmi<br />

vysokej úrovni, a na druhej strane súčasné šaty,<br />

ktoré majú na sebe iba súčasť toho tradičného<br />

odevu, ale nikdy ho nenahradia.<br />

Čo bolo skôr? Láska k tradíciám<br />

a potom k móde alebo opačne?<br />

Odmala som sa rada pekne obliekala. Viedla<br />

ma k tomu moja mamina. Ale taký vedomý obdiv<br />

si u mňa najprv získala tradičná ľudová kultúra,<br />

v prvom rade cez tanec, potom cez tanečný<br />

odev. A nakoniec aj vďaka skutočnosti, že som<br />

sa presťahovala z veľkého mesta do malého<br />

mestečka, kde som sa začala umelecky hľadať.<br />

ART@CHAT<br />

42

Obr. 030 Michaela Hubert. Author fotografie: Matúš Druga.<br />

Michaela Hubert je tvorkyňa módnej značky FakeFolk, etnologička,<br />

choreografka a tanečná pedagogička. Žije s rodinou v Brezne, no<br />

korene má na Čiernom Balogu. Tradičnú kultúru pretavila do súčasnej<br />

módnej tvorby s veľkou mierou poznania a vkusu.<br />

43<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 031 Z tvorby Michaely Hubert. Autor fotografie: Matúš Druga.<br />

Láska k tradíciám vzišla z rodiny?<br />

Nie. Bolo to úplne náhodou. Bolo to tak, že<br />

folklórny súbor Mostár chodil po základných<br />

a stredných školách a robili nábor nových členov.<br />

Prišli za nami a rozprávali, aké je to byť vo<br />

folklórnom súbore. Pochopila som, že to nie je iba<br />

o tom, že chodíte na tanečné nácviky, že sa učíte<br />

spievať, tancovať, ale je tam aj nejaký background,<br />

ktorý je veľmi zaujímavý. Tam som si povedala,<br />

že by som to asi mala skúsiť. Mojím cieľom ani<br />

nebolo naučiť sa tancovať, ale v tých pubertálnych<br />

rokoch nájsť si nejakú komunitu, do ktorej sa<br />

infiltrujem. A tak sa zrodila láska...<br />

Študovala si etnológiu v Brne na<br />

Masarykovej univerzite. Pre mňa je to<br />

celom zaujímavé rozhodnutie, lebo tento<br />

odbor sa dá študovať aj na Slovensku.<br />

Čo ťa viedlo k takémuto rozhodnutiu?<br />

Ja som vôbec nechcela študovať na Slovensku,<br />

chcela som ísť pôvodne do Prahy. Ale potom<br />

som zistila, že v Prahe sa študuje antropológia<br />

a mimoeurópska etnológia, tak som sa zamerala<br />

na Brno, kde sa študuje celoeurópska etnológia.<br />

Chcela som mať taký širší rozhľad, ktorý presahuje<br />

tradičnú slovenskú kultúru. A to mi Brno dalo.<br />

ART@CHAT<br />

44

Obr. 032 Z tvorby Michaely Hubert. Autor fotografie: Matúš Druga.<br />

Ako vznikajú módne šaty?<br />

Ako sa zrodí myšlienka?<br />

Nové šaty tvorím väčšinou v čase módnych<br />

prehliadok. Tie obyčajne majú určité témy, takže<br />

aj vznik mojich šiat sa viaže na danú tému. U mňa<br />

je to tak, že buď idem do nejakého regiónu, alebo<br />

do myšlienky nejakého programu. Mohla by<br />

som povedať, že všetky moje nápady vychádzajú<br />

z vonkajších podnetov. Teraz aktuálne čerpám zo<br />

západoslovenských krojov – z veľkých rukávov,<br />

mohutných látok, čipiek a pod. Čiže myšlienka<br />

vzniká takto, z podnetov zvonka, a v praxi to<br />

znamená, že si myšlienku prenesiem na papier.<br />

Veľa čmáram a čmáram rada, hocikedy a hocikde.<br />

A potom na základe výkresov vyberám látky. Keď<br />

príde látka, niečo sa rozstriháva, niečo sa zasa<br />

zošíva, niektoré látky idú na vyšívanie, potom<br />

v krajčírskej dielni vzniká forma šiat, veľa sa pára,<br />

zošije a zasa pára (smiech)... je to veľmi dlhý<br />

proces, aj keď to tak navonok možno nevyzerá.<br />

Tvoje šaty sú veľmi elegantné, slávnostné<br />

– na svadby, plesy, stužkové. Je pre teba<br />

dôležité, aby šaty boli aj bežne nositeľné?<br />

Veľakrát sa stane, že pripravíme napríklad<br />

svadobné šaty a neskôr sa nám rovnaké šaty<br />

45<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 033 Z tvorby Michaely Hubert.<br />

Autor fotografie: Matúš Druga.<br />

vrátia. Zákazníčky si želajú, aby sa z nich vytvoril<br />

model na bežnejšie nosenie. Šaty sa rozpárajú,<br />

urobí sa z nich blúzka a sukňa. Vlastne už<br />

keď model vytvárame na zákazku a vieme, že<br />

zákazníčka bude chcieť šaty nosiť aj potom,<br />

uvažujeme zároveň aj o tom, ako ich neskôr<br />

prerobíme. Stále sa snažím, aby móda bola aj<br />

racionálna, nie iba estetická záležitosť. Aby bola<br />

funkčná, aby sa žena dobre cítila, aby sa jej šaty<br />

hodili a aby boli použiteľné na viacero spôsobov.<br />

Na tvojej webstránke si milovníci módy<br />

môžu pozrieť tvoje kolekcie. Ak by sa<br />

im niektoré šaty zapáčili a sú napríklad<br />

vypredané, môžu si ich objednať?<br />

Nie. Každé šaty sú originál a vytvárame iba<br />

jeden exemplár. V ateliéri máme také pravidlo, že<br />

šijeme šaty iba raz. Chceme tak vyzdvihnúť ich<br />

jedinečnosť. Pretože šaty niečo rozprávajú, majú<br />

svoj príbeh, a keď sa niekomu zapáčia, je navyše<br />

spokojnejší, keď vie, že si so sebou odnáša svoj<br />

originál. A to je aj myšlienka celej značky, že<br />

nemožno všetko robiť v kvantite. My sa snažíme<br />

urobiť kvalitu v jednom kuse.<br />

Sama šaty aj vyšívaš. Keď pozeráš na tie<br />

výšivky na tradičných krojoch, ktorý vzor<br />

je pre teba inšpiratívny alebo najkrajší?<br />

Taký asi nemám. Páčia sa mi viaceré. Ale<br />

napríklad obdivujem tradičný ľudový odev<br />

Novohradu, jeho farebnú pestrosť, bohatosť,<br />

zručnosť vyšívania na plátne... je to veľmi<br />

inšpirujúce.<br />

ART@CHAT<br />

46

Obr. 034 Rozhovor Michaely Hubert a Tatiany Urbanovej. Záber z podujatia Folktolk, ktoré organizovalo Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej<br />

Bystrici. Autor fotografie: Matúš Druga.<br />

Ako sa podľa teba obliekajú Slovenky?<br />

Myslím si, že Slovensky sa boja byť iné, vyjsť<br />

z nejakého radu a viac upozorniť na seba. Ale<br />

je to celospoločenský problém. Je otázne, či sme<br />

tolerantná spoločnosť a či prijímame inakosť –<br />

teda inakosť aj v odievaní. Keď na nás na ulici<br />

ukazujú prstom, ako sme sa obliekli, vytvárajú<br />

v nás diskomfort. Málokomu z nás pri tom rastie<br />

sebavedomie. Je to preto, že sme málo odvážni.<br />

Keď sa s odstupom času pozrieš na<br />

svoju tvorbu, možno na niektoré staršie<br />

kolekcie, menila by si niekedy niečo?<br />

Stále. Nikdy nie som úplne spokojná. Už<br />

keď vidím šaty na figuríne, viem, čo by som do<br />

budúcna urobila inak. Poučím sa a viem, ako veci<br />

vylepšovať. Vždy hľadám, ako sa to dá urobiť<br />

lepšie, krajšie, inak a tak sa posúvam. A asi je<br />

to tak u mňa vo všetkom, nie iba v móde. Keby<br />

som bola úplne spokojná, možno by som dookola<br />

vytvárala tie isté veci. Mám modely, ktoré keby<br />

som zasa vytvorila, viem, že sa rýchlo predajú. Ale<br />

to nie je môj cieľ. Bol by to pre mňa krok späť.<br />

<br />

<br />

Tatiana Urbanová<br />

(úryvok z rozhovoru Folktolk)<br />

47<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

HLASOVÁ A REČOVÁ<br />

PRÍPRAVA NA VEREJNÉ<br />

PREJAVY A VYSTÚPENIA<br />

Chceli by ste sa zoznámiť so základnými etapami a s postupmi, ktoré<br />

predchádzajú kultivovanému spoločenskému rečovému prejavu?<br />

Postupy vychádzajú z profesionálnej prípravy hercov a moderátorov<br />

aj z dramatickej výchovy. Ich cieľom je vychovávať ľudí tak, aby si<br />

uvedomili hodnotu a kvalitu vysloveného slova v sociálnom kontakte,<br />

na verejnosti a pre verejnosť.<br />

1. Uvoľnenie a dynamika tela<br />

Náš život je v rovnováhe vtedy, keď sa v ňom<br />

strieda pohyb, sila, prudkosť a napätie<br />

s pokojom a uvoľnením. Spoločenské situácie<br />

si od nás vyžadujú na jednej strane sústredené<br />

vnímanie a aktívne reakcie, na druhej strane<br />

nadhľad a vyrovnanosť. Stav svojho fyzického<br />

a psychického napätia a uvoľnenia by sme si mali<br />

uvedomovať, aby sme si ho v prípade potreby<br />

vedeli aj umelo navodiť.<br />

Cvičenia na napätie a dynamiku:<br />

• chôdza,<br />

• postupne sa zrýchľujúca chôdza so zmenou<br />

cieľa,<br />

• beh na mieste,<br />

• výskoky.<br />

AKO NA TO<br />

48

Mgr. Jaroslava Čajková (1957)<br />

systematicky pracuje v oblasti<br />

umeleckého prednesu od<br />

roku 1978. Je štvornásobnou<br />

víťazkou celoslovenskej<br />

súťaže Hviezdoslavov Kubín.<br />

Od roku 1982 pracovala ako<br />

pedagogická pracovníčka<br />

literárno-dramatických krúžkov,<br />

neskôr v rokoch 1984 – 1992<br />

Obr. 035 Jaroslava Čajková. Zdroj: archív SOS.<br />

ako odborná pracovníčka pre<br />

umelecký prednes Osvetového<br />

ústavu (predchodca Národného osvetového centra). V rokoch 1992<br />

– 2007 pôsobila na VŠMU ako pedagogička umeleckého prednesu<br />

pri príprave bábkohercov. V období rokov 20<strong>01</strong> – 2020 pracovala<br />

opäť ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes v Národnom<br />

osvetovom centre v Bratislave, organizovala súťaž Hviezdoslavov<br />

Kubín a v rokoch 2005 – 2<strong>01</strong>8 bola zároveň šéfredaktorkou časopisu<br />

Javisko.<br />

Od roku 1982 až do súčasnosti publikuje odborné články<br />

z oblasti umeleckého prednesu, literatúry a divadla (Smena, Javisko,<br />

Ohník a i.). Je lektorkou a organizátorkou rôznych projektov v oblasti<br />

prednesu a divadla, porotkyňou významných podujatí.<br />

49<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 036 Krajská tvorivá dielňa pre recitátorov, Bystrá, <strong>2022</strong>. Autor fotografie: Dušan Jablonský.<br />

Cvičenia na uvoľnenie:<br />

• ukončenie behu prehnutím v páse s hlavou<br />

a rukami ovisnutými až po zem – poloha<br />

preveseného koberca: z tejto polohy sa<br />

pomaly od kostrče zohnutým chrbtom<br />

dvíhame až do stoja,<br />

• striedanie napätia a uvoľnenia tela: pri<br />

uvoľnení vedome striasame napätie<br />

z končatín,<br />

• hra na opice,<br />

• sme striasaným stromom…<br />

Nácvik vyrovnaného postoja – poloha a pozícia<br />

stromu – pevné, zakorenené nohy, otvorená,<br />

pohyblivá koruna – aktívne vykročenie so snahou<br />

osloviť, komunikovať.<br />

2. Dýchanie<br />

Spôsoby dýchania<br />

Tvorcom zvuku v ľudskom organizme z fyzického<br />

hľadiska je vzduch, ktorý prechádza štrbinami<br />

dýchacích a tráviacich orgánov. Vzduch musíme<br />

najprv dostať do tela vdýchnutím a pri jeho<br />

AKO NA TO<br />

50

vytláčaní (vydychovaní) utvárame a modulujeme<br />

svoj hlas a reč. Vzduch vdychujeme nosom alebo<br />

ústami, pričom uprednostňujeme dýchanie nosom.<br />

Po nádychu vzduch vniká do dolných dýchacích<br />

orgánov, pričom medzirebrové svaly a bránica<br />

fungujú ako pumpa, ktorá môže zväčšiť prívod<br />

objemu vzduchu.<br />

Uvedomenie si bránice a práca s bránicou<br />

Bránica je plochá svalovo-šľachová blana, ktorá<br />

oddeľuje dýchacie orgány od zažívacích, vytvára<br />

hranicu medzi pľúcami a žalúdkom a je veľmi<br />

dôležitá pre aktívne dýchanie. Pri ňom, rovnako<br />

ako pri reči, speve či dlhšom prednášateľskom<br />

výkone, bránicu aktivizujeme a vedome<br />

ovplyvňujeme jej činnosť. Činnosť bránice sa<br />

oslabuje sedením, poruchami dýchacích orgánov<br />

(obštrukčné chyby), neaktivovaním, v dôsledku<br />

čoho tento orgán, ako každý sval, môže ochabnúť.<br />

Bránica vytvára akúsi podložku, od ktorej<br />

sa vzduch odráža. Jej pružnosť potom môže<br />

ovplyvniť silu výdychového prúdu a tiež možnosť<br />

udržať v aktivite určitú zásobu vzduchu. Ak je<br />

tento orgán ochabnutý, výrazne môže ovplyvniť<br />

intenzitu hlasu.<br />

Bránicu si môžeme uvedomiť v stave<br />

neočakávaného preľaknutia, keď pocítime slabšie<br />

či silnejšie zachvenie v oblasti žalúdka, ale aj pri<br />

výraznom vyslovovaní hlások h a ch.<br />

Správny nácvik dýchania<br />

Správny nácvik dýchania je najlepšie začínať<br />

v ľahu. Táto poloha nám umožňuje dostatočne<br />

sa uvoľniť. Uvoľnenie je základnou podmienkou<br />

uvoľneného, prirodzeného dýchania.<br />

1. Pomaly a hlboko vdýchneme cez nos.<br />

2. Sledujeme a vedieme vdych a vzduch do<br />

dolnej časti tela, k bránici, vdychom ju<br />

aktivizujeme.<br />

3. Vzduchom postupne napĺňame zdola od<br />

bránice nahor celý hrudný kôš postupne<br />

až ku kľúčnym kostiam. Napĺňame najmä<br />

spodnú (bránicovú) a strednú časť hrudníka.<br />

Napĺňame, ale neprepĺňame, teda nedvíhame<br />

plecia. Myslíme na uvoľnenosť.<br />

4. Dych krátko zadržíme a oprieme o bránicu.<br />

5. Vydychujeme podľa potreby. Za normálnych<br />

okolností má výdych trvať dvakrát dlhšie<br />

ako vdych, teda v pomere 1 : 2.<br />

Vedomé narábanie s dychom<br />

• Vdychujeme a prudko vydychujeme ústami<br />

ako pri hlasnom vzdychu.<br />

• Vdychujeme a pomaly vydychujeme cez<br />

hlásku s (pomalý syčiaci had), mali by sme<br />

vydržať najmenej 35 – 40 sekúnd.<br />

• Vdychujeme, dych na 5 sekúnd zadržíme<br />

a pomaly vydychujeme cez hlásku š.<br />

• Zopakujeme predchádzajúce cvičenie, ale<br />

pri výdychu nevydýchneme všetok vzduch.<br />

Časť si ponecháme na bránici a utvoríme<br />

si z neho dychovú oporu. Ústami trochu<br />

pridýchneme a opäť vytláčame hlásku š,<br />

ale dychovú oporu si zasa ponecháme.<br />

Opakujeme a uvedomujeme si pocit<br />

existencie a fungovania dychovej opory.<br />

51<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Dychové cvičenia<br />

• Boxujeme – rukami a tiež svojimi<br />

vyrážajúcimi výdychmi cez hlásku š.<br />

Kontrolujeme, či sa výdych odráža od<br />

bránice.<br />

• Odtláčame sa akoby na plti palicou od<br />

dna, pohyb rovnako sprevádzame hlasným<br />

výdychom, ktorý sa odráža od bránice,<br />

cez hlásku š. Oboma cvičeniami trénujeme<br />

bránicu.<br />

• Roztvárame hrudník rôznymi cvičeniami<br />

s predstavou rozpínajúceho sa balóna,<br />

naťahovania sa do výšky aj do priestoru,<br />

absolútneho napínania luku, rôznymi<br />

gymnastickými cvičeniami a pod.<br />

• Nadýchneme sa a vydychujeme prerývaným,<br />

staccatovitým vyrážaním hlásky š: š-š-š.<br />

Jednoduchá hra na vláčik, pričom si<br />

kontrolujeme aj prácu bránice, akoby<br />

sme ňou pred sebou zľahka tlačili vagón.<br />

Cvičením regulujeme výdych a zároveň<br />

nenápadne vdychujeme. Udržiavame si tak<br />

dychovú oporu.<br />

Podstatou dychových cvičení a správneho<br />

dýchania v súvislosti s tvorbou hlasu je:<br />

1. uvoľniť dýchacie orgány,<br />

2. zaktivizovať a používať bránicu,<br />

3. rozširovať kapacitu hrudníka a pľúc,<br />

4. naučiť sa vytvoriť a udržiavať dychovú<br />

oporu.<br />

Správne dýchanie a vedomé narábanie<br />

s bránicou a dychovou oporou dávajú hlasu istotu,<br />

pevnosť, prirodzenú silu a intenzitu. Správne<br />

dýchanie celkovo pomáha udržať si sebadôveru,<br />

istotu, vnútornú rovnováhu, pokoj a nadhľad nad<br />

realitou.<br />

3. Vznik, tvorba, modulovanie a sila hlasu<br />

Hlas je odrazom nášho duševného a psychického<br />

stavu a zároveň je daný anatomickými<br />

predpokladmi hlasových orgánov.<br />

Ak má náš hlas znieť prirodzene, potrebuje<br />

predovšetkým pokoj a uvoľnenie. Hlas je prejavom<br />

našej duševnej identity vo vzťahu k vonkajšiemu<br />

svetu. Dávame ním, často aj nechtiac, svetu<br />

najavo, čo sa deje v našom vnútri. Aby sme si<br />

seba, svoje duševné a čiastočne aj fyzické vnútro<br />

uvedomili, je potrebné v pokoji si uvedomiť seba<br />

samého. Tak najlepšie môžeme spoznávať aj<br />

svoj prirodzený hlasový tón. Na jeho tvorbe sa<br />

podieľa aj aktivita našich hlasových orgánov,<br />

predovšetkým hlasiviek a rezonančných dutín.<br />

Hlasivky máme uložené a napojené svalovými<br />

vláknami v hrtane. Sú to dve tenké blanky,<br />

ktoré sa pohybom chrupaviek a svalov v hrtane<br />

navzájom približujú a vzďaľujú, ale tiež napínajú<br />

a skracujú.<br />

Hľadanie a tvorba hlasového tónu<br />

Zavrieme oči, ponoríme sa do seba a vydáme zvuk,<br />

ktorý prejde hlasivkami. Necháme ho uzavretý<br />

v ústnej dutine (brumendo – hmmmmmm).<br />

Započúvajme sa doň, nechajme ho ešte<br />

niekoľkokrát zaznieť, lebo takto znie náš základný<br />

hlasový tón.<br />

AKO NA TO<br />

52

Obr. 037 Krajská tvorivá dielňa pre recitátorov, Chata pod Hrbom, 2<strong>01</strong>4. Autor fotografie: Dušan Jablonský.<br />

Nechajme tento hlasový tón prejaviť sa<br />

a rozvinúť. Vytvorme si vnútornú komunikáciu<br />

napr. s našimi zubami, preskúmajme ústnu dutinu,<br />

„porozprávajme“ sa s ňou. Počúvajme a vnímajme<br />

náš hlasový tón v rôznych jemu prirodzených<br />

výškach.<br />

Intenzitu zvuku môžeme postupne zosilňovať<br />

s predstavou či so spomienkami na dobré jedlá.<br />

Uvoľnenie hrdla<br />

Na to, aby tón mohol vyjsť čo najzvučnejšie cez<br />

hlasivky do úst a z nich von, potrebuje uvoľnené<br />

a otvorené hrdlo. Najlepším cvičením na uvoľnenie<br />

hrdla je plne otvorené zívanie. Pri zívaní cítime<br />

nielen uvoľnenie, ale aj pocit otvoreného hrdla;<br />

mali by sme pri ňom mať predstavu hlbokej<br />

odkrytej studne. S touto predstavou a pocitom<br />

otvoreného uvoľneného hrdla, cez ktoré voľne<br />

prechádza zvuk ako prievan v studni, by sme mali<br />

aj vždy rozprávať. Navodíme si tak stav aktívnej<br />

otvorenosti a slobody.<br />

Možnosti rezonančných dutín<br />

Farbu a plnosť (sýtosť) hlasu môžeme ovplyvňovať<br />

využitím rezonančných dutín našej hlavy –<br />

nosovej, ústnej, hlavovej, hrudnej.<br />

53<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 038 Krajská tvorivá dielňa pre recitátorov, Bystrá, <strong>2022</strong>. Autor fotografie: Dušan Jablonský.<br />

Hlas sa najprirodzenejšie tvorí a zosilňuje<br />

v ústnej dutine. Ústnu dutinu rezonujeme tak, že<br />

výdychový prúd vedieme k jemne zavretým perám.<br />

Zvuk zosilňujeme, až kým nepocítime jemné<br />

chvenie pier.<br />

Nosovú dutinu rezonujeme vedením<br />

výdychového prúdu k špičke nosa, akoby sme<br />

stvárňovali bzučanie komára. Prílišné zapojenie<br />

nosovej rezonancie však vytvára tzv. nosové<br />

hlasy, ktoré pôsobia trochu „umraučane“, niekedy<br />

„mľandravo“, afektovane, a preto neprirodzene.<br />

Hlavovú dutinu rezonujeme vedením<br />

výdychového prúdu k temenu hlavy a postupne<br />

ozvučujeme celú hlavu. Spočiatku akoby sa zvuk<br />

šíril pramienkom vychádzajúcim z temena hlavy,<br />

neskôr rozozvučíme celú hlavu, akoby sa zvuk<br />

šíril z hlavy všetkými smermi. Táto rezonancia<br />

umožňuje vytvárať sýty, plný hlas.<br />

Hrudná rezonancia býva často prirodzenou<br />

doménou mužských hlasov. Vysokým ženským<br />

hlasom pomáha zapojenie hrudnej rezonancie,<br />

aby sa ich hlasy prehĺbili, zafarbili a odľahčili tak<br />

nepríjemné výšky, resp. fistuly.<br />

AKO NA TO<br />

54

Spevňovanie hlasu a jeho možností<br />

• S nádychom a výdychom cez otvorené<br />

hrdlo a otvorené ústa vydávame zvuk ako<br />

svedectvo o sebe, pohládzame ním okolité<br />

prostredie, pričom počúvame a skúmame<br />

vlastný hlas.<br />

• Rezonancie komplexne precvičujeme<br />

napodobňovaním vzlietania a pristávania<br />

lietadla, rôznymi zvukmi napodobňujúcimi<br />

autíčka, traktory, buldozéry a pod.<br />

• Vytvárame si rôzne vokály (váááá, hóóóóó,<br />

múúúúú a pod.), vedieme si hlas, počúvame<br />

ho a postupne ho môžeme zosilňovať.<br />

Dbáme na otvorené uvoľnené hrdlo. Takto<br />

svoj hlas prirodzene posilňujeme.<br />

• Snažíme sa udržať hlas na jednom tóne.<br />

Vytvoríme si cyklus slabík (ví-vé-vá-vóvú,<br />

mí-mé-má-mú, lá-lé-lí-ló-lú a pod.)<br />

s predĺženými vokálmi a držíme ich na<br />

jednom tóne. Cvičením trénujeme udržanie<br />

hlasového tónu, aby nám zvukovo nezanikali<br />

posledné slabiky a slová v reči. Rovnako<br />

sa takto bránime prílišnému vyskakovaniu<br />

intonácie, čo neraz pôsobí škrekľavo<br />

a nepríjemne či afektovane.<br />

• Istotu a pevnosť hlasu posilňujeme aj<br />

rytmickým opakovaním rôznych slabikových<br />

skupín – pa-pa-pa-pa-pa-pa-gé-no, la-lala-la-la-la-lé-ro,<br />

za-za-za-za-zúní, trnky-tŕndrnky-dŕn<br />

a pod.<br />

• Pri zosilňovaní hlasu sa vždy snažíme<br />

o volanie, nie kričanie. Najprv voláme<br />

tichšie, akoby v miestnosti, kde niekto spí,<br />

potom z miestnosti do miestnosti, z domu<br />

do domu, z kopca na kopec – haaahóóó,<br />

vaúúúú, volanie po mene a pod.<br />

Podstatou hlasových cvičení je spoznať<br />

vlastný hlas, jeho farbu, intenzitu, rezonančné<br />

možnosti, vedome ich používať a posilňovať istotu,<br />

rozvíjať farebnosť a zvukovosť, zdokonaľovať<br />

techniku hlasu. Hlas nikdy nasilu nezosilňujeme,<br />

zbytočne nekričíme. Mal by znieť čisto,<br />

otvorene, prirodzene, slobodne, príjemne, teda<br />

nie zastreto, deformovane, priškrtene, násilne.<br />

Hlas v komunikácii a rétorike môže partnera<br />

a publikum príjemne osloviť, oslobodiť, povzbudiť,<br />

ale aj zviazať, vyvolať nepríjemný pocit, ba až<br />

znemožniť vzájomný kontakt.<br />

V nasledujúcom čísle časopisu <strong>artUM</strong> sa<br />

dozviete o artikulácii, základných pravidlách<br />

spisovnej výslovnosti, výrazových prostriedkoch<br />

a plastickosti prejavu. Nebudú chýbať ani základné<br />

informácie o reči tela.<br />

<br />

Jaroslava Čajková<br />

55<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

KVET KULTÚRY<br />

A UMENIA<br />

PRE VÝNIMOČNÝCH<br />

ĽUDÍ<br />

Kultúra v rôznych podobách nás obohacuje o neopakovateľné<br />

emócie a zážitky, stáva sa neoddeliteľnou súčasťou našich životov.<br />

A tak na svojich pleciach nesie zodpovedné poslanie ulahodiť<br />

pestrej zmesi chutí náročného návštevníka a diváka. Zvlášť<br />

ťažké časy zažívala v období pandémie, keď hľadala spôsob, ako<br />

nestratiť kontakt s divákmi, a bojovala o ich priazeň v presýtenom<br />

virtuálnom priestore. Za dverami kultúrnych inštitúcií zatvorenými<br />

pre návštevníka vznikali nové projekty, ktoré preukázali svoju<br />

životaschopnosť a flexibilnosť. Napriek tomu nás „korona“ naučila, že<br />

atmosféra kultúry naživo je nenahraditeľná.<br />

HORIZONTY<br />

56

Obr. 039 Kvet kultúry a umenia <strong>2022</strong>. Autor fotografie: Vlado Veverka.<br />

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) si váži<br />

prácu výnimočných ľudí, vďaka ktorým sa naše<br />

jedinečné kultúrne bohatstvo prenáša z generácie<br />

na generáciu, preto im prostredníctvom<br />

ocenenia Kvet kultúry a umenia vyjadruje obdiv<br />

a poďakovanie.<br />

Dvanásteho mája <strong>2022</strong> sa znova začala písať<br />

pretrhnutá história Kvetu kultúry a umenia,<br />

podujatia venovaného osobnostiam kultúrneho<br />

života Banskobystrického kraja. Tento deň sa<br />

pod taktovkou oddelenia kultúry Úradu BBSK<br />

v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene,<br />

v najväčšej kultúrnej inštitúcii kraja, slávil po<br />

deviatich rokoch odmlky sviatok kultúry. Z rúk<br />

vtedajších podpredsedov BBSK Ondreja Luntera,<br />

Romana Malatinca a vedúceho oddelenia kultúry<br />

Petra Černeka ocenenie Kvet kultúry a umenia<br />

<strong>2022</strong> prevzali piati laureáti: za dlhodobé výsledky<br />

v oblasti umenia i záujmovej umeleckej činnosti<br />

prof. PhDr. Brigita Šimonová, CSc., Mgr. Eva<br />

Pokorná, Vladimír Rohoň, folklórny súbor<br />

Podpoľanec a za pozoruhodné výsledky v oblasti<br />

ľudovoumeleckej tvorby Bc. Štefan Hukeľ.<br />

57<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 040 Brigita Šimonová. Autor fotografie: Miro Zaťko.<br />

PRÍBEH ZANIETENEJ OBDIVOVATEĽKY<br />

LITERATÚRY<br />

Prof. PhDr. Brigita Šimonová, CSc.<br />

Na začiatku bola rozprávka Smelý zajko, jej prvá<br />

vlastná kniha, ktorú dostala ako prváčka. Doma<br />

mali veľa kníh, ale táto bola iba jej. A práve od nej<br />

sa začal odvíjať príbeh zanietenej obdivovateľky<br />

literatúry, ktorá hltala všetko. Čítala indiánky,<br />

kovbojky, dievčenské romány. Jej vkus sa<br />

vyšpecifikoval a rozhodla sa ísť študovať literatúru.<br />

Profesorka Brigita Šimonová viedla k rozprávke<br />

stredoškolákov, literatúra pre deti bola jej<br />

základnou disciplínou aj v období pôsobenia<br />

na vysokej škole. Spomína si, ako niektorých<br />

študentov „hnala bičom“, aby na sebe pracovali,<br />

pretože človeku, v ktorom je potenciál, stojí za<br />

to pomôcť. Jej rukami prešlo veľa kníh, ktoré<br />

posudzovala pre Mladé letá a ďalšie vydavateľstvá.<br />

Miluje literatúru, pretože celé dejiny ľudstva,<br />

celá kultúra sú v literatúre prerozprávané cez<br />

príbehy, osudy ľudí. „Deti by mali čítať, aby<br />

v knižkách prežívali zdravý únik do fantázie,<br />

snívali, stotožňovali sa s hrdinami. Dnes akosi<br />

zabúdame, že život sú aj emócie a treba ich<br />

vnímať práve aj cez literatúru,“ nabáda pani<br />

Šimonová.<br />

Rozprávať sa s profesorkou Šimonovou je ako<br />

prechádzať sa po knižnici. Dokáže neskutočne<br />

rozprávať o každej knihe, po ktorej siahne. Tak ako<br />

o Tuláčikovi a Kláre od slovenského spisovateľa<br />

Erika Jakuba Grocha. O tejto knihe napísala,<br />

že je to náš Malý princ. Úžasná, krásna kniha,<br />

zaujímavá aj pre dospelého čitateľa. Alebo o<br />

bystrickej autorke Elene Cmarkovej, ktorá napísala<br />

detskú knihu Bylinkáreň starej mamy, či o Johanke<br />

v Zapadáčiku od Tone Revajovej.<br />

Mladej generácii odovzdávala lásku k literatúre,<br />

k písanému slovu i divadlu a vychovala viaceré<br />

generácie pedagógov, literárnych tvorcov<br />

a autorov. Mladým ľuďom želá, aby sa pýtali na<br />

podstatu veci ako malý princ, ktorý sa pýta, lebo<br />

nevie nič o ľudskom svete. „Vyrovnať sa s týmto<br />

svetom, to nie je len tak, je to dôležité. Životná<br />

skúsenosť niečo znamená a mladí ľudia by nemali<br />

na to zabúdať,“ dodáva.<br />

HORIZONTY<br />

58

Obr. 041 Eva Pokorná. Autor fotografie: Miro Zaťko.<br />

PLSTENIE POVÝŠILA NA UMENIE<br />

Mgr. Eva Pokorná<br />

Človek niekedy musí robiť rozhodnutia, ktoré<br />

ovplyvnia celý jeho ďalší život. Pani Eva Pokorná<br />

si spomína na časy, keď sa pred dvanástimi<br />

rokmi s manželom „odrezali“ od kultúry, od<br />

mestského ruchu, lebo pátrali po mieste s menšou<br />

frekvenciou pohybu ľudí. Boli donútení hľadať<br />

fliačik zeme v čo najmenej skúšanom prostredí.<br />

Našli ho v malej dedine v okrese Žarnovica,<br />

v Malej Lehote, kde sa z bývalej učiteľky<br />

matematiky a výtvarnej výchovy postupne stala<br />

chovateľka oviec. „Zo začiatku to nebolo také<br />

ťažké, chodila k nám rodina, kamarátky, ale<br />

posledné dva roky sme ostali celkom odrezaní od<br />

sveta,“ spomína na nedávnu minulosť.<br />

Vzťah k umeniu ju doviedol na neprebádanú<br />

cestu, pretože plstenie sa síce považuje za<br />

najstaršiu textilnú techniku, ale nespája sa<br />

s umením. Obrat vo vnímaní tohto remesla sa<br />

jej podaril vytváraním priestorových objektov<br />

zhotovených kombináciou mokrého plstenia<br />

a plstenia nasucho. Je jediná na Slovensku, ktorá<br />

tvorí plastiky týmto spôsobom.<br />

„Nebola som človek, ktorý si vyžadoval<br />

okolo seba zvieratá, ale život mi priniesol novú<br />

skúsenosť. Špeciálne ovečka Frozen, ktorú odvrhla<br />

jej matka počas jednej z najchladnejších zím.<br />

Nevedela som, ako znovu oživiť zamrznuté mláďa,<br />

ale podarilo sa. Vypiplali sme si ju. Frozen ma<br />

naučila rozumieť zvieratám a okrem radostných<br />

chvíľ ma zásobuje aj vlnou,“ hovorí s radosťou<br />

pani Pokorná.<br />

Možno práve pre túto skúsenosť vystavuje<br />

obrazy s príbehom o konkrétnej ovečke,<br />

z ktorej vlny je obraz vyrobený, spolu s jej<br />

fotografiou. Pani Pokorná je nadmieru tvorivá,<br />

preto stále vymýšľa. Začínala s plstením pre<br />

radosť, pretože ako výtvarníčka sa viac venovala<br />

maľbe. Bývalá matematička si vie každý tvar<br />

predstaviť ako geometrické teleso a čím viac<br />

robí, tým náročnejšie objekty vytvára. Plstenie je<br />

veľmi náročná fyzická práca: vaľkať pláty, nosiť<br />

nespočetné množstvo horúcej vody, rolovať,<br />

vyprať, vysušiť. Vyžaduje si nielen dobrú fyzickú<br />

kondíciu, ale aj trpezlivosť. Pani Pokorná hovorí,<br />

že sa takto hrá, aby mohla vystavovať a stretávať<br />

sa s ľuďmi. Ale je to ťažká hra...<br />

59<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 042 Vladimír Rohoň. Autor fotografie: Miro Zaťko.<br />

UMELECKÝ ŽIVOT ZASVÄTIL TÁLII<br />

Vladimír Rohoň<br />

Príjemný zamatový hlas plný emócií vyjadrujúci<br />

vnútorné rozpoloženie postáv. Človek, z ktorého aj<br />

pri osobnom stretnutí vyžaruje pokoj a pokora.<br />

Život pána Vladimíra Rohoňa sa kľukatil<br />

a naberal silu ako rieky, ktoré pretínali mestá<br />

spojené s jeho bytím. Pokojný Turiec v Martine,<br />

nenápadná Malše v Českých Budějoviciach,<br />

majestátna Vltava v Českom Krumlove, až<br />

zakotvil pri hrdom a niekedy dravom Hrone – vo<br />

Zvolene. Jeho vzťah k prírode a lásku k horám<br />

cítiť z každého slova, ktoré zaznieva z jeho úst<br />

na oslavách Dňa stromu v Čiernom Balogu.<br />

Sám priznáva, že chcel byť lesníkom, ale osud to<br />

zariadil inak. Učarovali mu lesy, ktoré sú pre neho<br />

oázou pokoja. Spoznáva ich aj ako vášnivý hubár.<br />

Svoj život zasvätil Tálii, múze divadelného<br />

umenia, aby, ako sám hovorí, „zostarol na osudoch<br />

cudzích ľudí“.<br />

Doktor Valent v komédii Lekárske tajomstvo,<br />

kňaz Guillaume v muzikáli Prekliaty básnik, sudca<br />

Isidoro a dramatik Carlo Goldoni v Čerticiach,<br />

starnúci herec Kazimír Kant v úsmevnej komédii<br />

Iluzionisti, vedúci a zakladateľ Frontového divadla<br />

Andrej Bagar v Tichej noci, otec rodiny Kubišovcov<br />

v mrazivej Polnočnej omši… A tak by sme mohli<br />

pokračovať ďalej až po číslo 153. Áno, 153 premiér<br />

za 48 rokov pôsobenia v Divadle Jozefa Gregora<br />

Tajovského.<br />

Pán Vladimír Rohoň za svoje jedinečné<br />

stvárnenie postáv získal niekoľko ocenení<br />

Literárneho fondu, ale Cena Jozefa Krónera<br />

z roku 2007 za zhovievavého černošského šoféra<br />

v pozoruhodnej inscenácii Šofér slečny Daisy je<br />

pre neho výnimočná a nesmierne si ju váži.<br />

Do každej hry ide s tým, že sa podarí, a chce<br />

ju urobiť najlepšie a najkrajšie, ako vie. „Ctím si<br />

každého diváka, pretože divák si sám vyberie, čo<br />

sa mu páči. Netreba mu vnucovať, čo teraz letí.<br />

Divák je múdry, divák je chtivý a vnímavý. Veď bez<br />

diváka by divadlo nemohlo existovať,“ dodáva.<br />

HORIZONTY<br />

60

Obr. 043 Štefan Hukeľ. Autor fotografie: Miro Zaťko.<br />

OŽIVIL VYMRETÚ TECHNIKU<br />

Bc. Štefan Hukeľ<br />

Ako sa stane z tvrdého metalistu folklorista?<br />

Stačilo odlúčenie od rodného kraja a staré korene<br />

sa ozvali. Tak sa stalo, že Štefan Hukeľ zo Stožka<br />

na vojenčine v Hraniciach na Morave vyrobil<br />

svoju prvú drevenú valašku.<br />

Hovorí sa, že genetika nepustí. Zafungovala<br />

aj v jeho prípade. Bodaj by nie, keď stará mama<br />

zhotovovala kroje, mama vyšívala a krásne<br />

spievala, otec hral na heligónke, starký na píšťalke,<br />

ústnej harmonike a krosná sa v domácnosti<br />

odkladali iba na sviatky.<br />

„Po návrate domov som začal vyrábať kovové<br />

a mosadzné valašky, spoznával som starých<br />

majstrov, od ktorých som sa učil. Samozrejme,<br />

len od tých, ktorí mi to dovolili, lebo boli aj takí,<br />

ktorí ma odbili,“ spomína na svoje začiatky. Prvý<br />

kožuch robil s kombinačkami. Netušil, že existuje<br />

trojhranná ihla na kožu a kožušiny.<br />

Retiazka na klobúku bola kedysi najdrahšia<br />

súčiastka mužského odevu. Bol to šperk<br />

a desaťvojková kedysi stála pol vola. Technológiu<br />

výroby sa nepodarilo zachovať zrejme preto, lebo<br />

bola duševným vlastníctvom majstra a nik ju<br />

nechcel prezradiť. Pán Hukeľ v roku 1985 vymretú<br />

techniku výroby retiazky napriek tomu obnovil.<br />

Retiazka na klobúk, to je hotová veda.<br />

A neverili by ste, ako zanietene o nej dokáže<br />

rozprávať: „Nespával som, v noci som sa zobudil,<br />

išiel som si zapáliť a rozmýšľal som, ako ju urobiť.<br />

Starí chlapi hovorili, že vraj retiazku štrikovali, ale<br />

doteraz neviem prísť na to ako.“ Má svoj vlastný<br />

spôsob a je to poriadna „piplačka“.<br />

Viac ako štyridsať rokov sa venuje výrobe<br />

tradičných doplnkov s charakteristickými prvkami.<br />

Vyrába valašky, krojové kožuchy, opasky, pracky,<br />

bľanciare, spony, klobúky, krpce. Pri svojej práci<br />

čerpá z historických dokumentov, literatúry, do<br />

ničoho sa nepúšťa bez naštudovania – skúma<br />

historické hľadisko, dôvod, prečo sa daný predmet<br />

vyrábal, akú mal funkciu, na čo sa používal,<br />

a materiál, z čoho sa vyrábal. Ide do detailov, aby<br />

výsledok jeho práce bol identický s originálom.<br />

Srdce zapálené pre tradície otvorilo pánovi<br />

Hukeľovi dvere do ostro strážených zákutí starých<br />

majstrov a remeselníkov, aby dedičstvo našich<br />

predkov nezapadlo prachom.<br />

61<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Obr. 044<br />

FS Podpoľanec. Autor fotografie: Vlado Veverka.<br />

REPREZENTUJÚ VÝNIMOČNÝ REGIÓN<br />

SO SILNÝMI TRADÍCIAMI<br />

Folklórny súbor Podpoľanec<br />

Patrí medzi slovenskú špičku. Už názov<br />

folklórneho súboru Podpoľanec vystihuje jeho<br />

zameranie na výnimočný región so silnými<br />

tradíciami. Z hŕstky žiakov niekdajšieho Stredného<br />

odborného učilišťa strojárskeho v Detve sa pod<br />

vedením vtedajšieho učiteľa Kolomana Gala<br />

a neskôr ďalších vedúcich za takmer päťdesiat<br />

rokov podarilo postupne vybudovať vynikajúci<br />

folklórny kolektív.<br />

Náš slovenský folklór nemá vo svete obdobu.<br />

Nie je veľa krajín s takými rôznorodými<br />

a bohatými tradíciami, ako máme my. Nebudeme<br />

zveličovať, keď povieme, že folklór máme v génoch<br />

a hodnotu tradícií zdedených po našich predkoch<br />

si uvedomujeme čím ďalej, tým väčšmi. Dedí sa<br />

z generácie na generáciu a dnes môžeme hovoriť<br />

o akejsi regenerácii folklóru. Za jeho prežitie<br />

vďačíme práve nositeľom týchto tradícií, akým<br />

je aj súbor Podpoľanec. Mladým ľuďom z Detvy,<br />

Hriňovej, Očovej, zo Zvolenskej Slatiny, z Lučenca<br />

či Fiľakova.<br />

Slovenský folklór v podaní členov súboru<br />

obdivovali takmer v celej Európe, ale aj v takých<br />

krajinách ako Čína či Južná Kórea. Nechýbajú na<br />

divácky obľúbených festivaloch vo Východnej,<br />

na Heľpe, Myjave, v Klenovci či domácej Detve.<br />

Televízna folklórna šou Zem spieva v roku 2020<br />

bola pre nich výzva. Dlho váhali, či idú do tohto<br />

formátu, ale nakoniec sa rozhodli – majú široký<br />

repertoár, majú čo ponúknuť a dohodli sa, že to<br />

vyskúšajú. Ukážu, čo je v nich. A dostali sa až do<br />

finále. Podpoľanie je jeden z najsilnejších regiónov,<br />

v ktorých sa tradície udržiavajú, Podpoľanec sa<br />

snaží o zachovanie ich autentickosti.<br />

Medzi mladými v takomto prostredí často<br />

preskočí iskra a skončí sa to manželstvom. „Folklór<br />

a láska k nemu skrátka zostane v krvi, je to<br />

diagnóza,“ tvrdí riaditeľ súboru Jaroslav Černák,<br />

ktorý tiež našiel svoje šťastie cez folklór. Jeho<br />

manželka tancovala v košickom súbore Železiar<br />

a doteraz sú spolu. Kiežby takouto diagnózou<br />

trpelo čo najviac ľudí, lebo vďaka tomuto<br />

„ochoreniu“ tradície nezaniknú.<br />

HORIZONTY<br />

62

a krásou. Šafran patrí k najdrahším koreninám<br />

sveta a jeho sila je aj v pozitívnom vplyve na<br />

stabilitu duševného zdravia a nálady. Tieto<br />

paralely spájajú jeho účinky s pôsobením umenia<br />

a kultúry. Ľudia, ktorí zasvätili život kultúre<br />

a umeniu, dokážu na nás pozitívne vplývať<br />

a sú vzácni ako šafran. Autorkou plastiky Kvet<br />

kultúry a umenia je mladá umelkyňa z Lučenca<br />

Eva Stramska Srníková, ktorá vyštudovala<br />

Vysokú školu výtvarných umení, ateliér keramiky<br />

v Bratislave, študovala aj v poľskom Vroclave.<br />

Svoje diela vystavuje nielen na Slovensku, ale<br />

aj v zahraničí (Nemecko, Turecko, Maďarsko),<br />

zúčastnila sa na niekoľkých medzinárodných<br />

sympóziách (Česko, Chorvátsko, Poľsko, Írsko).<br />

Venuje sa jemným, ručne starostlivo vytvarovaným<br />

objektom. V súčasnosti žije a pracuje v Poľsku.<br />

INŠPIRÁCIA NA PODÁVANIE NÁVRHOV<br />

Obr. 045 Autorkou plastiky Kvet kultúry a umenia je Eva Stramska<br />

Srníková. Autor fotografie: Vlado Veverka.<br />

ŠAFRAN – SYMBOL OCENENIA<br />

Keď sa povie, že je niečoho ako šafranu, myslí<br />

sa tým, že je to veľmi vzácne a je toho málo.<br />

Aj z tohto dôvodu sa pomyselným symbolom<br />

ocenenia stal kvet, ktorý očaruje jemnosťou<br />

Ocenenie Kvet kultúry a umenia udeľuje BBSK na<br />

základe návrhov, ktoré sú doručené na oddelenie<br />

kultúry. Ak máte vo svojom okolí ľudí či kolektívy,<br />

ktoré si podľa vás zaslúžia toto ocenenie, svoje<br />

návrhy môžete posielať do 28. februára 2023.<br />

Viac informácií nájdete na webovej stránke BBSK<br />

v sekcii Kultúra.<br />

Už teraz sa tešíme na nový ročník. Veríme, že aj<br />

vďaka vám do galérie ocenených pribudnú ďalšie<br />

osobnosti nášho regiónu.<br />

Mária Šajgalíková,<br />

oddelenie kultúry Úradu BBSK<br />

63<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Z ČINNOSTI OSVETOVÝCH STREDÍSK<br />

BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA V OBDOBÍ JANUÁR – JÚN <strong>2022</strong><br />

Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene<br />

Výtvarné spektrum <strong>2022</strong> – regionálna súťaž a výstava výtvarnej tvorby,<br />

2. 2. – 30. 3. <strong>2022</strong>, POS Zvolen<br />

Zvolenské tanečné pódium – regionálna súťažná prehliadka moderného tanca,<br />

4. 4. <strong>2022</strong>, Dom kultúry ŽSR Zvolen<br />

Festival detských folklórnych súborov – 15. ročník, 7. 5. <strong>2022</strong>, Zvolenský<br />

zámok<br />

Ornament a jeho podoby – zážitkové vzdelávanie pre pedagogických<br />

pracovníkov, ale aj pre všetkých záujemcov o tradičnú kultúru, 19. 5. <strong>2022</strong>,<br />

Dom kultúry ŽSR Zvolen<br />

Štúrov Zvolen – 35. ročník celoslovenského kola súťaže žiakov základných<br />

a stredných škôl v rétorike, 2. – 3. 6. <strong>2022</strong>, Zvolenský zámok<br />

Centrum tradičnej kultúry v Detve (POS vo Zvolene)<br />

Žiačikovia – metodické stretnutie pre deti a vedúcich detských folklórnych<br />

kolektívov, 2. 4. <strong>2022</strong>, Kultúrny dom A. Sládkoviča v Detve<br />

ALEA IACTA EST<br />

64

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote<br />

Na priadkach... – prezentácia pradenia a zvykoslovia na priadkach, 28. 1. <strong>2022</strong>,<br />

Klenovec<br />

Vynášanie zimy – Marienky – prezentácia jarného zvykoslovia, 3. 4. <strong>2022</strong>,<br />

Hrušovo-Striežovce<br />

Deň štúrovskej poézie – 20. ročník regionálnej súťaže v prednese štúrovskej<br />

poézie, 19. 5. <strong>2022</strong>, Vyšný Skálnik<br />

Muzičky a malí tanečníci – tvorivé dielne pre detské ľudové hudby a tanečníkov<br />

detských folklórnych súborov, 24. – 30. 7. <strong>2022</strong>, Teplý Vrch<br />

Zlatá strunka – súťažná prehliadka detského hudobného folklóru, 22. 4. <strong>2022</strong>,<br />

Hnúšťa<br />

Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom<br />

Rozprávkové javisko – krajská súťažná prehliadka detskej dramatickej tvorivosti,<br />

21. – 22. 4. <strong>2022</strong>, POS Žiar nad Hronom<br />

Deň tanca <strong>2022</strong> – celoslovenská prehliadka moderného a módneho tanca,<br />

10. 5. <strong>2022</strong>, MsKC Žiar nad Hronom<br />

Zabudnuté remeslá – Modrotlač – kurz zameraný na tradičné farbenie textílií,<br />

19. 5. <strong>2022</strong>, POS Žiar nad Hronom<br />

Folklórny festival Pod Inovcom – festival regionálnych folklórnych súborov<br />

a detských folklórnych súborov, 3. – 5. 6. <strong>2022</strong>, amfiteáter Veľká Lehota<br />

Cineama – krajská súťažná prehliadka amatérskej filmovej tvorby, 11. 6. <strong>2022</strong>,<br />

Krajská hvezdáreň a planetárium M. Hella Žiar nad Hronom<br />

Letné školičky – týždňové tvorivé dielne zamerané na remeslo, výtvarníctvo,<br />

divadlo, tradičnú ľudovú kultúru, spev a vedu, 4. 7. – 19. 8. <strong>2022</strong>, POS Žiar nad<br />

Hronom<br />

65<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

Novohradské osvetové stredisko v Lučenci<br />

Novohradské osvetárske „jednohubky“ – prezentácia osobností z oblasti<br />

hudby:<br />

William Bukový-Brüll, 18. 1. <strong>2022</strong>; Peter Janků, 18. 2. <strong>2022</strong>; Martin Kubinec,<br />

22. 3. <strong>2022</strong>; Ján Gajdoš, 11. 4. <strong>2022</strong>; Belo Felix, 18. 5. <strong>2022</strong>; Tibor Kobliček,<br />

27. 6. <strong>2022</strong>; online a prezenčne, Lučenec<br />

Večery autentického folklóru v Novohrade – Niet beťára na Budinej –<br />

moderovaný večer so spevákom ľudových piesní Milanom Gáborom z Budinej,<br />

25. 3. <strong>2022</strong>, malá sála NOS Lučenec<br />

Novohrad susedovi – folklórny benefičný program na pomoc utečencom<br />

v našom regióne, 2. 4. <strong>2022</strong>, kino Apollo Lučenec<br />

Tibor Huszár – Pocta osobnosti – výstava veľkoformátových fotografií,<br />

16. 6. – 30. 9. <strong>2022</strong>, nádvorie NOS Lučenec<br />

Uzdraviť slovom – podujatie venované spisovateľke Hane Koškovej pri<br />

príležitosti životného jubilea, 17. 6. <strong>2022</strong>, malá sála NOS Lučenec, 19. 6. <strong>2022</strong>,<br />

kultúrny dom Tuhár<br />

Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši<br />

Hrušovská štalička – workshop zameraný na tradičné staviteľstvo,<br />

marec – jún <strong>2022</strong>, Hrušov<br />

Fotozraz – workshop určený amatérskym fotografom regiónu, 26. 3. <strong>2022</strong>,<br />

Dolné Strháre<br />

Spievanky pod Pohanským vrchom – 25. ročník prehliadky folklórnych<br />

kolektívov a jednotlivcov z regiónu Hont, 23. 4. <strong>2022</strong>, Stredné Plachtince<br />

Krajská tvorivá dielňa – tvorivé stretnutie neprofesionálnych fotografov,<br />

filmárov a výtvarníkov, 20. – 22. 5. <strong>2022</strong>, Vinica<br />

Čipka v Honte – festival tradičnej kultúry a folklorizmu zameraný na hontiansku<br />

paličkovanú čipku, 21. – 25. 6. <strong>2022</strong>, Sucháň<br />

ALEA IACTA EST<br />

66

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici<br />

Horehronské dni spevu a tanca – folklórny festival, 24. – 26. 6. <strong>2022</strong>, Heľpa<br />

Mládež spieva – krajské kolo súťažnej prehliadky detských a mládežníckych<br />

zborov, 8. 4. <strong>2022</strong>, Banská Bystrica<br />

Sládkovičova Radvaň – krajská postupová prehliadka v umeleckom prednese<br />

I. – V. kategórie, 3. – 5. 5. <strong>2022</strong>, Banská Bystrica<br />

Muzička na nádvorí – koncert ľudovej hudby Muzička a ženskej speváckej<br />

skupiny Ženy z Muzičky spojený so speváckym a tanečným domom, 27. 5. <strong>2022</strong>,<br />

Banská Bystrica<br />

POP BB – celoslovenská súťaž v speve populárnych piesní pre deti, 15. 6. <strong>2022</strong>,<br />

Banská Bystrica<br />

67<br />

<strong>artUM</strong> 1 / <strong>2022</strong>

<strong>artUM</strong><br />

Časopis o kultúre a umení v Banskobystrickom kraji<br />

Ročník 2, číslo 1/<strong>2022</strong><br />

Vydavateľ:<br />

Riaditeľka:<br />

Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici<br />

Tatiana Salajová<br />

Zodpovedná redaktorka: Katarína Mosnáková Bagľašová<br />

Redakcia:<br />

Jazykový redaktor:<br />

Grafický dizajn:<br />

Redakčná spolupráca:<br />

Matúš Druga<br />

Dušan Jablonský<br />

Gabriela Kováčiková<br />

Róbert Ragan<br />

Tatiana Salajová<br />

Rudolf Szabó<br />

Tatiana Urbanová<br />

Miroslav Zaťko<br />

Martin Lokša<br />

Rudolf Szabó<br />

Michal Abelovský (NOS Lučenec)<br />

Miroslav Hric (POS Žiar nad Hronom)<br />

Anetta Cvachová (GMOS Rimavská Sobota)<br />

Cyril Páriš (HIOS Veľký Krtíš)<br />

Lívia Hudecová (POS Zvolen)<br />

Tlač: CINEMA + spol. s r. o.<br />

Náklad:<br />

100 ks<br />

EAN 9772729900008 21 • ISSN 2729-9007<br />

S FINANČNOU PODPOROU<br />

S FINANČNOU BANSKOBYSTRICKÉHO<br />

PODPOROU<br />

BANSKOBYSTRICKÉHO<br />

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA<br />

SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

ISSN 2729-9007

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!