Vojenské lesy 1/2022

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVI / 1 - 2022

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

1/2022 

Ročník 16 

OBSAH 

LESNÍCTVO 

HISTÓRIA 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – 

odborný garant pre kynológiu) 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Vojna na Ukrajine 

– očami Ukrajinských lesníkov ........ 4 

Obnova lesa na 

odštepnom závode Kežmarok .......... 5 

Umelá obnova lesa v roku 2022 

na Správe lesov Pliešovce .............. 6 

Jarné zalesňovanie na OZ Malacky ..... 7 

Jarné práce v lesnej škôlke Myslina ..... 7 

Zalesňovanie na lesnej správa Jovsa ..... 8 

Cenový vývoj vybraných 

sortimentov dreva .................... 9 

Rekonštrukcia budovy 

Lesnej správy Ľubica ................. 10 

Kúrenie, či technologické riešenie? .... 11 

Škody spôsobované zverou 

v podmienkach SL Pliešovce .......... 12 

Revitalizácia starého ovocného sadu 

Tichý Potok ..........................14 

Druhý rok podporovaného včelárenia 

máme úspešne za sebou .............. 15 

POĽOVNÍCTVO 

A RYBÁRSTVO 

Vojenský obvod Lešť (2. ČASŤ) 

História ..................................18 

Probstnerova cesta ........................20 

SPOLOČENSKÁ 

RUBRIKA 

Rado a jeho 30 rokov vo VLM ..............22 

Ľudovít Šprinc už vo VLM odpracoval 25 rokov 

22 

Päťdesiatka Adriána Mochorovského .......22 

Róbert je vo VLM už dve desiatky rokov ....23 

Duálne vzdelávanie v školskom roku 2021/2022 

24 

Medzinárodná výstava SILVA REGINA 2022.25 

Z pokladnice Vihorlatského pralesa ........26 

Výstava umenia hendikepovaných umelcov. 28 

LESNÁ PEDAGOGIKA 

Chovateľské prehliadky 

Vyhodnotenie poľovníckej sezóny ..........16 

Lesnícke dni 2022 v Bratislave .............29 

Deň Zeme opäť aktívne ...................30 

Fotografia na titulnej strane: Ing.Štefan Rak 

2 VOJENSKÉ LESY 1/2022

SLOVO NA ÚVOD 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolupracovníci, priatelia, čitatelia, 

dovoľte mi prihovoriť sa Vám k príležitosti 

prvého čísla nášho časopisu v tomto roku. 

V úvode môjho príhovoru, ak dovolíte, 

ako už pravidelne krátko zhodnotím rok 

2021. Začiatok roka 2021 bol poznačený vrcholom 

pandémie koronavírusu Covid 19 so 

všetkými personálnymi-technickými-ekonomickými-spoločenskými 

a finančnými problémami. 

Vo februári začal kontrolu hospodárenia 

a nakladania s majetkom štátu v našej 

organizácii Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej 

republiky, ktorý kontrolu ukončil v septembri 

2021. Aj napriek uvedeným skutočnostiam 

sme rok 2021 ukončili so ziskom po 

zdanení za posledné obdobie najúspešnejším, 

samozrejme za to Vám patrí všetkým moja 

úprimná vďaka. 

Rok 2022, ako všetci dobre viete, sa začal 

pokračovaním inflačnej „covidovej“ špirály 

avizovanej už v apríli roku 2021 a vo februári 

2022 zrýchlenej bezprecedentným vojenským 

útokom Ruskej federácie na náš susedný slobodný 

štát – Ukrajinu. 

V súčasnosti je veľmi ťažké predvídať ako 

všetky tieto dôležité skutočnosti, ktoré som 

vyššie spomenul, ovplyvnia náš život, zvyky 

a ekonomickú situáciu. V Európe sa za posledných 

80 rokov nevyskytlo súbežne toľko 

mimoriadne závažných udalostí ako za posledné 

obdobie roka 2022. Musíme byť veľmi 

opatrní pri predikovaní sociálno–ekonomickej 

situácie a podrobne monitorovať ekonomické 

ukazovatele nášho podniku. 

V rámci našej hlavnej činnosti je mimoriadne 

pozitívne, že po skoro 30 rokoch neustáleho 

spracovávania kalamitou napadnutých 

lesných porastov a s tým súvisiacich 

problémov, ktoré opisujem každoročne vo 

svojich príhovoroch, sa nám spoločne podarilo 

úspešne spracovať vzniknutú kalamitu 

drevnej hmoty v rámci všetkých organizačných 

jednotiek štátneho podniku a priebežne 

spracovávať už len novovzniknutú, to znamená, 

že v roku 2022 sme po niekoľkých desaťročiach 

mohli pristúpiť k bilancovanej tzv. 

plánovanej ťažbe dreva v zmysle platných 

programov starostlivosti o les podľa jednotlivých 

lesných celkov v rámci štátneho podniku. 

Je to mimoriadna udalosť, dokonca v rámci 

niektorých lesných celkov plánujeme ťažbu 

dreva pre rok 2022 pod plánovanú možnú 

ťažbu, či už z dôvodov prebiehajúcich reštitúcií 

lesného majetku alebo nahradením ťažby 

dreva na lesných pozemkoch, ťažbou dreva 

na nelesných plochách v spolupráci s organizáciami 

ministerstva obrany. 

V rámci čerpania dotácií v pôsobnosti 

ministerstva obrany a čerpania zdrojov 

z Európskej únie pokračujeme v projektoch 

protipovodňovej ochrany v Malackách a Kežmarku, 

čo považujem za mimoriadne významné 

v súvislosti s globálnymi zmenami 

klímy. 

Pokračujeme v projektoch vedy a výskumu 

v gescii ministerstva obrany v ekologickom 

boji proti podkôrnemu hmyzu na ihličnatých 

porastoch formou sterilizácie 

a infikovaním podkôrneho hmyzu patologickou 

hubou, remediácií pôd zasiahnutých 

znečistením ropnými latkami v objektoch 

ministerstva obrany a vývojom prebierkového 

ľahkého pásového traktora na elektrický 

pohon. 

Všetky tieto aktivity smerujú k zníženiu 

uhlíkového zaťaženia a sekundárneho poškodzovania 

lesných porastov v našej pôsobnosti. 

Samozrejme, venujeme sa naďalej elektrifikácii 

nášho vozového parku a budovaniu 

nových fotovoltaických elektrární na rekonštruovaných 

budovách. V roku 2022 zakúpime 

ďalších 7 elektrických vozidiel, pre ktoré 

si energiu budeme vyrábať sami v našich 

fotovoltaických elektrárňach, ktorých už 

v rámci organizácie máme 12 a v minulom 

roku dokázali vyprodukovať 79,31 MW elektrickej 

energie, čo predstavovalo 44,39 % sebestačnosť 

z celkovej spotreby objektov, na 

ktorých sú elektrárne inštalované. 

Plánujeme uskutočniť rekonštrukciu ešte 

nerealizovaných ale plánovaných opráv budov 

a ciest, či už priamo odvozných alebo lesných 

zvážnic. 

Samozrejme, opatreniami reagujeme aj na 

vývoj inflácie v našej krajine, kde sme čiastočne 

už prijali opatrenia na zmiernenie zvyšovania 

cien základných životných potravín 

a energii. 

Záverom sa Vám chcem prihovoriť optimisticky 

s nádejou, že všetky tieto negatívne 

udalosti sa už v histórii Vojenských lesov 

a majetkov stali a naši predchodcovia, za čo 

im patrí veľké uznanie, dokázali tieto prekážky 

zvládnuť a pokračovať v rozvoji podniku. 

Pre nás, riadiaci manažment podniku, je 

toto obrovský záväzok zabezpečiť zamestnancom, 

dodávateľom služieb, odberateľom 

komodít a služieb - istotu a stabilitu pokračovania 

ďalšej spolupráce a ekonomického rozvoja. 

Náš zakladateľ, Ministerstvo obrany SR 

spolu s pánom ministrom nás v tejto snahe 

výrazne podporujú, za čo im patrí obrovské 

poďakovanie. 

Záverom by som chcel úprimne poďakovať 

všetkým občanom, organizáciám, firmám, 

rodinám, ktorí pomáhajú aj nad rámec 

svojich možností vojnovým utečencom 

z Ukrajiny. 

Ďakujem. 

Lesu a vojenským lesom zdar! 

• Ján Jurica 

VOJENSKÉ LESY 1/2022 

3

LESNÍCTVO 

VOJNA NA UKRAJINE – OČAMI 

UKRAJINSKÝCH LESNÍKOV 

Slovensko a Ukrajina sú geografickí a dovolím si povedať, že aj kultúrni susedia. Agresia 

Ruska voči vašej krajine je neospravedlniteľná. Ak človek musí v núdzi a v obave o svoj 

život opúšťať s blízkymi svoj domov, zažíva stav extrémnej úzkosti. O aktuálnom stave 

na Ukrajine a v Zakarpatí sme sa porozprávali s priateľom Ivanom Kostivom, inžinierom 

ochrany práce štátneho podniku Užhorodské lesné hospodárstvo. 

Ing. Ondrej Hodovanec, 

vedúci oddelenia obchodu 

a marketingu OZ Kamenica nad Cir. 

1. Aké boli Vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli 

o vojenskom konflikte a ako vnímate 

situáciu doma na Ukrajine? 

Vypočul som si prejav nášho prezidenta 

Volodymyra Zelenského o bombách zhodených 

Putinovým Ruskom na Kyjev a ďalšie 

naše mestá a uvedomil som si, že sa začala 

otvorená vojna proti našej Ukrajine. Od 

prvého dňa vojny som videl fronty mladých 

ľudí, ktorí sa narodili na samostatnej Ukrajine 

a dobrovoľne vstupovali do ozbrojených 

síl a územnej obrany. Dobrovoľníci dodávajú 

všetko čo môžu, aby pomohli armáde. 

a 17 našich kolegov od začiatku nepriateľských 

akcií zahynulo. 

5. Máte dostatok pracovníkov – hlavne mužov 

na výkon svojej činnosti? 

Po začatí totálnej ruskej invázie na Ukrajinu 

24. februára veľa obyvateľov nášho regiónu 

odišlo brániť Ukrajinu a samozrejme teraz 

existujú určité ťažkosti pri organizovaní plnenia 

úloh lesného hospodárstva. 

IVAN KOSTIV st. 

8. Nastali zmeny v drevospracujúcom priemysle? 

Problémy s dodávkami dreva, výrobou 

a exportom? 

Najväčšie problémy drevospracujúceho 

priemyslu súvisia s logistikou prepravy dreva, 

jeho nedostatkom a zdražovaním benzínu 

a nafty. 

9. Ukrajinské noviny The Kyiv Independent 

zverejnili správu: „Rusi chcú masívne rúbať 

ukrajinské lesy, aby mali z čoho platiť 

vojnu. Rusko plánuje výruby stromov 

akéhokoľvek veku, bez ohľadu na vlastníctvo“. 

Máte o tom vedomosť? 

OBČERSTVENIE PRED UKRAJINSKO 

- SLOVENSKOU HRANICOU 

2. Aká je situácia na Zakarpatí, teda v oblasti, 

v ktorej bývate v súvislosti s vojnou? 

Zakarpatská oblasť už prijala mnoho ľudí, 

ktorí odišli z miest a dedín, kde Putin bombarduje 

domy, škôlky, školy, lekárne a nemocnice. 

Prijímame zásielky a zbrane, ktoré 

posiela Európa pre našu armádu. Ja osobne 

s manželkou Svetlanou sme domov prijali 15 

ľudí z Kyjeva, Mariupoľa a Buči. V prvých 

dňoch vojny môj syn a jeho priatelia organizovali 

občerstvenie pre utekajúcich ľudí pred 

ukrajinsko - slovenskou hranicou. 

3. Mnoho Ukrajincov zo svojej vlasti uteká 

a prichádzajú aj na Slovensko. Odchádzajú 

aj vaši kolegovia lesníci? 

Veľa našich ľudí prišlo o strechu nad hlavou 

a utekajú do susedných krajín vrátane 

Slovenska. Ide najmä o ženy s deťmi. Autobusy 

ich privážali na hranicu priamo z Užhorodskej 

železničnej stanice a ďalej pokračovali 

pešo. Lesníci zatiaľ nikam neodišli, 

väčšina pracuje na svojich lesných obvodoch 

a plnia svoje povinnosti pri ochrane štátneho 

lesného fondu. Medzi lesníkmi sú aj takí, 

ktorí išli brániť Ukrajinu na front. 

4. Aké výrazné zmeny nastali po vypuknutí 

konfliktu na lesných závodoch a v lesníckej 

prevádzke? 

K začiatku mája úplne ukončilo svoju 

činnosť 28 lesných závodov v správe štátnej 

agentúry pre lesné zdroje Ukrajiny a mnohé 

podniky nefungujú alebo pracujú na čiastočný 

výkon. Viac ako 5000 zamestnancov bojuje 

proti okupantom so zbraňami v rukách 

6. Pociťujete zvýšený dopyt po palivovom 

dreve od miestneho obyvateľstva? 

Áno, pociťujeme zvýšený dopyt po palivovom 

dreve od miestneho obyvateľstva, nakoľko 

sa ľudia obávajú jednak nedostatku 

a taktiež cien plynu. 

7. Ovplyvnila vojna ceny dreva na Ukrajine? 

Ak áno, tak ako výrazne? 

Na začiatku vojenského konfliktu ceny 

dreva v západných regiónoch vzrástli, ale teraz 

ceny opäť klesajú. 

O samotnom odlesňovaní ruskými útočníkmi 

nie je nič známe. Sú známe fakty o rabovaní 

techniky lesných závodov na dočasne 

obsadených územiach a fakty o kolaborácii 

niektorých bývalých pracovníkov. 

Ivan, ďakujem pekne za rozhovor a dovoľ mi 

vysloviť naše prianie. Všetci si želáme, aby zvíťazila 

ľudskosť a táto obrovská ľudská tragédia čím skôr 

skončila a nastal mier! Držte sa priatelia Ukrajinci! 


LESNÍCTVO 

OBNOVA LESA 

NA ODŠTEPNOM 

ZÁVODE KEŽMAROK 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia lesnej 

výroby OZ Kežmarok 

Obnova lesných porastov, čiže založenie a zabezpečenie, predstavuje začiatok celého 

produkčného cyklu v lesnom hospodárstve. Z ekonomického hľadiska, najmä ak sa posudzuje 

krátkodobo, je to len nákladová stránka bez výnosov. Na druhej strane je to práve 

činnosť, ktorá rozhoduje o tom, ako počas svojho dlhého života budú lesné porasty plniť 

všetky produkčné a celospoločenské funkcie a aké budú výnosy vyplývajúce z vlastníctva 

lesa. 

Zákon o lesoch č.326/2005 Z. z. v § 20 Obnova 

lesa jasne definuje pravidlá a povinnosti 

pre obhospodarovateľa lesa pri tejto činnosti. 

Lesné porasty je povinný obnovovať stanovištne 

vhodnými drevinami, uprednostňovať 

prirodzené zmladenie, používať reprodukčný 

materiál podľa osobitných predpisov, obnovu 

lesa vykonávať najneskôr do dvoch rokov 

a v ochranných lesoch do troch rokov od 

skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina 

vznikla atď. 

Na o. z. VLM Kežmarok sa obnove lesa venuje 

náležitá pozornosť. Po rozsiahlych vetrových 

a podkôrnikových kalamitách z 90- 

tych rokov 20. storočia a z prvej dekády 21. 


storočia vznikali veľké plochy, ktoré boli odlesnené, 

a v súčasnosti sú to už zabezpečené 

mladé lesné porasty. V posledných rokoch sa 

hospodárenie vracia do režimu predpisu plánu 

starostlivosti o les a úlohy v obnove lesa sa 

pohybujú na o.z. približne na úrovni 100 ha. 

Sadenice lesných drevín sú len z vlastnej 

produkcie VLM. Listnaté dreviny, najmä 

buk, zabezpečuje o. z. Kamenica n/Cirochou, 

ihličnaté dreviny sú z vlastnej produkcie o. 

z. Kežmarok. Plochy pred zalesnením, ktoré 

sú dostupné pre lesnú techniku, sú vyčistené 

a haluzina a krovie sú vyvezené a spracované 

na drevnú biomasu. Časť dostupných 

plôch je vyčistená pôdnou frézou. Najväčšia 

úloha stále ostáva na ručné čistenie. Po dovoze, 

alebo po vyzdvihnutí, sú sadenice uložené 

v snehových jamách. Listnaté sadenice 

sú zalesňované štrbinovou sadbou, ihličnaté 

klasicky jamkovou sadbou. Aj napriek počiatočným 

obavám o množstvo pracovníkov sa 

situácia vyvíja tak, že termín ukončenia zalesňovania 

do konca mája je reálny. Tiež studené 

počasie a nočné mrazy ešte v druhej 

polovici apríla pribrzdili rozbehnuté práce. 

V roku 2022 má o. z. Kežmarok úlohu v obnove 

lesa na úrovni 90 ha, z toho LS Ľubica 

60 ha a LS Tichý Potok 30 ha. Celkovo bude 

zalesnených 447 750 ks sadeníc. 

Naším dlhodobým cieľom v obnove lesa 

je zabezpečiť dostatok druhovo, stanovištne 

vhodných a vyspelých sadeníc. Zabezpečiť 

dostatok pracovníkov na sezónnu prácu 

a zvýšiť podiel prirodzenej obnovy. 

5

LESNÍCTVO 

UMELÁ OBNOVA LESA 

V ROKU 2022 NA SPRÁVE 

LESOV PLIEŠOVCE 

SL Pliešovce hospodári na štyroch lesných celkoch, ktoré sa nachádzajú v regióne stredného 

Slovenska. V južnej časti je to LC Lešť a v severnej LC Sklené, LC Sklené ostatné 

a LC Trenčianske Stankovce. 

LC LEŠŤ 

Ing. Ján Kaplán, technik 

SL Pliešovce 

LC Lešť obhospodaruje lesné pozemky s celkovou 

výmerou 6 436 ha, ktoré sa nachádzajú 

v lesných oblastiach Krupinská planina, 

Ostrôžky a nepatrná časť vo Zvolenskej kotline. 

Drevinové zloženie predstavuje smrek 13 

%, ostatné ihličnaté 4 %, buk 48 %, hrab 17 

%, dub 9 %, cer 4 %, ostatné listnaté 5 %. Obnova 

porastov sa uskutočňuje takmer na 100 

% podrastovým hospodárskym spôsobom. 

Väčšina plôch na prvé zalesnenie vzniká dorubmi 

nad jestvujúcim prirodzeným zmladením, 

preto aj pri relatívne vysokej výške 

obnovných ťažieb je potreba dopĺňania prirodzeného 

zmladenia nízka. V roku 2021 

vzniklo po ťažbe takmer 38 ha nových holín, 

z ktorých však vyše 31 ha bolo pokrytých prirodzeným 

zmladením. Na rok 2022 je úloha 

v obnove lesa prvé zalesnenie 6,29 ha. Na výsadbu 

bude použitých 38 000 sadeníc buka. 

resp. ostatné pozemky slúžiace MO SR (Liptovský 

Peter, Sučany). Tam je drevinové zloženie 

oveľa pestrejšie, prevládajú zmiešané 

porasty s borovicou, bukom, dubom, hrabom 

v rôznom percentuálnom zastúpení. Výmera 

LC je 434 ha. 

LC TRENČIANSKE 

STANKOVCE 

V rámci tohto LC hospodári Správa lesov iba 

v objekte MS Kubrá na výmere 113 ha lesných 

porastov. Porasty sú väčšinou zmiešané, 

tvorené bukom, hrabom, agátom a borovicou. 

Na rok 2022 sú úlohy v obnove lesa na 

spomínaných troch LC nasledovné: prvé zalesnenie 

30,30 ha a opakované zalesňovanie 

3,41 ha. Na výsadbu bude použitých 137 000 

sadeníc dreviny smrek a 22 000 sadeníc buka. 

Všetky sadenice pre potreby SL Pliešovce 

dodajú zo závodov Kamenica n. Cirochou 

a Kežmarok. 

LC SKLENÉ 

Pôvodný LC Sklené zahŕňal lesné pozemky, 

ktoré sa nachádzajú v lesných oblastiach 

Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Malá 

Fatra, Žiar, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska 

kotlina, Strážovské vrchy. Z dôvodu 

opakujúceho sa spracovávania náhodných ťažieb 

v centrálnej časti LC (okolie obce Sklené) 

nebolo možné normálne hospodárenie 

v odlúčených častiach, ktoré boli taktiež jeho 

súčasťou. Nakoľko túto časť tvorí prevažne 

smrek, je veľký predpoklad, že to nebude 

inak ani v budúcnosti. Preto sme pri obnove 

PSL, platného na roky 2022 – 2031, navrhli 

rozdelenie LC Sklené na dve časti. Tak vznikol 

LC Sklené, ktorý sa nachádza v Turčianskej 

kotline a Kremnických Vrchoch. Výmera 

nového LC je 2 207 hektárov. Obnova porastov 

v novom PSL je plánovaná podrastovým, 

ale aj holorubným hospodárskym spôsobom. 

Vysoký podiel monokultúr smreka však vytvára 

podmienky pre jeho ohrozenie abiotickými 

aj biotickými škodlivými činiteľmi. To 

sa prejavilo aj v roku 2021, keď v dôsledku 

spracovania kalamity spôsobenej najmä veternou 

smršťou z augusta pribudlo 44 ha nových 

holín. 

LC SKLENÉ OSTATNÉ 

Nachádza sa na zvyšných častiach pôvodného 

LC Sklené. Tvorí ho päť samostatných častí. 

Sú to prevažne objekty muničných skladov 

(Nováky, Zemianske Kostoľany, Rašov), 

Na eliminovanie škôd spôsobených vyťahovaním 

sadeníc zverou používame pachové 

ohradníky – textíliu namočenú v prípravku 

Kornitol a umiestnenú po okrajoch zalesňovaných 

plôch. Nadzemnú časť ošetrujeme 

prípravkom Cervacol extra. Koreňová sústava 

je namáčaná v prípravku Agrisorb. Na prípravu 

zaburinených plôch použijeme pôdny 

vrták STIHL. 

Celý objem prác (vrátane sadbového materiálu) 

bude realizovaný prostredníctvom dotácií 

na ekologické projekty. Napriek časovému 

sklzu plánujeme práce ukončiť do konca 

mája. Pevne veríme, že naša snaha bude odmenená 

čo najvyšším počtom ujatých sadeníc, 

ktoré budú tvoriť základ budúceho lesa. 


LESNÍCTVO 

JARNÉ 

PRÁCE 

V LESNEJ 

ŠKÔLKE 

MYSLINA 

Ing. Miloš Labanc, 

lesník LS Jovsa, 

OZ Kamenica nad Cir. 

V tomto roku nám počasie umožnilo 

začať prvé práce v našej lesnej škôlke 

Myslina ešte pred začiatkom jari. Ich 

úvodným dňom bol prvý marec. Natešení 

pracovníci sa po zimnom oddychu 

s radosťou pustili do práce. 

JARNÉ 

ZALESŇOVANIE 

NA OZ MALACKY 

Územie odštepného závodu Malacky sa rozprestiera z prevažnej časti na viatych pieskoch 

Záhoria. Dominantnou drevinou je borovica lesná. 

Tomáš Macek, lesník LS Mikulášov 

OZ Malacky 

Zalesňovanie vo veľkej miere ovplyvňuje 

počasie, pripravenosť plôch určených na zalesňovanie, 

dostatok pracovníkov a kvalita 

sadeníc. Zalesňovať sme začali v druhej polovici 

marca vlastnými zamestnancami. Sadenice 

nám zabezpečili VLM SR, o. z. Kamenica 

nad Cirochou a firma Alnus s. r. o., DB 

a JL bude vyzdvihovaný z prirodzeného náletu. 

Umelá obnova lesa na rok 2022 pre OZ 

Malacky predstavuje 108,32 ha, z toho prvé 

zalesňovanie je 37,12 ha a vylepšovanie kultúr 

71,2 ha. Umelá obnova pre borovicu je 

99,56 ha (846 260 ks BO), pre buk je 6,99 ha 

(42 000 ks BK), pre dub je 1,00 ha (6 500 ks 

DB) a pre jelšu je 2,03 ha (8500 ks JL). 

Celkový počet sadeníc na rok 2022 je 

903 100 ks. Mechanizovanou výsadbou zalesníme 

cca 100 ha jednoročnými sadenicami, 

ostatnú výsadbu zabezpečíme štrbinovou 

sadbou voľnokorenných jedno a dvojročných 

sadeníc do pripravenej pôdy. 

Začali sme s vyzdvihovaním lesného 

reprodukčného materiálu buka lesného 

v počte 400 000 kusov. Následne 

sme vyzdvihli 28 000 ks duba zimného, 

730 000 ks borovice lesnej a smrek 

obyčajný v počte 94 000 ks. Lesný reprodukčný 

materiál sme priebežne počas 

každého dňa prevážali do snehovej 

jamy. Do jednotlivých odštepných závodov 

VLM SR sa semenáčiky a sadenice 

rozvážali podľa potreby nákladným 

vozidlom MAN. Koncom marca 

sme zakúpili dvojnápravový prívesný 

vozík, ktorým sme taktiež rozvážali 

lesný reprodukčný materiál. 

V dôsledku zvýšenia potreby sadbového 

materiálu bolo potrebné rozšíriť 

produkčnú plochu lesnej škôlky. Rozhodli 

sme sa pre nové tzv. Dunemannové 

záhony s výmerou 890 m² v počte 

10 kusov, čím by sa nám produkčná 

plocha zväčšila na 4700 m². Prvé dva 

sme stihli vybudovať ešte v marci a na 

ďalších sa pracuje. Verím, že nám počasie 

bude priať a stihneme ich vybudovať 

do mája, keď máme v pláne výsev 

semien lesných drevín. Predpokladaná 

produkcia na rok 2023 je 2,5 milióna 

kusov sadbového materiálu schopného 

výsadby. 

Práce v lesnej škôlke však boli len 

začiatok. Čaká nás ešte veľa ďalšej činnosti 

počas celého roka, kým zo semena 

vypestujeme kvalitný lesný reprodukčný 

materiál. 


7

LESNÍCTVO 

ZALESŇOVANIE NA 

LESNEJ SPRÁVE JOVSA 

A je to tu. Jarné slnko sa pomaly opiera do južných svahov Vihotlatu a príroda sa začína 

prebúdzať. Výdatná snehová pokrývka sa nám pomaly vytráca a my postupne od nižších 

polôh môžeme začať so zalesňovaním. Skúsení kolegovia lesníci veľmi dobre vedia, že je 

dôležité zachytiť jarnú vlahu, ktorá nemalým podielom prispieva k zvyšovaniu percenta 

podielu ujatosti vysadených sadeníc. Ideme na to! 

Ing. Jakub Ryník, lesník LS Jovsa 


skladby porastov. Lesná škôlka Myslina nás 

zásobuje 92 % podielom sadeníc, ostatných 

8 % sadeníc lesných drevín pochádza z OZ 

Kežmarok a ide o sadenice borovice lesnej. 

AKO TO ROBÍME MY? 

V polovici marca, keď na Lesnej správe 

Jovsa začíname so zalesňovaním, sa pod 

správou hlási hŕstka zamestnancov z našich 

radov, ktorí dostávajú pokyny. Na starosť si 

ich berie poverený lesník, zavádza ich na plochu, 

ktorá si vyžaduje zalesnenie a dohľadá 

na kvalitu práce. 

ZOPÁR ČÍSEL 

V roku 2022 na Lesnej správe Jovsa zalesňujeme 

plochu s výmerou 9,65 ha. Čo sa týka 

počtu sadeníc lesných drevín, celkový počet 

je 63 100 ks. Vzhľadom na prevažujúci podiel 

bukových porastov sa bude najviac, 52 %, zalesňovať 

práve bukom lesným. V nižších polohách 

to bude prevažne dub zimný, ktorého 

podiel je 39 %. Zalesňujeme aj lesnými drevinami 

ako borovica lesná (8 %), a smrekom 

obyčajným (1 %). Borovica lesná a smrek obyčajný 

slúžia skôr na spestrenie drevinovej 

Poznáme dva spôsoby umelej obnovy lesa – 

zalesňovania: sejbou alebo sadbou. Pre nás 

je najvhodnejšia sadba. Na Slovensku sa používajú 

výhradne takmer len dve – jamková 

a štrbinová sadba. Naši pracovníci vykonávajú 

štrbinovú sadbu, ktorá je veľmi rozšírená 

v spôsobe zalesňovania voľnokorenných sadeníc. 

Ak sa táto sadba účelne a správne aplikuje, 

možno ňou dosiahnuť veľmi dobré výsledky. 

V našich prírodných pomeroch ide 

najmä o doplnenie prirodzeného zmladenia 

na plochách, kde je dosiahnutie prirodzeného 

zmladenie lesníckymi postupmi problematické. 

Tak, ako niekto sadil stromy pred nami, 

aby sme mali tieň, saďme stromy aj my, aby 

mala tieň aj generácia, ktorá príde po nás. 

Verím, že všetkým kolegom lesníkom pôjde 

práca od ruky, že stihnú zalesniť všetko, čo 

mali v pláne, ale najmä veľa prijatých stromčekov 

lesných drevín. 


LESNÍCTVO 

CENOVÝ VÝVOJ 

VYBRANÝCH 

SORTIMENTOV DREVA 

Roky 2018 až 2020 boli poznačené vysokými kalamitnými ťažbami na Slovensku aj 

v iných krajinách EÚ, ktoré spôsobili prebytok drevnej hmoty na trhu a s ním súvisiaci aj 

pokles cien dreva. Svetovú ekonomiku a aj trh s drevnou hmotou taktiež ovplyvnila celosvetová 

pandémia ochorenia COVID-19. V roku 2020 strategickí odberatelia dreva obmedzili 

alebo pozastavili príjem dodávok najmä z existenčných dôvodov a pristúpili k znižovaniu 

cien. Rok 2020 bol ťažkým rokom aj pre trh s drevnou hmotou. 

všetky úspešne ukončené. Aktuálne internetové 

aukcie dreva realizujeme prostredníctvom 

portálu www.e-wood.sk, ktorý prevádzkujú 

Lesy SR, š.p. Do budúcna chystáme 

aj ďalšie, aby sme vedeli vyhodnotiť aktuálny 

dopyt a ponuky na trhu s drevnou hmotou. 

Ing. Ján Slúka 

vedúci OOaM GR 

Nový impulz na trhu s drevom prišiel na 

prelome jar/leto 2021, kedy bol zvýšený dopyt 

najmä po ihličnatých piliarskych výrezoch 

drevín smrek a jedľa. Pri spomínaných 

sortimentoch týchto drevín sa ceny za 

pár mesiacov dostali z historického minima 

na ceny historicky najvyššie. Vývoj a dopyt 

mal stúpajúcu tendenciu, pretože väčšina 

ihličnatých kalamít na Slovensku a EÚ 

bola spracovaná a ponuky týchto ihličnatých 

sortimentov na trhu boli podstatne nižšie. 

Na jeseň 2021 nastal mierny útlm dopytu 

po týchto sortimentoch čo spôsobilo aj mierny 

pokles cien a ich stabilizáciu až do konca 

roka 2021. 

V roku 2022 očakávame podobnú situáciu 

ako v minulom roku, tzn. zvýšený dopyt 

najmä po ihličnatých piliarskych výrezoch 

pri rovnakej alebo menšej ponuke a s týmto 

súvisiaci aj rast cien uvedených sortimentov. 

Tento predpokladaný vývoj na trhu s drevom 

je zároveň veľmi ovplyvňovaný mnohými 

faktormi ako sú počasie, výskyt kalamít 

na Slovensku a EÚ, rastúca inflácia, zvýšené 

náklady na pohonné hmoty, vývoz dreva do 

EÚ a tretích krajín a mnoho ďalších faktorov. 

Všetky tieto faktory na vývoj cien dreva 

spolu súvisia. Je nevyhnutné uviesť, že dreva 

je na domácom trhu kvôli vyššiemu vývozu 

čoraz menej, dopyt po ňom stúpa a s ním 

stúpa aj jeho cena. 

VLM SR, š.p. ponúkajú drevnú hmotu 

na predaj aj prostredníctvom internetových 

aukcií dreva, ktorých cieľom je zvýšiť 

transparentnosť a dosiahnuť čo najvyššie 

kúpne ceny pri predaji dreva v danom čase. 

V roku 2022 bolo zatiaľ uskutočnených 17 

aukcií, kde bolo ponúknutých cca 1 200 m3 

dreva, najmä cennejšie ihličnaté a listnaté 

piliarske výrezy akosti III.A/B/C. Najväčší 

dopyt bol po listnatých piliarskych výrezoch 

drevín dub letný, zimný a červený. Okrem 

3 aukcií, kde bolo ponúknuté menej kvalitné 

listnaté a ihličnaté vlákninové drevo, boli 

IHLIČNATÉ PILIARSKE VÝREZY DREVINY SMREK NA STREDISKU SKLENÉ, FOTO: P. TOMÁŠ ĎURDÍK 

LISTNATÉ PILIARSKE VÝREZY DREVINY DUB NA STREDISKU VIDOV VRCH, FOTO: ING. JÁN SLÚKA 


9

LESNÍCTVO 

REKONŠTRUKCIA 

BUDOVY LESNEJ 

SPRÁVY ĽUBICA 

V roku 2021 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia budovy Lesnej správy Ľubica. Budova 

v minulosti slúžila ako škôlkarské stredisko. V rámci kompletnej rekonštrukcie boli 

vynovené priestory interiéru budovy, zlepšili sa svetelné pomery vybudovaním nových 

okien a zlepšila sa dispozícia miestností. 

V priestoroch bola zrekonštruovaná kanalizácia, 

komplet nové sociálne zariadenia 

v oboch podlažiach. Budova je napojená 

na samostatnú ekologickú čistiareň odpadových 

vôd. V priestoroch dvora boli vybudované 

nové koterce - prístrešky pre poľovných 

psov. 

V suteréne sa vytvoril priestor na šatne 

a sociálne zariadenia pre zamestnancov lesnej 

správy, pričom od roku 2022 sú všetci zamestnanci 

Lesnej správy Ľubica „pod jednou 

strechou“. Rekonštrukciou prešla aj kotolňa, 

kde bol vymenený kotol na drevo a nainštalovaný 

je nový ekologický kotol so zásobníkom 

na pelety. V tomto roku sa plánuje komplexná 

rekonštrukcia kotolne s napojením 

teplovodu na susedný objekt lesnej správy. 

KANCELÁRIA VEDÚCEHO 

Eduard Kriššák, vedúci LS Ľubica 

DREVÁREŇ A PRÍSTREŠOK PRE PSOV 

Na prízemí budovy boli osadené nové 

okná, čím sa značne presvetlili kancelárske 

priestory. Samozrejmosťou rekonštrukcie 

je aj nová elektroinštalácia. V rámci rekonštrukcie 

budovy lesnej správy Ľubica 

pribudla fotovoltická elektráreň s inštalovaným 

výkonom 7,5 kW a batériami s úložnou 

kapacitou 8,4 kW. Zariadenie zabezpečuje 

plynulý chod budovy lesnej správy a stálu 

zálohu kľúčových prvkov informačnej infraštruktúry 

v prípade výpadku elektrickej 

KANCELÁRIA LESNÍKOV 

KUCHYNKA 

ŠATNE VODIČOV 

KOTOLŇA 

INFORMAČNÉ ROZHRANIE FVE 

energie z verejnej distribučnej sústavy. Hlavnou 

úlohou aj v tomto prípade je znižovanie 

energetickej a environmentálnej záťaže, 

čo po šiestich mesiacoch prevádzky môžeme 

s určitosťou konštatovať. Elektráreň bola 

uvedená do prevádzky v jeseni 2021 a aj napriek 

zimným mesiacom, keď je produkcia 

nižšia, sa podarilo zabezpečiť v roku 2021 

58 % sebestačnosť a od úvodu tohto roka 54 

% sebestačnosť. Prognóza tejto elektrárne je 

však vyššia a aj v prípade zvýšenia energetickej 

záťaže by hodnota sebestačnosti nemala 

klesať pod tieto čísla, práve naopak. 

V nasledujúcom období sa pripravuje projektová 

dokumentácia na výstavbu nových 

garáží na stavebné a poľnohospodárske stroje, 

chladiaceho a mraziarenského boxu a rekonštrukcia 

existujúcich garáží a skladových 

priestorov. V takýchto vynovených priestoroch 

sa určite bude všetkým zamestnancom 

lesnej správy pohodlnejšie a kvalitnejšie pracovať 

pri organizovaní lesníckych a poľnohospodárskych 

činností v rámci Lesnej správy 

Ľubica. 


LESNÍCTVO 

KÚRENIE, ČI 

TECHNOLOGICKÉ 

RIEŠENIE? 

„Smart“ - slovíčko, ktoré dnes denne počujeme prevažne v spojení so slovom telefón, 

teda smartfón. Stalo sa bežným a ani sa nepozastavíme nad tým, čo významovo toto slovo 

znamená, jednoducho zovšednelo. V slovníku slovenského pravopisu sa dočítame viacero 

významov, ale v súvislosti s technológiou je najbližší význam chytrý, rýchly, pohotový, 

inteligentný…, takže väčšina z nás má dnes pri sebe inteligentný telefón. Vojenské 

lesy a majetky SR, š.p. v posledných rokoch implementovali do prevádzky viacero technologických 

zariadení práve s prívlastkom smart a jedno z nich si priblížime. Na odštepnom 

závode v Kamenici nad Cirochou, konkrétne na lesnej správe Kamienka sa dočkali 

rekonštrukcie kúrenia spojenou s výmenou primárneho zdroja vykurovania, ktorým bol 

doteraz plynový kotol. 

v domácnostiach a sú vyrobené iba z chemicky 

neošetrených zvyškov dreva z píl bez prímesí 

kôry a môžu obsahovať iba 0,7% popola, 

trieda A2 sa používa vo väčších kotloch a pri 

jej spaľovaní vzniká viac popola. V týchto peletách 

už môže byť určitá časť kôry, lesných ťažobných 

zvyškov, a teda aj vyššie percento popola, 

max. do 1,5%. 

Smart riadenie, je v dnešnej dobe pri manažmente 

akýchkoľvek spotrieb energií dôležitou 

súčasťou každého inteligentného systému. 

V prípade lesnej správy Kamienka sme 

implementovali riadenia vykurovacích okruhov 

pre jednotlivé zóny (kancelárie, priľahlý 

služobný byt), ktoré je možné riadiť samostatne 

na každom vykurovacom telese 

(Obr.3). Každý z týchto okruhov je možné 

kedykoľvek nastaviť na požadovanú teplotu 

ručne, prípadne nastaviť harmonogram vykurovania 

v rôznych časových intervaloch 

a to na termostatoch v každej miestnosti ako 

aj pomocou smartfónu, prípadne počítača 

(Obr. 4). 

Akú prioritu dnes majú podobné riešenia, 

znižovanie energetických a environmentálnych 

záťaží by sa malo stať prioritou celej 

spoločnosti, či už ide o byty, rodinné domy, 

PaedDr. Miroslav Čongrády 

vedúci oddelenia IT 

V súvislosti s dlhodobou stratégiou budovania 

zelenej firmy a znižovania environmentálnej 

záťaže, kde podnik postupne nahradil 

zdroje vykurovania za vysoko efektívne kotle 

pre použitie obnoviteľných zdrojov, teda bio 

a dendromasy, finálne štiepku a pelety sa táto 

technológia dostala aj na spomínanú lesnú 

správu Kamienka. V tomto prípade išlo o nový 

postup implementácie peletového kotla o výkone 

30 kW, ktorý zabezpečí kúrenie pre celý 

areál lesnej správy, teda jej prislúchajúcich objektov. 

Súčasťou rekonštrukcie bola samotná 

inštalácia kotla spojeného s akumulačnou nádobou 

pre kúrenie a teplú úžitkovú vodu, vybudovanie 

teplovodu a implementácia smart 

riadenia. 

Inštalovaný kotol je technologickou špičkou 

na svetovom trhu a predstavuje vysoko 

efektívne spaľovanie pelety v spojení s kondenzačnou 

funkciou, čo to znamená môžeme 

zjednodušene definovať ako získanie tepla 

z dvoch ďalších zdrojov ako je samotný proces 

horenia. U konvenčných kotlov na tuhé palivá 

nám teplo uvoľnené kondenzáciou pary zo 

spalín uniká komínom, kondenzačný kotol je 

technológia, ktorá dokáže toto teplo spracovať 

a odovzdať do vykurovacieho systému (Obr.1). 

Samotné smart funkcie kotla spočívajú v jeho 

takpovediac autonomite, kotol disponuje centrálnou 

riadiacou jednotkou, ktorá dokáže regulovať 

spaľovací proces, prípravu teplej vody, 

samotné vykurovacie okruhy, manažovať akumulačnú 

nádobu a množstvo ďalších funkcií, 

týmto je zabezpečená bezobslužná prevádzka 

kotla a v prípade potreby obsluhy dokáže odosielať 

hlásenia o chybách, prípadne doplnení 

paliva. Palivo je do kotla dodávané zo zásobníka 

o objeme 385 litrov litrov pomocou flexidopravníka, 

čo je výhodou pri rozmiestnení 

a dispozícii samotnej kotolne. Schématické 

znázornenie kotla je na Obr. 2 a kotol spaľuje 

pelety triedy A1 a A2. Trieda A1 je prvotriedna 

kvalita používaná v kotloch a kachliach 

KOTOLNA LS KAMIENKA 

Obr.1 Porovnanie konvenčného a kondenzačného kotla 

Obr.3 Smart ovládanie okruhov 

Obr.2 Schematické znázornenie kotla 

Obr.4 Nastavenie harmonogramu vykurovania 

administratívne budovy a to aj zavádzaním 

podobných technológií ako je táto. Vo Vojenských 

lesoch a majetkoch sa aj vďaka generálnemu 

riaditeľovi, ktorý dlhé roky presadzuje 

energie z obnoviteľných zdrojov stali tieto 

technológie súčasťou firemnej kultúry. 


11

LESNÍCTVO 

ŠKODY SPÔSOBOVANÉ 

ZVEROU V PODMIENKACH 

SL PLIEŠOVCE 

LÚPANIE - ZNIČENÝ LESNÝ PORAST NA ZIMNOM STANOVIŠTI ZVERI 

Každoročne ku 31. júlu by mal každý subjekt hospodáriaci na lesných pozemkoch predložiť NLC Zvolen hlásenie škôd spôsobených zverou 

na lesných porastoch za predchádzajúci rok. Aj keď je tento výkaz podľa vyhlášky (pôvodne L115) o lesnej hospodárkej evidencii už niekoľko 

rokov nepovinný, v rámci VLM SR š.p. a teda ja na SL Pliešovce ho napriek tomu pravidelne spracovávame. Pri správnom zadaní vstupných 

údajov od vedúcich jednotlivých lesníckych obvodov je tak možné vyhodnotiť účinnosť vykonaných ochranných opatrení v snahe eliminovať 

tlak raticovej zveri. 

LC LEŠŤ 

Ing. Ján Kaplán, technik, správa 

lesov Pliešovce, stredisko Sklené 

LC Lešť sa nachádza v oblasti s vysokou koncentráciou 

najmä jelenej zveri. Táto skutočnosť 

negatívne vplýva na odrastanie mladých lesných 

porastov pochádzajúcich tak z umelej ako 

aj z prirodzenej obnovy. Z tohto dôvodu sa od 

roku 2010 zvyšuje intenzita lov raticovej zveri 

až na súčasnú úroveň približne 750 ks ročne. 

Aj napriek intenzívnemu lovu v dôsledku 

miernych zím a pomerne vysokej úživnosti revírov, 

je stále nevyhnutnosťou používanie klasickej 

chemickej (repelenty a pachové ohradníky) 

a mechanickej (tubusy, „ihlice“, oplôtky…) 

ochrany mladých lesných porastov. 

Nakoľko zver v tejto oblasti sa „zaujíma“ 

o naše kultúry prakticky celoročne začali sme 

od roku 2009 s ochranou na najviac atakovaných 

lokalitách už v jarných mesiacoch. Na 

ochranu nárastov a kultúr využívame dostupné 

repelenty v zmysle Zoznamu povolených 

prípravkov pre daný rok. V určitých lokalitách 

sa celoplošne (t.j. na celej obnovenej ploche) 

objavuje vyťahovanie novo vysadených 

sadeníc a odhryznutie koreňového systému. 

Na zabránenie tomuto typu zničenia používame 

pachové ohradníky. Ide o pomerne účinný 

spôsob ochrany avšak nevýhodou je nutná 

opakovaná aplikácia v pomerne krátkych časových 

intervaloch. 

Chemickú ochranu kombinujeme s mechanickou 

– stavbou oplôtkov a obaľovaním 

jednotlivých stromov pletivom POLYNET. 

Stavba oplôtkov sa ukázala jednoznačne ako 

najúčinnejší spôsob ochrany, treba však zdôrazniť 

fakt, že výstavba oplôtkov je finančne 

náročná a postavené oplôtky si vyžadujú ne- 

OPLOCOVANIE KULTÚR NA SL PLIEŠOVCE 

VÝSADBA MEDONOSNEJ LIPY PRE VČELY 


LESNÍCTVO 

ustálu kontrolu a okamžitú opravu poškodených 

úsekov. Hlavným typom poškodenia je 

odhryz v mladších lesných porastoch s rôznym 

stupňom rozsahu. V starších lesných porastoch 

sa v posledných 2 - 3 rokoch stretávame s pomerne 

intenzívnym obhryzom na lokalitách, 

ktoré slúžia ako zimné stanovištia zveri. 

LC SKLENÉ 

Napriek rovnako každoročne s zvyšujúcemu 

lovu jelenej zveri, vzhľadom na výmeru revíru, 

škody evidujeme aj tu. Každoročne sa opakuje 

poškodzovanie mladých lesných porastov 

zhryzením vrcholových výhonkov v kombinácii 

s odhryzom bočných výhonkov. V starších 

lesných porastoch je veľkým problémom 

už desaťročia obhryz a lúpanie. Rozsah poškodenia 

závisí od rozsahu vykonanej individuálnej 

ochrany a koncentrácie zveri v danom 

čase v konkrétnej lokalite. Všeobecne možno 

povedať, že škody sú väčšie v „odľahlejších“, 

kopcovitých častiach LC (časť Langrund, R. 

Dolina), s menšou koncentráciou ľudí navštevujúcich 

les. Ďalším faktorom je výška snehovej 

pokrývky v okolitých masívoch Malej 

a Veľkej Fatry. V čase bohatej snehovej nádielky 

má zver tendenciu sťahovať sa do nižších 

polôh, kde sa koncentruje vo veľkých počtoch, 

v našom prípade do časti Rovná hora, v období 

mimo doby lovu. 

Škody vytĺkaním sa objavujú jednotlivo na 

celom území LC a je prakticky nemožné im zabrániť. 

Na výpočet škôd spôsobených slúžila 

metodika platná od roku 2006. V roku 2021 

vydal kolektív pracovníkov NLC novú metodiku: 

http://www.los.sk/pdf/metodika_skody.pdf 

Spôsob oceňovania sa zásadne nezmenil, 

čo je však podstatné navýšili sa hodnoty jednotlivých 

druhov prírastkov používaných pri 

výpočte: celkový priemerný prírastok CPPu 

a strata na celkovom priemernom prírastku 

SCPPu. Hodnoty týchto prírastkov sú cca 2,5 

až 3 krát vyššie ako pôvodné uvádzané ešte 

v Sk. Pridané boli priemerné ročné náklady na 

založenie, ošetrovanie a ochranu mladých lesných 

porastov. Zvyšovaním lovu raticovej zveri 

sa podarilo poškodzovanie lesných porastov 

stabilizovať, avšak až výpočet podľa novej metodiky, 

ktorý bude prvý krát použitý pri oceňovaní 

škôd spôsobených zverou za obdobie 

od 1. 7. 2021 do 30. 6. 2022 prinesie zreálnený 

pohľad na výšku resp. hodnotu škôd na lesných 

porastoch v súčasnej dobe. 


13

LESNÍCTVO 

PÔVODNÝ VČELÍN 

NOVÝ VČELÍN 

PRÁCA VALTRA A FRÉZA 

PRED REKULTIVÁCIOU PRED REKULTIVÁCIOU PO REKULTIVÁCII 

REVITALIZÁCIA 

STARÉHO OVOCNÉHO 

SADU TICHÝ POTOK 

V roku 1962 založili na lesnej správe Tichý Potok ovocný sad, ktorý slúžil na pestovanie 

ovocia a zároveň ako zdroj peľu pre včelstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že dlhé roky neplnil 

svoj účel, rozhodli sme sa zrekultivovať jeho časť s výmerou 1,55 ha. 

Ing. Pavol Tomala, vedúci 

LS Tichý Potok 

V sade stálo približne 150 úľov a zariadenie 

na spracovanie včelích produktov, tzv. 

„Včelín“. Do dnešných dní ostala z pôvodného 

včelstva len chata Včelín, ktorá prešla rekonštrukciou 

v roku 2013. Dnes slúži ako poľovnícke 

zariadenie. Drevinové zloženie sadu 

bolo celkom pestré. Prevažnú časť tvorili jablone, 

hrušky, čerešne, menej slivky a orechy. 

Celková výmera sadu dnes predstavuje 2,19 

hektárov. 

Rekultivácia bola zameraná najmä na odstránenie 

starých a poškodených stromov, 

krovín a náletu, ako aj vyvetvenie korún stromov. 

Tieto práce sme robili pomocou JMP 

a krovinorezu. Následne sme tieto odstránené 

stromy a konáre, ako aj krovitý podrast, 

sústredili na menšie kopy a pomocou traktora 

Valtra a vývoznej súpravy Patruna vyviezli 

na jedinú lokalitu, kde sa táto hmota zoštiepkovala. 

Po týchto úkonoch sme celú prístupnú 

plochu pomocou traktora Valtra a pôdnej 

frézy Meri Crushers vyčistili od všetkých 

zvyškov. Po všetkých týchto pracovných úkonoch 

sme vysadili dvadsať nových ovocných 

stromčekov (čerešňa, jabloň, hruška) a oplotili 

ich dvojmetrovým pletivom, aby ich neohrýzla 

zver. 

Vzhľadom na skutočnosť, že staré oplotenie 

je zlikvidované, bude v súčasnosti tento 

ovocný sad v prevažnej miere slúžiť ako zásobáreň 

peľu pre okolité a kočovné včelstvá 

a zároveň ako potrava pre jeleniu zver na zimné 

obdobie. 


LESNÍCTVO 

DRUHÝ ROK 

PODPOROVANÉHO 

VČELÁRENIA MÁME 

ÚSPEŠNE ZA SEBOU 

Vojenské lesy prijali rozhodnutia pre posilňovanie biodiverzity a spôsobu obhospodarovania 

lesov v súlade s ekologickými zásadami a trvalo udržateľným rozvojom. Jedným 

z prijatých konkrétnych opatrení bola podpora včelárenia. V roku 2020 vojenské lesy 

zrušili povinnosť platby za prenájom územia pre umiestnenie včelstiev, 23. novembra 

2020 podpísali memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom včelárov a bol zriadený 

transparentný účet, kde okrem dobrovoľných príspevkov verejnosti štátny podnik prispieva 

sumou 10 € na včeliu rodinu, ktorá je umiestnená vo vojenských lesoch. 

Podmienkou pre umiestnenie včelstiev na 

pozemkoch v správe VLM SR š.p. stále zostáva 

len registrácia včelárov v centrálnom 

registri hospodárskych zvierat a udelenie 

súhlasu zo strany vojenských lesov. Viac informácií 

nájdete na https://www.vlm.sk/vcelarstvo 

Ing. Zuzana Balandová, vedúca 

oddelenia výroby GR 

Za rok 2021 vojenské lesy poskytli podporu 

vo výške 8 610 € a to adresne 32 včelárom 

s celkovým počtom 861 včelích rodín v ich 

starostlivosti, čo je o 127 včelích rodín viac 

ako v roku 2020. Podpora bola využitá pre 

obnovu včelárskych pomôcok a zariadení, 

nákup krmív, liečiv, obnovu úľov a na vzdelávanie 

detí a mládeže organizovaných vo včelárskych 

krúžkoch. 

Teda už druhý rok podporovaného včelárenia 

na území vojenských lesov máme 

úspešne za sebou. Vojenské lesy pod záštitou 

Ministerstva obrany SR v spolupráci so Slovenským 

zväzom včelárov budú v tejto podpore 

pokračovať aj tento rok! 

Na transparentný účet pre účelovo viazanú 

podporu môže prispieť ktokoľvek ľubovoľnou 

sumou, a tým pomôže podporiť 

chov včiel na Slovensku, pre ktorý sa snažíme 

nájsť tie najvhodnejšie podmienky. Prostredníctvom 

Zväzu včelárov prispejete konkrétnemu 

včelárovi, ktorý sa rozhodol pre 

umiestnenie a starostlivosť o včelstvá vo vojenských 

lesoch. Účet SZV – Číslo účtu: 

SK2883300000002101981732 

Nášmu partnerovi – Slovenskému zväzu 

včelárov a všetkým dobrým ľuďom, ktorí 

„našich“ včelárov podporili ďakujeme, pretože 

podporou a rozvojom včelárenia spoločne 

chránime budúcnosť. 


15

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

CHOVATEĽSKÉ 

PREHLIADKY 

VYHODNOTENIE 

POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY 

SPOLOČNÝ 

POĽOVNÝ REVÍR 

JAVORINA 

Ing. Ľubomír Babič, oddelenie 

lesnej výroby OZ Kežmarok 

V jarnom období každoročne vyhodnocujeme 

uplynulú poľovnícku sezónu. Za spoločný 

revír Javorina sa uskutočnila hodnotiteľská 

časť chovateľskej prehliadky za 

poľovnú sezónu 2021/2022 v zmysle aktuálnych 

epidemiologických opatrení. Výstavnú 

časť významných trofejí ulovených za uplynulé 

poľovnícke sezóny, keď sa táto časť chovateľských 

prehliadok neuskutočnila, plánuje 

vedenie o. z. Kežmarok a OPK Kežmarok 

usporiadať pri príležitosti „Poľovníckeho 

dňa“ v septembri 2022. 

Spoločný poľovný revír patrí rozlohou 

medzi najväčšie v rámci Slovenskej republiky. 

Vlastnícky poľovný revír Javorina je rozdelený 

podľa užívateľov, ktorí vykonávajú 

právo poľovníctva na svojich pozemkoch, 

pričom manažment komplexne zabezpečuje 

VLM SR š.p. Z celkovej výmery poľovného 

revíru VLM SR š. p. aktívne obhospodaruje 

16 100 ha pozemkov. Vlastníci a užívatelia 

poľujú na pozemkoch s výmerou 10 800 ha. 

Za poľovnú sezónu 2021/2022 bolo súhrne 

ulovených 453 ks jelenej zveri. Z toho trofejovej 

jelenej zveri bolo 152 kusov, jeleníc 

163 a jelenčiat 138 kusov. Z medailovej jelenej 

zveri bolo ulovených v spoločnom revíri 

Javorina 17 jeleňov s bronzovou medailou 

a 8 jeleňov, ktorých trofej dosiahla striebornú 

medailu. Najsilnejšia jelenia trofej dosiahla 

bodovú hodnotu 204,68 bodov CIC a úspešným 

lovcom bol hosť z Českej republiky. Zo 

srnčej zveri bolo ulovených 53 kusov. Srncov 

I – III. vekovej triedy bolo 37 kusov. Jedna 

trofej bodmi dosiahla na bronzovú medailu. 

Diviačiu zver sa podarilo odloviť v celkovom 

počte 86 kusov. Dospelých diviakov bolo ulovených 

16. Z netrofejnej zveri boli ďalej odlovené 

štyri dospelé diviačice, v kategórii lanštiak 

45 kusov a diviačat celkovo 17 kusov. 

Lov diviačej zveri výrazne ovplyvnili opatrenia 

RVPS z dôvodu šírenia AMO. Z ostatnej 

poľovnej zveri bolo ulovených 24 kusov líšky 

hrdzavej a 5 kusov jazveca lesného. 

Obvodná hodnotiteľská komisia posúdila 

za poľovnú sezónu 2021/2022 v spoločnom 

revíri Javorina všetky predložené trofeje za 

správny selektívny odstrel. 

PREHLIADKA NÁJDENÝCH ZHODOV PAROŽIA 

KAMENICA NAD 

CIROCHOU 

Lukáš Vataha Ing., vedúci 

LS Kamienka, o.z. Kamenica n/C. 

NAJSILNEJŠIA TROFEJ 

Neoddeliteľnou súčasťou poľovníckej sezóny 

je zhodnotenie manažmentu hospodárenia 

v poľovných revíroch. Aj keď uplynulú 

poľovnícku sezónu poznačil šíriaci sa africký 

mor ošípaných a veterinárne nariadenia 

a opatrenia, marec znamená v živote poľovníka 

okrem začiatku novej poľovníckej sezóny 

aj čas na vyhodnotenie jeho starostlivosti 

o poľovný revír v tej predošlej. Nastáva čas 

chovateľských prehliadok, na ktorých užívatelia 

poľovných revírov prezentujú dosiahnuté 

výsledky v starostlivosti a chove zveri. 

Už tradične sa úlohy usporiadať chovateľskú 

prehliadku trofejí ulovenej zveri ujali 

aj zamestnanci o. z. Kamenica nad Cirochou. 

Pre protipandemické opatrenia bola 

aj tento rok iba hodnotiaca časť chovateľskej 

prehliadky. Veríme však, že na budúci rok sa 

nám podarí pripraviť aj výstavnú časť, rovnako, 

ako sme boli na ňu zvyknutí v minulosti. 

Na chovateľskú prehliadku boli predložené 

trofeje a fotografie úlovkov zahraničných 

poľovných hostí zo 40 jeleňov, 32 srncov, 4 


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

Medailové trofeje v rámci SL Pliešovce 

Zver Medaila počet ks 

Bronz 15 

Jeleň Striebro 10 

Zlato 6 

Bronz 1 

Daniel Striebro 1 

Zlato 1 

Muflón Zlato 4 

Diviak Bronz 2 

ODŠTEPNÝ ZÁVOD 

MALACKY 

BODOVANIE NAJSILNŠJŠIEHO JELEŇA SEZÓNY V KAMENICI 

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS 

Jablonové, OZ Malacky 

diviakov a prvýkrát aj dve trofeje muflónov, 

ktoré boli ulovené na základe mimoriadneho 

povolenia lovu tohto druhu zveri. V prvých 

dňoch prebiehalo preberanie a hodnotenie 

trofejí odbornou komisiou v zložení Ing. Ján 

Hrabovčin, Adrián Piteľ a Ing. Lukáš Vataha. 

O odbornosti a profesionalite poľovníckeho 

personálu svedčia predložené trofeje a ich 

ohodnotenie komisiou. Pri žiadnej z vystavených 

trofejí odborná komisia nezaznamenala 

z hľadiska chovnosti nesprávny odstrel. Počas 

uplynulej sezóny sa nám podarilo uloviť 

päť medailových jeleňov ohodnotených bronzovou 

medailou, rovnaké hodnotenie získal 

aj jeden kanec. U srncov ani muflónov žiadna 

z trofejí nedosiahla dostatočný počet bodov 

CIC pre udelenie medaily. 

Ďakujem kolegom za pomoc a spoluprácu 

pri prípravách chovateľskej prehliadky, za 

profesionálny prístup k plneniu plánu chovu 

a lovu. Takisto im patrí poďakovanie za 

úspešné a odborné sprievody našich poľovníckych 

hostí, vďaka ktorým sa k nám radi 

vracajú, aj za dodržiavanie poľovníckych tradícií 

a šírenie poľovníckej osvety. 

JAVORIE, 

PODJAVORIE 

A ROVNÁ DOLINA 

Ing. Dávid Greňa 

samostatný odborný 

referent odd. výroby GR 

V sezóne 2021/2022 sa v rámci revíru Javorie, 

Podjavorie a Rovná Dolina odlovilo 

1132 ks raticovej zveri vrátane úhynu. 


226,26 BODOV CIC 

Pôvodný plán jelenej zveri bol splnený 

na 108 %. Navýšený plán o 60 ks jelenej zveri 

bol splnený na 98 %, ulovených bolo 823 

ks a z toho 130 ks jeleňov. Najsilnejšie zlaté 

trofeje boli ulovené v poľovnom revíri Javorie 

a dosiahli 233,78 bodov CIC a 226,26 

bodov CIC. Celkovo dosiahli jelene šesť zlatých, 

desať strieborných a pätnásť bronzových 

medailí. Pôvodný plán danielej zveri 

bol splnený na 204 %. Navýšený plán o 75 

ks danielej zveri bol splnený na 96 % a odlovilo 

sa 137 ks danielej zveri z toho 17 ks 

danielov. Najsilnejší daniel dosiahol zlatú 

medailu a 190,14 bodov CIC, jedná trofej dosiahla 

striebornú medailu a jedna bronzovú. 

Plán muflonej zveri bol v poľovnom revíri 

Podjavorie splnený na 94 % s počtom 17 

ks a z toho 8 ks muflónov. Najsilnejší odlovený 

muflón získal zlatú medailu a dosiahol 

231,90 bodov CIC. Druhy najsilnejší so zlatou 

medailou predstavuje úlovok s 223,95 

bodov CIC. Celkovo získali trofeje štyri zlaté 

medaile. Plán srnčej zveri bol splnený na 

83 % s počtom 34 ks. Plán diviačej zveri bol 

splnený na 40 % s počtom 121 ks a z toho 14 

kancov, plnenie plánu bolo ovplyvnené prepuknutím 

Afrického moru ošípaných a tým 

neumožnenia lovu formou spoločných poľovačiek. 

Najsilnejšie dva získali bronzovú medailu 

a to s bodovou hodnotou 114,67 CIC, 

113,04 CIC. Celkovo získali kance dve strieborné 

medaile. 

Tieto výsledky z chovateľských prehliadok 

poukazujú na vysokú úživnosť poľovných 

revírov a kvalitu poľovnej zveri v rámci 

SL Pliešovce. 

V sezóne 2022 bolo v revíroch OZ Malacky 

ulovených 404 kusov trofejovej zveri. Aj 

tento raz sa chovateľská prehliadka musela 

zaobísť bez výstavnej časti. Hodnotenie trofejí 

prebehlo v dňoch 15. až 18. marca 2022 

na jednotlivých lesných správach. 

Celkový úbytok raticovej zveri (vrátane 

úhynu a odchytu) bol 2547 kusov, z toho 

523 jelenej, 1162 danielej, 202 muflónej, 207 

srnčej a 453 kusov diviačej zveri. Ulovených 

bolo 47 medailových trofejí, konkrétne u jeleňa 

štyri bronzové trofeje, daniel zaznamenal 

desať zlatých, päť strieborných a deväť 

bronzových trofejí, muflón osem zlatých, 

štyri strieborné a päť bronzových trofejí a diviaky 

dve bronzové trofeje. 

Najsilnejšie trofeje boli: jeleň 186,6 b CIC, 

daniel 206,29 b CIC, muflón 223,1 b CIC, diviak 

114,45 b CIC a srnec 103,25 b CIC. 

Katalóg a fotografie najsilnejších trofejí 

si budete môcť pozrieť na webovej stránke 

VLM. 

17

HISTÓRIA 

VOJENSKÝ OBVOD LEŠŤ (2. ČASŤ) 

HISTÓRIA 

História a osídlenie územia vojenského obvodu Lešť sa spája s bývalými obcami Lešť 

a Turie Pole, ktorých celé katastrálne územia boli pojaté do územia vojenského obvodu. 

Prvý historický doklad o existencii obce Lešť 

pochádza z roku 1573, kedy v dôsledku prenasledovania 

evanjelikov v českých krajinách 

sa zo Starého Hrozenkova presťahovalo šesť 

rodín na Leštiansku pustatinu. V tomto období 

sa obec spomína pod menami Lest a Leest 

a od roku 1918 sa ustálilo pomenovanie 

Lešť. V 16. storočí patrila obec grófovi Balašovi. 

V 16.-17 storočí obec spadala pod tureckú 

správu v sečianskom sendžaku. V roku 

1720 mala ako poddanská obec divínskeho 

a modrokamenského panstva 52 usadlostí. 

Obyvatelia obce sa venovali pestovaniu 

poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka, 

ako aj remeselnej výrobe. Vysídľovanie 

obce Lešť sa začalo v roku 1950 a vrcholilo 

v prvej polovici roka 1951. Obec pred vysídlením 

mala 856 občanov a mala 236 domov. 

Prvá písomná zmienka o Turom Poli pochádza 

zo začiatku 14. storočia z roku 1332, 

kde sa v zozname 61 novohradských farností 

súpisu pápežských desiatkov spomína aj 

farnosť v Turom Poli. V najstarších archívnych 

prameňoch sa obec spomína pod menami 

Tarpola, Turopola, Turopolya, Turopolje, 

Turopole, Turiepole, Turôpole a od 

roku 1929 Turie Pole. V stredoveku obec patrila 

rodu Turiovcov a od 16.storočia sa ako 

zemepáni Turieho Poľa spomínajú Balašovci, 

ktorý vlastnili majetky v celom Novohrade 

a ich rodovým sídlom bol hrad Modrý 

Kameň. V 16. – 17. storočí obec okupovali 

Turci a bola začlenená pod ich správu najskôr 

v novohradskom a neskôr v sečianskom 

sendžaku. V 18. storočí obec s počtom 30 

usadlostí patrila medzi najpočetnejšie osídlené 

obce Novohradskej stolice. Z uvedeného 

počtu malo 25 usadlostí slovenskú národnosť, 

4 usadlosti maďarskú a 1 usadlosť inú 

národnosť. Okrem obrábania pôdy a nevýnosného 

pestovania poľnohospodárskych 

plodín vzhľadom na nepriaznivé klimatické 

a pôdne podmienky sa obyvatelia obce 

zaoberali chovom dobytka. Časť obyvateľov 

sa venovala remeselnej výrobe (kolári, kováči, 

debnári, obuvníci, súkeníci, kožušníci). 

Zmenu v charaktere obce vzhľadom k jej 

polohe, neexistencii surovinových zdrojov 

ako aj k značnej vzdialenosti od miest nepriniesli 

ani zmeny súvisiace s rozpadom Rakúska-Uhorska 

a vznikom Československa. 

Obec Turie Pole mala pred vysídlením skoro 

1000 obyvateľov a pozostávala z viac ako 

200 domov. Prvé rodiny odišli už v roku 

1948. Posledných 850 obyvateľov sa začalo 

presídľovať v roku 1950 a poslední opustili 

dedinu v roku 1951. 

Po vzniku Československej republiky pre 

tvoriacu sa československú armádu vyplynula 

potreba vytvorenia priestorov určených 

k všestrannému zabezpečeniu poľného výcviku 

v mierových podmienkach. Francúzskymi 

vojenskými poradcami bol priestor 

Oremovho Lazu s prihliadnutím k prírodným 

a klimatickým podmienkam vybraný 

ako najvhodnejší k zabezpečeniu týchto 

úloh. 

Československá armáda začala priestor 

Oremov Laz (Lešť) využívať už v roku 1923 

ako delostreleckú strelnicu. Strelnica bola 

v podriadenosti 10.pd (pešej divízie) Banská 

Bystrica. V tejto dobe strelnica nebola majetkom 

armády. Československá armáda musela 

hradiť vlastníkom nehnuteľností všetky 

škody spôsobené streľbou a pobytom vojsk. 

Hromadný výcvik vojsk sa v tejto lokalite začal 

vykonávať od roku 1932. O výkupe pozemkov 

začala vojenská správa jednať v roku 

1937. Vzhľadom k udalostiam v rokoch 1938- 

1939, kedy došlo k rozpadu Československa 

a nasledujúcim vojnovým udalostiam k výkupu 

pozemkov nedošlo. V období 2. svetovej 

vojny od apríla 1943 boli v priestore Oremovho 

Lazu sústreďované, organizované 

a cvičené nové útvary určené na doplnenie 

1.pd slovenskej armády na Kryme. 

LEŠŤ NA HISTORICKÝCH FOTOGRAFIÁCH 

Na základe rozhodnutia slovenskej vlády 

bolo v mesiaci jún 1944 pri Ministerstve národnej 

obrany zriadené Veliteľstvo starostlivosti 

o utečencov. Toto veliteľstvo malo zabezpečiť 

príjem a starostlivosť o utečencov 

do doby ich zaradenia do pracovného procesu. 

Jednalo sa prevažne o utečencov z Ukrajiny 

a východnej Haliče, ktorí sa sústreďovali 

pri slovensko-poľskej hranici a čakali na povolenie 

k vstupu na slovenské územie. 

V „Kronike národného povstania obce 

Pliešovce“ sa uvádza, že dňom 1. 1. 1944 bol 

za veliteľa vojenského výcvikového tábora 

Oremov Laz ustanovený major delostrelectva 

Alexander Korda. Po príchode mjr. Kordu 

sa Oremov Laz stal strediskom príprav na 

povstanie pre celé okolie. Dňa 27. júla 1944 

bol vojenský výcvikový tábor (VVT) pri 

Lešti, veliteľ mjr. Alexander Korda, zrušený 

a namiesto neho sa zriadil Tábor pre utečencov 

na Oremovom Laze. Veliteľom tábora 

bol menovaný pplk. Vsevolod Milodanovič 

a do jeho podriadenosti prešli všetci dôstojníci 

a rotmajstri stáleho stavu VVT pri Lešti 

spolu so strážnym oddielom, 18. pracovnou 

rotou a návesným oddielom delostreleckej 

strelnice. 


HISTÓRIA 

jetku fyzických osôb. Dočasná správna komisia 

v Modrom Kameni výnosom č. 307/48 

zo dňa 3. 5. 1948 na základe § 37 zákona č. 

131/1936 Zb. o obrane štátu a uznesenia zboru 

povereníkov zo dňa 27. 1. 1948, ktorým 

bolo schválené zriadenie vojenského výcvikového 

tábora (VVT) Oremov Laz pri Lešti, 

vydala prehlásenie, že celé katastrálne územie 

obce Lešť, celé katastrálne územie obce 

Turie Pole, časť katastrálneho územia obce 

Veľký Lom a časť katastrálneho územia obce 

Suché Brezovo sa prehlasuje za priestor dôležitý 

pre obranu štátu podľa § 35 uvedeného 

zákona v hraniciach navrhnutých vojenskou 

správou. Dňa 28. 4. 1948 pod č.j. 511/1948 

rovnaký výnos vydala Dočasná správna komisia 

vo Zvolene. Na základe uvedeného výnosu 

bola časť katastrálneho územia obce 

Pliešovce o výmere 848,55 ha vyhlásená za 

územie dôležité pre obranu štátu a pričlenená 

k VVT Oremov Laz pri Lešti.Výnosom č.j. 

236/1948 zo dňa 22. 4. 1948 Dočasná správna 

komisia v Krupine rozhodla, že časť katastrálneho 

územia obce Senohrad o výmere 

2 184,05 ha a časť katastrálneho územia obce 

Horný Dačov Lom o výmere 624,88 ha je vyhlásené 

za územie dôležité pre obranu štátu 

a pričleňuje sa k VVT Oremov Laz pri Lešti. 

TURIE POLE NA HISTORICKÝCH FOTOGRAFIÁCH 

PEČATE OBCE TURIE POLE 

Národné zhromaždenie republiky Československej 

sa dňa 16. júna 1949 uznieslo 

na zákone č.169/1949 Sb. o vojenských újezdech 

(ďalej vojenských obvodoch). Na výkon 

správy vojenského obvodu zákon stanovil 

„ujezdní úřad“ (ďalej obvodný úrad). Na 

čele obvodného úradu stál obvodný správca 

z radov vyšších dôstojníkov justičnej služby 

v činnej službe, ktorého menoval a odvolával 

Krajský národný výbor (KNV) po dohode 

s vojenskou správou. MNO svojim spisom Čj. 

6416-Dův.-IV odbor 1950 zo dňa 29. júna 

1950 informuje KNV v Banskej Bystrici 

o zriadení a podrobnom vytýčení hraníc vojenského 

obvodu Lešť. Oznamuje ďalej, že 

výnosom ministerstva vnútra zn. 161/4-9/6- 

1950-I/2 zo dňa 15. júna 1950 bolo intimované 

(úradne oznámené) rozhodnutie vlády zo 

dňa 27. 1. 1948 o zriadení vojenského výcvikového 

tábora Oremov Laz pri Lešti a tým je 

V tomto tábore bolo ubytovaných okolo 

1 000 utečencov. Po nadviazaní kontaktu s 1. 

partizánskou skupinou na Slovensku v Sklabinej, 

túto zásoboval zbraňami a strelivom 

pochádzajúcich zo skladísk jednotlivých rôt 

výcvikového strediska. Po vypuknutí Slovenského 

národného povstania boli jednotky výcvikového 

tábora rozmiestnené na taktických 

smeroch Krupina, Modrý Kameň, Čebovská 

Bukovina, Horný Tisovník a Lučenec. 

Dňa 19. októbra 1944 nemecké jednotky 

útočiace zo smeru od Krupiny a Banskej 

Štiavnice prinútili povstalecké jednotky 

ustúpiť smerom na Zvolen, Vígľašskú Hutu 

a Kalinku. 

V dňoch 5. a 6. januára 1945 vojská 2. 

ukrajinského frontu – 53. sovietska armáda 

oslobodila obce Veľký Krtíš a Modrý Kameň. 

Severne od oslobodených obcí vzhľadom 

k veľkým stratám zastavila svoj ďalší postup 

na smere Lešť, Turie Pole, Oremov Laz, Pliešovce 

a bola vystriedaná vojskami 1. rumunskej 

armády. Útvarmi 2. a 10. pešej rumunskej 

divízie bola dňa 13. februára oslobodená 

obec Turie Pole a 15. februára obec Lešť. Osada 

Oremov Laz bola oslobodená 38. peším 

plukom rumunskej armády dňa 18. februára 

1945. Pri oslobodzovacích bojoch na tomto 

území zahynulo 1208 rumunských vojakov. 

Po ukončení 2. svetovej vojny v rámci výstavby 

čs. armády, došlo k prezbrojeniu armády 

na nové zbraňové systémy. 

PAMÄTNÍK RUMUNSKÝM VOJAKOM 

Výcvik obslúh a osádok týchto zbraňových 

systémov za použitia ostrej munície vyžadoval 

výcvikový priestor o väčšej ploche, 

z ktorej by boli vylúčené riziká ohrozenia života 

a zdravia ako riziká vzniku škôd na ma- 

VYHLÁŠKA VYHLASUJÚCA VO 

stanovená účinnosť zriadenia vojenského obvodu 

Lešť dňom 1. júla 1950. Územie vojenského 

obvodu od uvedeného dňa prislúcha do 

obvodu okresného národného výboru v Krupine. 

Dňa 12. júla 1950 správca vojenského 

obvodu Lešť mjr. JUDr. Oliver Réti spisom 

č.36/dôv.1950 oznamuje veliteľovi Vojenského 

útvaru 4558 Oremov Laz a veliteľovi presídľovacej 

skupiny VO 4 zriadenie vojenského 

obvodu Lešť. V spise sa okrem iného uvádza, 

že na základe uznesení vlády ČSR zo dňa 18. 

októbra 1949 a 6. júna 1950 sa s účinnosťou 

dňom 1. júla 1950 zriaďuje vojenský obvod 

a jeho úradným názvom je názov Lešť. 

(pokračovanie v budúcom čísle) 


19

HISTÓRIA 

PROBSTNEROVA CESTA 

Kráčajúc centrálnym hrebeňom Levočských vrchov si asi málokto z nás uvedomí, že tá 

krajinársky pekná cesta, ktorou sa často uberáme za pracovnými povinnosťami, prípadne 

kráčame za nejakým turistickým cieľom, má svoju históriu. Existenciu tejto cesty vnímame 

ako samozrejmosť, občas šomreme na zlú kvalitu povrchu, ale sotva si spomenieme 

na ľudí, ktorí stáli za jej zrodom. 

Text : Ing.Jozef Joppa 

Snímky : archív autora 

a VLM SR, š.p. 

Kto bol iniciátorom jej výstavby v takom 

neprístupnom a náročnom teréne Levočských 

vrchov v krajine, takej vzdialenej od 

ľudských obydlí? Asi mnohí z nás, predovšetkým 

obyvatelia Levoče, ale aj z blízkeho okolia 

vedia, že sa jej hovorí Probstnerova cesta, 

familiárne Probstnerka. Skúsme trochu spolu 

pátrať v histórii tohto jej pomenovania. Verte, 

stojí to za to. 

NEMECKÉ KORENE 

Rodina Probstner pôvodne pochádzala 

z podtatranskej osady Stará Lesná. Podľa výskumov 

Dr. A. Kredátusovej zo Štátneho archívu 

Levoča je predpoklad, že rodina mala 

korene v Nemecku a na Spiš prišla s kolonizačnou 

vlnou začiatkom 18.storočia. Jeden 

člen tejto rodiny, Adam Probstner (1723- 

1800), sa v polovici 18. storočia usadil v Levoči 

a pracoval ako pomocný banský robotník. 

Oženil sa, založil rodinu. Postupom času 

začal v baníctve podnikať. O tom, že sa mu 

darilo veľmi dobre, svedčí skutočnosť, že po 

roku 1763 sa stal už plnoprávnym mešťanom 

Levoče. Vlastnil niekoľko významných 

nehnuteľností, pozemky. Mal mnohopočetnú 

rodinu, no zo siedmich detí sa dospelosti 

dožili len dve - syn Andrej (1758-1833) a dcéra 

Alžbeta. Už vtedy bola rodina dobre situovaná, 

o čom svedčí fakt, že práve syn Andrej 

Probstner mohol ísť študovať. Absolvoval 

banskú akadémiu a svoju kariéru začal ako 

banský kartograf. Stal sa najvýznamnejším 

poračovateľom rodu. Práve on sa zaslúžil, 

že rodina Probstner sa etablovala ako jedna 

z najznámejších a najbohatších rodín Levoče 

a Spiša. Jeho zásluhou nakoniec rodinu povýšili 

do šľachtického stavu. 

RIADITEĽ 

OBCHODNÝCH CIEST 

Meno a majetok si vďaka svojej šikovnosti 

a angažovanosti získal záchranou zaplavených 

baní v Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti, 

predovšetkým v oblasti Sloviniek. Časť 

svojho života aj v Slovinkách žil a narodil sa 

tam aj pokračovateľ rodu, jeho syn Andrej 

ml. Postupne sa stal spolumateľom baní v oblasti 

celého Slovenského rudohoria. V samotnej 

Levoči spočiatku pôsobil ako kartograf 

a vyhotovoval mapy mesta a jeho predmestí. 

Na základe svojich vedomostí a skúseností 

sa aktívne zapájal do opráv ciest v samotnom 

meste a blízkom okolí. Už v roku 1802 

sa stáva riaditeľom obchodných ciest v Levoči. 

Tieto aktivity rozšíril najmä ako významný 

kráľovský úradník-poštmajster od roku 

1807. Organizoval údržbu a výstavbu siete 

poštových ciest, ktoré boli v tom období jedinou 

komunikačnou spojnicou miest v kráľovstve. 

O význame týchto prác veľa hovorí aj 

zachovaný cestovný poriadok Levoče z roku 

1817, ktorý je dôkazom o fungujúcom cestnom 

spojení mesta so širokým okolím. 

ANDREJ PROBSTNER STARŠÍ 

ZASLÚŽENÝ TITUL 

Andrej Probstner pôsobil desať rokov, do 

roku 1817, ako riaditeľ výstavby „novej hrhovskej 

cesty“, potom ako riaditeľ vodovodov 

mesta Levoče. Napríklad v roku 1824 

mu mesto zadalo úlohu doviesť vodu do mesta 

z neďalekých prameňov Durst a Wassergarten. 

Jeho obchodné aktivity ako podnikateľa 

v baníctve vyvrcholili v roku 1825 

kúpou obcí Nová Ľubovňa a Jakubany od 

Uhorskej komory, teda eráru. Motiváciou 

tejto kúpy bola pre Probstnera najmä stutočnosť, 

že v Jakubanoch a Novej Ľubovni 

fungovali prosperujúce vysoké pece, železné 

hámre a vodná píla. K obci patrili aj 

rozvíjajúce sa Ľubovnianske kúpele. Andrej 

Probstner sa v súvislosti s rozvojom aktivít 

a rastúcim majetkom snažil aj o spoločenské 

uznanie. Už v roku 1806 podniká 

prvé rozhodné kroky za účelom priznania 

šľachtického titulu. Jeho snahy vyvrcholili 

asi mesiac pred jeho smrťou, keď mu bol 

21.februára 1833 udelený šľachtický titul. Andrej 

Probstner starší bol dvakrát ženatý, mal 

celkovo 16 detí. Nemenej úspešným pokračovateľom 

jeho aktivít bol jeho syn Andrej 

Probstner mladší (1795-?), narodený z manželstva 

s Marianou Horváthovou (1757-1813 

a Adolf Michal Probstner (1816-1861), narodený 

z manželstva Andreja Probstnera staršieho 

s Máriou Karolínou Fuchsovou (1793- 

1834). 

BANE S PECAMI 

Probstnerovci mali v čase najväčšej prosperity 

svoje železorudné bane spojené so spracovateľskými 

miestami na tú dobu kvalitnou 

cestnou sieťou, o ktorú sa starali a rozširovali 

ju. Samotná „Probstnerova cesta“ ako celok 

vznikla v prvej tretine 19.storočia ako 

dôsledok nadobudnutia majetkov na severnej 

strane Levočského pohoria, teda obcí 

Nová Ľubovňa a Jakubany. Okrem komunikačného 

spojenia s uvedenými obcami bolo 

hlavným účelom tejto cesty zásobovanie kúpou 

nadobudnutých vysokých pecí v Jakubanoch 

železnou rudou, najmä z Rudnian, ale aj 

zo Sloviniek a Mlyniek. To, že cesta bola pre 

Probstnerovcov nanajvýš dôležitá, dokazuje 

fakt, že svoje ďaľšie hlavné sídlo mimo Levoče 

rodina Probstner vytvorila v Jakubanoch. 

Tieto majetky využívali intenzívne viac ako 

100 rokov. Staral sa o ne mladší brat Andreja 

Probstnera mladšieho, Adolf Michal Probstner 

(1816-1861), ktorý sídlil v novopostavenej 

kúrii v Jakubanoch. Odtiaľ úspešne riadil 

chod celých železiarní.Vlastne v tomto 

mieste pri kúrii sa Probstnerova cesta končila. 

Probstnerovci v nej nakoniec videli najmä 

dôležitú komunikačnú tepnu, ktorá sa v Starej 

Ľubovni napájala na obchodnú cestu do 

Starého Saczu a Halíče v Polsku. 

ODVÁŽNA CESTA 

Tvorcovia tejto cesty boli určite odvážni, 

pretože ju stavali v neprístupnom teréne Levočských 

vrchov v pomerne veľkej nadmorskej 

výške, kde jej veľká časť viedla hlavným 

hrebeňom Levočských vrchov. Oficiálne sa 

Probstnerova cesta začínala pri sídle rodiny 

na východnom okraji Levoče, kde už mimo 

mestských hradieb stála honosná kúria rodiny 

Probstner s rozsiahlym parkom. Dnes 

v nej sídli nemocnica. Je potrebné si uvedomiť, 

že to bola súkromná cesta a neviedla po 

existulúcej erárnej poštovej ceste, ktorá prechádzala 

cez Levoču smerom do Košíc. Cestu 

do Jakubian Probstnerovci vybudovali na 

vlastné náklady. Trasa cesty viedla z Levoče 

do blízkej osady Levočská Dolina, z nej cestou 

v doline Peklianskeho potoka na lokalitu, 

nazývanú miestnymi obyvateľmi „Peklo“. 

Ďalej pokračovala na poľanu „Dvorčanka“ 

a nakoniec serpentínami až do sedla pod vrcholom 

Javorina 1225 m.n.m. To bol úsek, na 

ktorom povozníci, resp. záprahy prekonávali 

najväčšie prevýšenie, okolo 550 m. Cesta sa 


HISTÓRIA 

PROBSTNEROVÁ CESTA - SITUÁCIA 

ďalej napájala na hlavný hrebeň Levočských 

vrchov, pokračovala v nadmorskej výške 

okolo 1000 m.n.m. k dnešnej chate Vinná. 

STOPY MINULOSTI 

Súčasná cesta, vybudovaná VLM, vlastne 

viac-menej kopírovala Probstnerovu cestu, 

ktorá však v oblasti vrchu Derežová nešla 

cez jej vrchol, ale nižšie cez existujúcu jaskyňu, 

ktorá bola pri výstavbe cesty v 20. storočí 

zasypaná. Už vtedy bol významný rázcestník 

ciest, dnes nazývaný „Václavák“. Z neho 

cesta viedla severovýchodným smerom k vrcholu 

Jankovec (1169 m. n. m.). Pred vrcholom 

je rozložitá poľana so zvyškami horárne, 

z ktorej sa zachovali už len časti kamenných 

stien a základov. Tí ozaj starší si ju pamätajú 

ako „Kokavcovu horáreň“. V skutočnosti na 

mieste, kde neskôr bola postavená táto horáreň, 

stála v minulosti, teda už v 1.polovici 

19.storočia, prepriahacia stanica na Probstnerovej 

ceste.Tu sa prepriahali kone za čerstvé, 

oddýchnuté. Z tejto poľany cesta schádzala 

úkosom v severných svahoch Jankovca 

do doliny potoka Jakubianka. Ňou pokračovali 

až do miesta, kde sa do potoka Jakubianka 

vlieva výdatný pravobrežný prítok - potok 

z doliny Toráč. V týchto mietach bola hlavná 

vysoká pec, ďalšie dve boli podľa slov znalcov 

ešte nad ňou smerom k Hniezdnej polianke. 

V nich sa dovezená železná ruda tavila. 

Pod vysokou pecou na potoku Jakubianka 

bol tajch, vodou z ktorého boli poháňnané 

čerpadlá. Na druhej strane poľany stáli baraky, 

v ktorých boli ubytovaní robotníci, pracujúci 

na vysokej peci. Pochádzali väčšinou 

z Nemecka. Smerom z Jakubian až do Novej 

Ľubovne stáli na úseku asi 3 km hámre, kde 

sa surové železo ďalej spracovávalo. 

ODOLNÁ KVALITA 

V záznamoch sa uvádza, že Probstnerovci 

zamestnávali v dobe expanzie v týchto 

železiarňach okolo 2800 ľudí aj s administratívou. 

Probstnerovci s kúpou nových železiarní 

kúpili v tejto časti Levočského pohoria 

cca 4000 ha bukových porastov, z dreva 

ktorých sa vyrábalo drevené uhlie, také dôležité 

na chod vysokých pecí. Samotná cesta 

musela spĺňať prísne kritériá, veľká časť, 

predovšetkým na exponovaných miestach, 

bola vybudovaná ako štetovaná cesta. Náklady 

rudy sa prepravovali na vozoch, boli teda 

poriadne ťažké a samotná cesta musela odolať 

tejto záťaži. Teleso cesty bolo odvodňované 

početnými odrážkami z tvrdého dreva. 

Musela byť zjazdná aj v nepriaznivom počasí 

a aj v zimnom období, pretože vysoké pece 

pracovali vlastne nonstop a nesmeli vyhasnúť. 

Týmito riadkami sme si pripomenuli dielo 

a prácu dnes už pre nás takmer zabudnutého 

rodu Probstner z Levoče. Ľudí, ktorí 

celý svoj život venovali najmä tvrdej práci. 

Nezabúdajme na nich, ich život a dielo skutočne 

stoja za to. 

PROBSTNEROVA CESTA, PÔVODNÉ DREVENÉ ŽĽABY 

Pramene: 

PhDr.Alena Kredátusová, ŠA Prešov, pracovisko 

Levoča: „Probstnerovci z Novej Ľubovne 

a Jakubian“, vydala Slovenská genealogická 

a heraldická spoločnosť 2002. 

Súkromný archív Ing. Jozefa Rusnáka, Levoča. 


21

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

RADO A JEHO 

30 ROKOV VO VLM 

Ing. Martin Kováč 

technik správy LS Mikulášov, 

OZ Malacky 

Niekedy nechcem uveriť, ako rýchlo ten 

čas plynie. Aj keď sa mi to zdá neuveriteľné, 

v januári skutočne uplynulo 30 rokov od nástupu 

Ing. Radoslava Machatu do pracovného 

pomeru vo VLM SR. 

ĽUDOVÍT ŠPRINC 

UŽ VO VLM 

ODPRACOVAL 

25 ROKOV 

Ing. Patrik Kuriš 

technik LS Jablonové, OZ Malacky 

Po ukončení lesníckeho odborného učilišťa 

v Modre a strednej lesníckej a technickej 

školy v Banskej Štiavnici zbieral svoje prvé 

pracovné skúsenosti v Štátnych lesoch najskôr 

ako ťažbový majster a neskôr ako ťažbový 

technik. Do Vojenských lesov a majetkov 

nastúpil v roku 1997 na Lesnú správu Jablonové 

na pozíciu ťažbového technika a súčasne 

bol na jeden rok poverený aj vedením lesnej 

správy. Po reorganizácii v roku 2007, keď 

došlo k zlučovaniu lesných správ, začal pracovať 

ako vedúci Lesníckeho obvodu Kaňovské. 

Pre zvýšenie kvalifikácie si v roku 2004 

urobil skúšky odborného lesného hospodára. 

Prvú dlhšiu PN-ku vo Vojenských lesoch 

si vybral až minulý rok, keď musel absolvovať 

operáciu kolena. Okrem plnenia pracovných 

úloh v lesníctve sa aktívne venuje aj poľovníctvu. 

Milý náš Ludvičku, v mene všetkých kolegov ti 

želám do ďalších rokov veľa pracovných úspechov, 

pevné zdravie a rodinnú pohodu. 

PÄŤDESIATKA 

ADRIÁNA 

MOCHOROVSKÉHO 

Jozef Sninčák, lesník LS Kamienka, 


Päťdesiatka - je to veľa, alebo málo rokov 

v živote človeka? Ťažko posúdiť. Určite je to 

však významný medzník v živote každého 

z nás. Platí to aj pre nášho kolegu Adriána 

Mochorovského, ktorý 13. apríla 2022 oslávil 

toto životné jubileum. 

Po absolvovaní SOU lesníckeho v Modre 

v rokoch 1998–1991 sa zamestnal v januári 

1992 na LS Šranek ako piliar v pestovateľskej 

činnosti. V januári 1997 bol po odchode 

jedného z lesníkov do dôchodku preradený 

na vedúceho lesníckeho obvodu. Ako lesník 

pracoval na LS Šranek, neskôr po reorganizácii 

až do roku 2017 na LS Mikulášov. Popri 

lesníckej práci sa mu podarilo v roku 2010 

úspešne ukončiť externé štúdium na Lesníckej 

fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. 

Od roku 2017 pracuje vo funkcii technika LS. 

Rado pôsobí na ľudí navonok ako tichý 

a nenápadný, no v skutočnosti vie byť v spoločnosti 

veselým a zábavným človekom. 

K práci pristupuje zodpovedne a nadovšetko 

miluje svoju rodinu. Jeho veľkou záľubou je 

príroda, poľovníctvo a predovšetkým poľovnícka 

kynológia. Pôsobí vo funkcii podpredsedu 

PZ Senica pole a je členom okresnej kynologickej 

komisie pri RgO SPZ v Senici. 

V mene celého kolektívu LS Mikulášov by som 

chcel Radovi zablahoželať k jeho významnému 

pracovnému míľniku. V dnešnej dobe mu 

želám predovšetkým pevné zdravie, pohodu, 

veľa pozitívneho myslenia a životného optimizmu. 

Adrián je rodákom z obce Kamenice nad 

Cirochou. Obaja jeho rodičia pracovali vo 

Vojenských lesoch. Mama na ekonomickom 

úseku vtedajšieho podniku, otec ako majster 

na stavebnej správe. Možno aj preto sa Adrián 

rozhodol študovať na SLTŠ v Prešove, ktorú 

úspešne ukončil v roku 1990. Po skončení 

školy sa hneď zamestnal vo Vojenských 

lesoch na vtedajšej Správe pridruženej výroby 

vo výrobe. Na jeseň si, ako každý správny 

chlap, šiel odkrútiť základnú vojenskú 

službu. V tom čase už bola skrátená, v jeho 

prípade trvala do marca roku 1992. Po návrate 

z vojenčiny sa opäť vrátil na tunajšiu 

pílu. Tam nezotrval dlho, odišiel pracovať 

na vtedajšiu LS Kamenica nad Cirochou, 

kde spočiatku vykonával práce v pestovateľskej 

činnosti (prerezávky). V roku 1993 odišiel 

zo zdravotných dôvodov do invalidného 

dôchodku Jozef Lukáč a Adrián nastúpil 

na jeho miesto za vedúceho lesného obvodu 

Čop, polesie Zemplínske Hámre. V roku 

2004 prebehla reorganizácia, prišlo k zlúčeniu 

LS Kamenica nad Cirochou a LS Kamienka. 

V rámci novovytvorenej LS Ka- 



mienka zastával miesto vedúceho lesného 

obvodu Valaškovce, polesie Kamenica nad 

Cirochou. Na tomto mieste zotrval do roku 

2019. Vtedy odišiel do starobného dôchodku 

Marián Naščák a náš kolega opäť menil pôsobisko. 

Tento raz za vedúceho lesného obvodu 

Podstavka. Blízkosť miesta práce k domovu 

mu určite vyhovuje. Adrián totiž zapustil 

korene v obci Belá nad Cirochou, kde postavil 

dom a zasadil strom. Popri pracovných 

a rodinných povinnostiach rád relaxuje pri 

vode pri dobrej rybačke. 

BLAHOŽELÁME KOLEGOM 

V uplynulých mesiacoch si životné a pracovné jubileá pripomenuli 

naši kolegovia, ktorým srdečne blahoželáme. 

JANUÁR 

FEBRUÁR 

Nášmu oslávencovi v mene celého kolektívu 

zamestnancov VLM želáme veľa zdaru, pracovných 

i osobných úspechov a síl do ďalšej 

päťdesiatky. 

Ing. Ján Kaplán 

pracovné jubileum 25 rokov 

vo VLM - technik SL Pliešovce 

Róbert Maráček 

pracovné jubileum 20 rokov vo VLM – 

Lesník LS Riadok, OZ Malacky 

RÓBERT JE VO 

VLM UŽ DVE 

DESIATKY ROKOV 

Ľudovít Špric 


lesník LS Jablonové, OZ Malacky 

Marián Vataha 


samostatný odborný referent odd. 

ekonomiky, OZ Kamenica nad Cirochou 

Bc. Juraj Abrahám, 

technik LS Riadok, 

OZ Malacky 

Robo sa narodil 16. augusta 1974 v Piešťanoch, 

avšak pochádza z dedinky Jalšové, 

ktorá sa nachádza pri Hlohovci v malebnom 

prostredí pohoria Považský Inovec. Na 

LS Jablonové nastúpil ako lesník 1. februára 

2002 na LO Kaňovské, kde pôsobil do konca 

roka. Potom jeho ďalšie kroky smerovali 

na LS Riadok, kde nastúpil na LO Zákluk. 

Tam pracuje na pozícii lesníka dodnes. Svojou 

kamarátskou povahou a zodpovednosťou 

je kedykoľvek ochotný pomôcť ako najlepšie 

vie a dokáže. Pracovné úlohy si vždy plní 

výborne. Jeho záľuby sú poľovníctvo, príroda 

a rýchla jazda na motocykloch. Sme veľmi 

radi, že sa s nami veľakrát podelí o vtipné 

zážitky zo života a pobaví tým celý kolektív. 

Ing. Radoslav Machata 


technik správy LS Mikulášov, OZ Malacky 

Michal Modrák 

odchod do dôchodku – robotník 

LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou 

APRÍL 

Adrián Mochorovský 

životné jubileum 50 rokov, lesník LS 

Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou 

Múzeum vo Svätom Antone 

a Osvetová komisia Slovenského poľovníckeho zväzu 

organizujú 

v rámci XXX. roč. Celoslovenských poľovníckych 

slávností Dní svätého Huberta 3. - 4. 9. 2022 

25. ročník celoslovenskej súťažnej prehliadky fotografií 

POĽOVNÍCKA FOTOGRAFIA 2022 

Do súťažnej prehliadky možno prihlásiť fotografie s tematikou poľovníctva 

na území Slovenskej republiky – zver, poľovnícke zariadenia, poľovačky, 

poľovnícke strelecké súťaže, poľovnícka kynológia, poľovnícke akcie, práca 

s mládežou v SPZ a SPK, poľovnícke pamiatky na území Slovenska, ktoré 

neboli do dňa vyhlásenia výsledkov súťažnej prehliadky nikde publikované. 

Milý Robo, my kolegovia z LS Riadok ti želáme 

pri tvojom pracovnom jubileu predovšetkým 

veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody, 

aby ti vydržalo vysoké pracovné nasadenia do 

ďalších rokov. 

uzávierka zaslania fotografií a Prihlášky do celoslovenskej 

súťažnej prehliadky fotografií je 14.08.2022 

Viac Informácií o súťaži na e-mail: hricovcova@msa.sk 


23


DUÁLNE VZDELÁVANIE 

V ŠKOLSKOM ROKU 

2021/2022 

Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania, ktoré sa vyznačuje úzkym prepojením 

všeobecného a odborného teoretického vzdelávania v strednej odbornej škole 

s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. VLM SR š. p., o. z. Kežmarok od 

roku 2018 rozširuje spoluprácu so Spojenou školou v Starej Ľubovni v rámci stredoškolského 

odborného vzdelávania. 

Na študijný odbor lesná výroba sa na elokovanom 

pracovisku v Lomničke na školský 

rok 2021/2022 prihlásilo do prvého ročníka 

desať žiakov a z druhého ročníka nastúpilo 

na začiatku školského roka deväť žiakov. 

V priebehu roka sme sa museli pre zlú 

dochádzku rozlúčiť z troma žiakmi prvého 

ročníka a dvoma z druhého ročníka. Zimné 

obdobie praxovali v rámci dielne školy, 

kde spoločne s majstrami odborného výcviku 

konštruovali drevené posedy a krmelce 

pre zver. Začiatkom jari študenti začali s prípravami 

na jarné zalesňovanie a prácami 

v lesnej škôlke. V priebehu roka ich čaká kolobeh 

prác v lesníckych činnostiach, čím získajú 

praktické skúsenosti. Tie majú študenti 

v učebných osnovách. 

Ing. Ľubomír Babič 

referent oddelenia výroby 

OZ Kežmarok 

Absolventi študijného programu nachádzajú 

po ukončení školy uplatnenie v lesníckej 

prevádzke, pričom nadobudnuté praktické 

skúsenosti výrazne zlepšujú kvalitu 

vykonanej práce. Škola aktuálne pripravuje 

významnú investíciu na rozšírenie priestorov 

školy o priestory s praktickým vyučovaním. 



MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA 

SILVA REGINA 2022 

Po štvorročnej prestávke sa v dňoch 3. až 6. apríla 2022 opäť otvorili brány brnianskeho 

výstaviska pre záujemcov o oblasti lesníctva, poľovníctva a biomasy. 

Ing. Štefan Rak, 

riaditeľ OZ Kamenica nad Cir. 

Poľovníctvo sa prezentovalo ukážkami trofejí, 

sokoliarov, kynológov, loveckých zbraní, 

pozorovacej techniky, oblečenia, trubačov 

a prednáškami na rôzne témy. 

Najdôležitejšie však bolo, že všetci návštevníci 

ocenili osobné stretnutia s vystavovateľmi, 

kolegami, priateľmi, ktoré nám počas pandémie 

tak veľmi chýbali. 

Na medzinárodnej výstave s názvom SIL- 

VA REGINA a Trh obnoviteľnej energie BIO- 

MASA sa zúčastnilo 180 firiem, ktoré sa snažili 

prezentovať svoje výrobky aj praktickými 

ukážkami využitia vystavovaných produktov. 

Návštevníci si mohli nájsť to svoje v oblastiach 

ťažby, približovania a odvozu dreva, 

údržby a starostlivosti o lesné porasty, spracovania 

biomasy, alebo opracovania dreva. Zaujali 

ukážky využitia drevnej štiepky, peletiek, 

či samotného spracovania palivového dreva 

pre domácnosti, aj prezentácia kotlov na pevné 

palivo. 

V rámci sprievodného programu si návštevníci 

mohli pozrieť včelársku výstavu, 

ukážku hospodárskych zvierat, alebo využiť 

ponuku predajných stánkov na nákup rôzneho 

tovaru z lesníckej, poľovníckej oblasti a na pobyt 

v prírode. 

Zo slovenských vystavovateľov upútal pozornosť 

lesný kolesový traktor EQUUS firmy 

SITTRANS z Banskej Štiavnice, LT 100 firmy 

ORVEX z Námestova i viacero ponúkaných 

výrobkov LKT Trstená. 


25


SYMBOL OCHRANY PRÍRODY - FÚZAČ ALPSKÝ (ROSALIA ALPINA) 

Z POKLADNICE 

VIHORLATSKÉHO 

PRALESA 

Slovenské a ukrajinské lesné porasty boli v roku 2007 v novozélandskom meste Christchurch 

zaradené pod názvom „Karpatské bukové pralesy“ do prírodného dedičstva 

UNESCO.V roku 2011 bol zápis rozšírený o päť lokalít v Nemecku a do názvu bolo pridané 

„staré bukové lesy Nemecka“. Od roku 2017 sa rozrástli o prírodné lokality v ďalších 

desiatich európskych štátoch a názov sa zmenil na Staré bukové lesy a bukové pralesy 

Karpát a iných regiónov Európy. Ich súčasťou je aj rezervácia Vihorlatský prales vyhlásená 

v septembri 2020 a jej ochranné pásmo ktoré sú zároveň územím medzinárodného 

významu. 

Text a foto: Rudolf Gabzdil 

Pandémia koronavírusu Covid 19 rapídne 

obmedzila cestovanie do zahraničia a preto 

som ako zanietený entomológ s potešením 

prijal rozhodnutie úradu životného prostredia 

uskutočniť entomologický prieskum 

a inventarizáciu hmyzej biodiverzity v tomto 

prekrásnom chráme prírody. Územie sa 

rozprestiera v najvýchodnejšej časti Slovenska, 

leží v nadmorskej výške od 600 m. n. m. 

a hmyz sa oproti nižšie položeným lokalitám 

vo Vihorlatských vrchoch objavuje neskôr 

s posunom niekoľkých týždňov. V príspevku 

chcem spomenúť veľké, nápadné a vzácne 

druhy žijúce v okolí modrej perly Vihorlatu, 

až 25 metrov hlbokého jazera Morské 

oko, ktoré je najväčším sopečným prehradeným 

jazerom na Slovensku s rozlohou 13 ha 

s krištáľovo čistotu vodou. Jeho brehy si obľúbila 

už rodina Vanderbiltovcov, keď tam 

postavila kamenný kaštielik, ktorý dodnes 

patrí k najkrajšie situovaným lesníckym objektom 

na Slovensku. Bol vybudovaný na 

brehu jazera v roku 1924 z podnetu grófky 

Gladys Vanderbilt-Széchenyi ako miesto na 

oddych a slúži tomuto účelu dodnes. 

Medzi vyhľadávané tam žijúce druhy 

chrobákov patria najmä bystrušky rodu Carabus, 

ktoré ako nelietaví, terestriálni zástupcovia 

entomofauny neomylne signalizujú 

akékoľvek zmeny prírodného prostredia. 

Vzácne a vyhľadávané sú dva poddruhy bystrušky 

Zawadského (Carabus zawadskii ssp. 

zawadskii a Carabus zawadskii ssp.dissimilis) 

v celej škále farebného spektra, ktoré som 

počas exkurzií stretával od mája do polovice 

júla. Spoločne s nimi sa postupne objavujú 

prenádherné farebné varianty bystrušky 

lesklej (Carabus obsoletus), hojné bystrušky 

medené (Carabus cancellatus) a C. ullrichi, 



fialové C. violaceus i zlatolesklé bystrušky C. 

auronitens.Pri potokoch a prameništiach lovia 

bystrušky potočné (Carabus variolosus) 

a pod kôrou veľkohlavé Carabus irregularis. 

V machu nachádzam ukryté bystrušky nosaté 

(Cychrus caraboides) a bystrušky zrnité 

(Carabus granulatus). Cez lesný chodníček 

znenazdajky prebehne modrozrnitá bystruška 

vráskavá (Carabus intricatus), najväčšia 

z našich dravých chrobákov, čierna bystruška 

kožovitá (Carabus coriaceus) presahujúca 

veľkosťou 4 centimetre a po daždi vylieza 

z úkrytu loviť v interiéri pralesa bystruška 

hladká (Carabus glabratus). 

BIELOPÁSOVEC TOPOĽOVÝ (LIMENITIS POPULI) 

V najviac zachovalých častiach bukového 

pralesa vzácne pozorujem nekorunovaného 

kráľa Vihorlatských vrchov, fúzača červenokrkého 

(Macroleptura thoracica), ako 

v prítmí tichúčko pristáva na torze starého 

buku vedľa mohutnejšej samičky. Podobne 

vzácneho zástupcu tejto čeľade fúzača Stictoleptura 

erythroptera stretávam na presvetlených 

okrajoch lesa a v brezových porastoch 

registrujem raritný druh Lepturalia nigripes. 

V neskorých popoludňajších hodinách na listoch 

javorov či na bujnom podraste zastihnem 

sedieť mimoriadnu vzácnosť, fúzača javorového 

(Ropalopus ungaricus).Po zotmení 

a v noci prilietajú na svetlo chaty "Rybárka" 

postavenej pri rovnomennom potoku na brehu 

jazera krepuskulárne a nočné druhy fúzačov 

Leiopus punctulatus, Leioderus kollari, 

Axinopalpis gracilis, Obrium cantharinum, 

veľké kováčiky Elater ferrugineus, Stenagostus 

rhombeus a množstvo drobných druhov 

behúnikov (Carabidae).Párkrát priletí aj 

chrobák ozbrojený (Odonteus armiger) s neskutočnými 

výrastkami na hlave a štíte patriaci 

do čeľade Geotrupidae. 

Princezné Vihorlatu, krasoňovité chrobáky 

žiariace kovovo medenými odtieňmi, pozorujem 

v druhej polovici mája a počas slnečných 

dní júna. Naletujú na lístie živných 

rastlín, alebo kladú vajíčka sediac na kôre 

stromov. Vo Vihorlatských vrchoch žije Dicerca 

alni na jelši, D. berolinensis na hrabe 

a buku, D. furcata na breze a D.aenea na topoľoch. 

Dicerca moesta preferuje borovicu 

a v lesoch Vihorlatu som ju doteraz nestretol. 

V neskoršom období pozorujem prenádherné, 

pravé skvosty Vihorlatu. Ako oživené iskierky 

žiariace celým spektrom kovových 

farieb od zlatej, zelenej, červenej, modrej 

s neskutočnými dúhovými prechodmi lietajú 

miniatúrne hmyzie aeroplány, krasoňe Eurythyrea 

quercus a E. austriaca, ktoré sú taktiež 

veľkou vzácnosťou. 


INTERIÉR VIHORLATSKÉHO PRALESA 

Samozrejme, nemôžem nespomenúť ozdobu 

slovenskej prírody, fúzača alpského (Rosalia 

alpina), ktorý je pre svoj vznešený vzhľad 

v znaku Slovenskej entomologickej spoločnosti. 

Za posledné roky výrazne ubúdajú jeho 

počty, čo pravdepodobne súvisí s miznúcim 

životným prostredím potrebným pre jeho 

vývoj. No verím, že tento horský zamatovec 

bude ešte dlho skrášľovať zákutia Vihorlatského 

pralesa spolu s obrami tejto skupiny 

fúzačom veľkým (Cerambyx cerdo), fúzačom 

drsnotykadlovým (Aegosoma scabricorne) 

a fúzačom hrubým (Prionus coriaceus).Pod 

kôrou starých stromov v ich práchne, ale aj 

v listovej hrabanke, sa mi niekoľkokrát podarilo 

preosiať malého, no o to zaujímavejšieho 

chrobáčika Laena reitteri, patriaceho do čeľade 

mučiarovitých. Spolu s väčším, plochým 

a širokým telom sa vyznačujúcim „podkôrákom“ 

Peltis grossa, ktorý však k životu potrebuje 

aj niektoré druhy stromových húb. 

Vihorlatský prales poskytuje výborné podmienky 

pre vývoj a život všetkým druhom 

čeľade rohačovitých i ozdobným zlatoňom 

vrátane nášho najväčšieho Protaetia speciosissima 

i najvzácnejšieho Potosia fieberi. 

RUDOLF GABZDIL 

Na vlhkejších biotopoch v dosahu potoka 

Okna, ktorý odvádza vodu z Morského oka, 

v spleti rôznych rastlín, burín a pŕhľav s prímesou 

štiavu (Rumex) a chmeľu Humulus lupulus, 

som vzácne nachádzal pomerne veľké 

nosániky s pozdĺžnymi ryhami na tehlovo 

červených krovkách Plinthus tischeri. Špecialista 

mi potvrdil, že tieto chrobáky patrili 

do nedávna medzi veľmi vzácne až mýtické 

druhy. V poslednej dobe, keď sa podarilo 

zistiť spôsob života tohto vzácneho zástupcu 

skupiny nosánikovitých, je na príhodných 

lokalitách objavovaný častejšie. Podobný 

druh Neoplinthus mucronatus, ktorý mi 

určoval taliansky odborník na túto skupinu, 

som pozoroval pred takmer 30 rokmi 

počas trekingu s manželkou Danou pri jazere 

Lago di Levico, v talianskych Dolomitoch. 

Odvtedy, z literatúry vediac, že aj naša 

hmyzia fauna ukrýva príbuzný druh Neoplinthus 

tigratus ssp. porcatus, som po ňom 

vo Vihorlatských vrchoch sporadicky pátral. 

Pri tom som nachádzal rôzne druhy miniatúrnych 

nosánikov rodu Acalles sediace 

na vlhkej strane spadnutých vetvičiek z rôznych 

stromov. Popri potoku na podobných 

stanovištiach, štrkových laviciach a brehoch 

bez porastu prebieha vývoj vzácnych kováčikovitých 

chrobákov, ktorých zastihneme 

počas slnečných dní prelietavať v povetrí 

alebo sedieť v podvečerných hodinách na 

rôznych travinách. Sú to skutočné ozdoby 

Vihorlatského pralesa Ctenicera heyeri a C. 

virens. Veľké, ozdobné druhy, schopné v nebezpečenstve 

použiť povestné „salto mortale“. 

Znak, pre ktorý v českom jazyku dostali 

názov - pružníci. Žije ich tu množstvo druhov, 

jeden z nich Anostirus atropilosus, ktorý 

pravidelne pozorujem na severnej strane pohoria, 

bol dokonca pred pár rokmi popísaný 

ako nový pre faunu Slovenska. 

Všetky tu zaznamenané poklady hmyzej 

ríše potvrdzujú oprávnenosť vyhlásenia tohto 

územia za rezerváciu a zaradenia do najvyššieho 

5. stupňa ochrany. Pátranie po hmyzích 

zaujímavostiach Vihorlatského pralesa 

je o to príjemnejšie, že prebieha v kulisách 

chránenej oblasti, ktorej najzachovalejšie časti 

nielenže boli pre svoju zachovalosť a biodiverzitu 

zaradené medzi lokality svetového 

prírodného dedičstva UNESCO, ale svojou 

nevšednou krásou okúzľujú čoraz viac návštevníkov 

z domova i zahraničia. Najmä okolie 

Veľkého Vihorlatského jazera nazývaného 

Morské oko a jeho dominanta Sninský kameň, 

ktoré boli donedávna známe viac menej 

iba domácim milovníkom prírodných krás, 

upútavajú v súčasnosti turistov pre svoju pomerne 

ľahkú dostupnosť a nenáročný terén 

vhodný aj pre deti. 

27


VÝSTAVA UMENIA 

HENDIKEPOVANÝCH 

UMELCOV 

Arpád Beník, predseda Slovenskej 

agentúry na podporu zdravotne 

postihnutých občanov REFLEXY n.o. 

Z TVORBY ERIKA JUSTHA 

Z TVORBY IGORA FRIMMELA 

Dňa 10. apríla 2022 v spolupráci 

s VLM š.p. SR slávnostne otvorili v Klientskom 

centre v Bratislave výstavu umenia 

hendikepovaných umelcov SR z cyklu "Národná 

prezentácia umenia handicapovaných 

umelcov SR". 

Ide o vytvorenie novej stálej expozície 

umenia zdravotne postihnutých umelcov SR, 

ktorá sa bude priebežne dopĺňať v oblasti nových 

keramických diel drevorezieb, fotografii 

umenia hendikepovaných umelcov SR 

takmer z celého Slovenska. 

V úvodnej výstave mal premiéru v rámci 

prezentácie svojich jedinečných diel Erik 

Justh (Macov), jediný umelec v rámci svojej 

tvorby miniatúr v SR, ktorý sa prezentuje 

svojou genialitou v oblasti stvárnenia 

"miniatúr". Jeho jedinečné diela majú veľmi 

veľký pozitívny ohlas v rámci širokej verejnosti. 

Erik Justh svojou tvorbou jednoznačne 

ukázal, že zdravotne postihnutý umelec dokáže 

vlastnými umeleckými dielami priblížiť 

a nastaviť profesionálnu úroveň v oblasti 

majstrovského spracovania umeleckých 

diel. O geniálne umenie z tvorby Erika Justha 

je už v súčasnosti záujem nielen v SR, ale aj 

v zahraničí. Osobne budem vo veľkej úcte 

prezentovať jeho diela v najbližších mesiacoch 

v zahraničí na medzinárodnej výstave, 

ktorá svojím obsahom bude reprezentovať SR 

v oblasti umenia postihnutých umelcov SR. 

Medzi ďalších vystavujúcich umelcov 

patria Pavlína Csápaiová Triščová (umenie 

maľby nohami) z Bratislavy, Igor Frimmel, 

umelecký fotograf na vozíčku z Piešťan, 

drevorezbár Patrik Hanes z Banskej Belej. 

Slovenský paralympijský výbor Bratislava 

predstavuje Prezentáciu športového umenia 

paralympijských športovcov SR a ukážky 

z Paralympiády v Tokiu 2021. 



LESNÍCKE DNI 2022 

V BRATISLAVE 

Katarína Hyžová 

samostatný odborný referent 

odd. ekonomiky, OZ Malacky 

V dňoch 22.-23. apríla 2022 bol v Bratislave 

16. ročník Lesníckych dní. Ideovým zameraním 

tých tohtoročných boli Lesy – mosty 

pre spoluprácu. Aj my sme mali svoje zastúpenie 

v stánku s názvom „Hrajme sa s drevom, 

dajme drevu druhú šancu“. Pre deti 

všetkých vekových kategórií sme pripravili 

aktivity ako kuželky, hod šiškou, zahrať 

si mohli drevené pexeso, piškvorky, puzzle. 

Najväčší úspech medzi detskými návštevníkmi 

mala výroba dreveného prívesku. 

Ďakujem kolegom, ktorí sa na tejto krásnej 

akcii zúčastnili. 


29


DEŇ ZEME OPÄŤ 

AKTÍVNE 

Po dlhšej dvojročnej prestávke sa opäť môžeme venovať téme lesa, s rôznymi aktivitami pre deti. Jeden z najvhodnejších je na to práve 

Deň Zeme, ktorý si každoročne pripomíname 22. apríla. 

Ing. Gabriela Poljaková, samostatný 

odborný referent odd. riaditeľa, 


Naši kolegovia z lesnej správy Jovsa a lesnej 

správy Kamienka navštívili v tento deň 

základné školy v Humennom. Pri tejto príležitosti 

im naši zamestnanci porozprávali 

a vysvetlili, ako to v lese funguje, čo všetko 

zahŕňa práca lesníkov a ako vzniká nový les. 

Taktiež im vysvetlili, akú starostlivosť potrebujú 

mladé stromčeky a symbolicky aj jeden 

stromček zasadili. Deti zaujala aj téma poľovníctva. 

Kolegovia deťom predviedli ukážky 

vábenia na jelene a líšky, priniesli so sebou 

aj zopár jeleních trofejí. Najväčšou atrakciou, 

ako to už býva, bol náš štvornohý kamarát 

Blue a jeho pomoc pri poľovačkách. Všetci 

spolu prežili príjemné chvíle a pripomenuli 

si, aká dôležitá je naša Zem a ako sa k nej 

máme správať. 



Kadiaľ letia včely? 

Nakresli včielkam cestu do úľa. 


31

Vojenské lesy 1/2022

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?