DAB 20-21 Láska slečny Elliotovej

LÁSKA
SLEČNY ELLIOTOVEJ
Jane Austenová
Ľubomír Vajdička

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
uvádza
Jane Austenová, Ľubomír Vajdička
LÁSKA SLEČNY
ELLIOTOVEJ
PERSUASION
réžia Ľubomír Vajdička
premiéra 12. septembra 2020
vo Veľkej sále
Divadla Andreja Bagara v Nitre

LÁSKA SLEČNY
ELLIOTOVEJ
autor Jane Austenová
dramatizácia a réžia Ľubomír Vajdička
dramaturgia Magdaléna Žiaková
scéna Jozef Ciller
kostýmy Marija Havran
hudba Róbert Mankovecký
V druhom dejstve je použitá skladba Georga
Friedricha Händela: Lascia ch’io pianga
pohybová spolupráca Juraj Letenay
predstavenie vedie Alena Darnadyová
text sleduje Tatiana Hlinková
manažér výpravy
umeleckej tvorby Ján Surovka
koordinátor umelecko-dekoračných
dielní Róbert Zeman
majster javiska Jozef Palaky
stavači scénických dekorácií Juraj Uher,
Juraj Moravčík, Miloš Vlasák, Ivan Berec,
Vladimír Hučko, Stanislav Palaky, Karol Jenis,
Adam Cibulka, Mário Zeumer, Ľudo Kmeťo,
Martin Podsklan, Daniel Hlavatý
strojníci javiska Miroslav Szabó,
Marek Slamka, Csaba Bencz, Richard Vass
scénické svetlo Ján Chytrý, Ladislav Chobot
scénický zvuk Lukáš Kozár
masky a parochne Anna Záhorská,
Erika Lörincová, Anna Ďuranová
garderóba Ľudmila Bellová, Jozefína Brňová,
Helena Brňová
rekvizity Andrea Milová
71. divadelná sezóna 2020/2021
446. premiéra
riaditeľ Jaroslav Dóczy
šéf umeleckého súboru Juraj Ďuriš
Zriaďovateľom Divadla Andreja Bagara v Nitre
je Nitriansky samosprávny kraj
OSOBY A OBSADENIE
anne Viktória Petrášová, a. h.
sir walter elliot (jej otec) Martin Fratrič
elizabeth (jej sestra) Nikolett Dékány
mary (jej sestra) Andrea Sabová
pani clayová Lenka Barilíková
pán shepherd Anton Živčic, a.h.
lady russellová Eva Pavlíková
kapitán frederick wentworth Tomáš Stopa
pán musgrove Ivan B. Vojtek
pani musgrovová Gabriela Dolná, a.h.
henrietta (ich dcéra) Terézia Bocianová, a. h., alt. Ivana Kološová, a. h.
louisa (ich dcéra) Katarína Macková, a. h.
charles musgrove (manžel mary) Peter Oszlík
admirál croft Martin Nahálka
sophie (jeho manželka) Daniela Kuffelová
henry hayter Andrej Remeník
kapitán harville Branislav Matuščin
kapitán benwick Marián Viskup
bratanec elliot Tomáš Turek
4
5 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

PREČO
PERSUASION?
Jedna z najzaujímavejších otázok, ktorá zamestnáva
literárnych vedcov pri diele Jane
Austenovej Persuasion (v knižnom preklade:
Láska slečny Elliotovej, tento preklad názvu
používame aj my), je otázka samotného slova
persuasion, ktoré schválne píšeme v originále,
pretože v angličtine nesie viac významov, ako
má slovenský preklad tohto slova: presviedčanie.
V angličtine môže znamenať schopnosť presvedčiť,
schopnosť niekoho odhovoriť. Persuasion
sa odvodzuje z latinského persuasio, ktoré
sa používa vo význame „dávať radu“ alebo
„urgovať“ alebo ako odporúčanie, že je dobré
niečo konať alebo nekonať. Slovo malo základ
vo význame „sladký“ alebo „príjemný“, takže to
dobré v konaní alebo nekonaní sa viaže viac ku
vkusu než k morálnemu úsudku.
Jane Austenová si vybrala toto slovo ako titul
svojho posledného románu. Názov väčšmi pripomína
pomenovania jej diel Pýcha a predsudok
alebo Rozum a cit než Emma alebo Mansfield
Park. Nemáme tu meno osoby alebo sídla,
ale abstraktný pojem. Aká je rola presviedčania
v novele? Môže odkazovať na snahu lady
Russellovej, krstnej matky hlavnej hrdinky
Anne Elliotovej, aby sa vo svojich devätnástich
rokoch nevydala za Fredericka Wentwortha.
To bola, ako sa neskôr ukázalo, veľmi zlá
rada, a po siedmich rokoch sa Anne a kapitán
Wentworth usilujú túto chybu napraviť. Alebo
môže odkazovať na Wentworthovo presvedčenie,
že Anne má slabý charakter, keď ho pred
10-librová britská bankovka, v roku 2017 na nej
Jane Austenová nahradila Charlesa Darwina.
„I declare after all, there is no enjoyment like reading!“
„A predsa tvrdím, že niet väčšieho potešenia než čítanie!“
pýcha a predsudok
rokmi pod tlakom rodiny odmietla. V našom
prípade sa riadime teóriou, že „persuasion“
nie je dôležité kvôli svojim mnohorakým významom,
ale skôr ako dôsledok vzťahov a situácií,
ktoré dávajú postavám podnet k takému
presviedčaniu alebo odhováraniu.
DOMOVY
JANE AUSTENOVEJ
Spomedzi všetkých existujúcich životopisov
Jane Austenovej sme sa rozhodli vybrať ten,
ktorý sa zameriava na miesta, kde sa ona a jej
súrodenci cítili doma. Svet jej románov, ako
môžeme vidieť v mnohých filmoch, sa odohráva
v príjemnom a dobre zorganizovanom
domácom prostredí. Jej postavy bývajú v pohodlných
vidieckych domoch alebo elegantných
meštianskych sídlach v Bathe a Londýne.
Čakali by sme, že aj u autorky to bolo podobne.
Ale Jane mala problém nájsť si domov. Kde
si mohla dovoliť žiť? Ako nevydatá žena bola
najprv odkázaná na otca a po jeho smrti na
početných príbuzných, najmä bratov, u ktorých
bola využívaná ako lacná pracovná sila na
opatrovanie detí. Hľadanie domova ako miesta,
kde sa žena môže cítiť slobodne a bezpečne,
je (okrem hľadania romantickej lásky) ústrednou
témou jej románov, hrdinky taký domov
nemajú a túžia po ňom. V Pýche a predsudku
hrozí, že Elizabeth a jej sestry budú po smrti
otca z domu vyhodené (ako sa spomína aj v inscenácii:
šľachtický titul ženy nededili, s tým
súviselo aj šľachtické sídlo, ktoré pripadlo
najbližšiemu mužskému príbuznému). Fanny
Price je v Mansfield Parku poslaná na výchovu
k bohatým príbuzným. Anne Elliotovej chýba
v Bathe vidiecky domov. Austenovci patrili
k vidieckej šľachte – gentry.
Hlava rodiny, vikár George Austen, sa musel
postarať o početných príbuzných: umierajúca
svokra, chorľavá manželka, postihnutý
syn George a ďalších sedem detí, dve dievčatá
a piati chlapci. Ich finančná situácia nebola
dobrá. Žili na fare pri dedine Steventon, kraj
Hampshire. Fara bola v hroznom stave, cesty
k nej v ešte horšom. Pani Jane Leighová, babka
Jane Austenovej, pred cestou na faru do Steventonu
radšej spísala závet. Matka Jane cestovala
po týchto cestách v perinami vystlanom
koči a vždy sa po ceste „vôbec necítila dobre“,
boli to prvé známky hypochondrie, ktoré sa
neskôr stali častým predmetom žartov v celej
rodine (podobne ako pri postave Mary v tejto
inscenácii). Aj keď rodina patrila k šľachte,
George Austen sa musel starať o dve farnosti,
neskôr si otvoril školu, kde chlapcov z miestnych
rodín pripravoval na univerzitu.
Napriek tomu rodina žila dosť skromne. Matka
pracovala v záhrade: pestovala zemiaky
a všetky deti museli doma pomáhať. Za štyri
Fara v Steventone, kde Jane Austenová vyrastala
roky sa v rodine narodili štyri deti, v roku 1775
Jane. Otec postupne dokázal zvýšiť svoj príjem
na tisíc libier ročne. Rodina, ktorá mala príjem
aspoň 800 libier, si mohla dovoliť tri slúžky
a jedného sluhu. Znie to zámožne, ale Bennetovci
v Pýche a predsudku mali pri piatich
dcérach príjem 2000 libier, a mali s financiami
problémy. Austenovci už mali osem detí, zo
sumy tisíc libier nemohli ušetriť nič, čo by neskôr
dokázali svojim dvom dcéram, Cassandre
a Jane, zanechať.
Cassandra bola staršia sestra Jane, celý život
prežili spolu, ak sa náhodou od seba vzdialili,
písali si. Pre Jane predstavovala náhradnú
matku, takéto postavy sa objavujú aj v jej románoch
(lady Russellová v tejto inscenácii).
6 7 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

Jedna z navýznamnejších autoriek ženských
románov vyrastala obklopená chlapcami,
bratia boli dôležitou súčasťou jej života. Brat
George sa pravdepodobne narodil hluchonemý
(v niektorých životopisoch sa spomína, že
Jane ovládala posunkovú reč). Rodina si nemohla
dovoliť starať sa oňho, tak ho zanechali
pestúnskej rodine. Zdá sa to necitlivé, ale
v tom období to bolo bežnou praxou. Takisto
brat Edward od svojich dvanástich rokov
nevyrastal doma. Otcov bratanec, bohatý pán
Knight, sa oženil a spolu s manželkou navštevoval
príbuzných. Edward bol veľmi príjemný
chlapec, podľa Jane: „táral nezmysly... ale
veľmi očarujúco“. Knightovci požiadali, aby ich
Edward sprevádzal na cestách. Po návrate, keď
ani po dvoch rokoch nemali vlastné deti, si ho
osvojili. Pre rodičov to nebolo jednoduché rozhodnutie,
ale nakoniec „nechali chlapca ísť“.
Edward sa potešil, znamenalo to, že nemusí
ísť študovať na Oxford, jeho vzdelanie zavŕšila
takmer 5-ročná cesta po Európe, z ktorej písal
ironické listy, štýlom dosť podobné písaniu
Jane. Starší bratia James a Henry na Oxford šli,
študovať za kňazov. Austenovci mali v rodine
ďalších päť kňazov, niečo ako rodinný biznis.
Dvaja najmladší bratia, Francis a Charles, sa
stali námorníkmi, práve oni strávili v detstve
so sestrami najviac času, až kým neodišli na
Royal Naval Academy v Portsmouthe. Ich osoby
sú dôležité pre román Persuasion, preto je
o nich viac v kapitole Bratia námorníci. Jane
a Cassandra boli najprv vychovávané doma,
knižnica ich otca mala nad päťsto kníh. Jane
sa veľmi skoro naučila hrať na klavíri, no ešte
radšej tancovala. Ako sedemročnú ju spolu so
sestrou poslali do dievčenskej školy v Oxforde,
domov sa vrátili až o štyri roky neskôr.
Podobne Anne v našej inscenácii študovala na
dievčenskej škole v Bathe. Po návrate sestry
Royal Crescent v Bathe: domy postavené do tvaru polmesiaca.
V časoch Jane Austenovej boli miestom stretávania smotánky
museli navštevovať vzdialených príbuzných,
aby si našli vhodného partnera. V tomto období
Jane už začala písať, nedávno v slovenskom
preklade vyšli Juvenílie, ktoré písala pre pobavenie
rodiny ako štrnásťročná. Po debutantskom
plese mali dievčatá najväčšiu šancu nájsť
si manžela. A tak sa začalo cestovanie po blízkych
mestách ako Southampton, Gloucestershire
a samozrejme Bath. Jane si tieto návštevy
nemohla vybrať, bola tam jednoducho poslaná.
Približne od pätnástich rokov vyzeral jej život
tak, že bola pohadzovaná po príbuzných ako
balík. Pri návšteve Bathu roku 1790 píše Cassandre:
Kde začať. Čo z toho dôležitého ničnerobenia
Ti rozpoviem ako prvé? Medzitým sa Cassandra
zasnúbila s istým Thomasom Frowlom,
čerstvým absolventom Oxfordu. Chýbali im
peniaze, tak sa Thomas vybral na plavbu do
Karibiku, kde zomrel na žltú zimnicu. Cassan-
dra zdedila 1000 libier a rozhodla sa, tak ako aj
Jane, že sa nevydá. Jane v tom čase spoznala na
bále Toma Lefroya, budúceho právnika. Strávili
spolu dva mesiace, ale keď sa schyľovalo
k zásnubám, jeho rodina zasiahla a poslala ho
naspäť do Londýna študovať. Ani jedna z rodín
nemala dostatok financií, a Tom bol závislý od
prastrýka z Írska, ktorý mal financovať jeho
vzdelanie. Občas si ešte napísali, Jane na neho
spomínala ako na môjho írskeho priateľa.
Nečakaná udalosť nastala roku 1800. Otec sa
rozhodol prenechať faru najstaršiemu synovi
Jamesovi. Mal už 70 rokov a s tým spojené
zdravotné problémy, preto si vybral dom
v Bathe na Sydney Place, ktorý s manželkou
dobre poznali. Podľa Nového sprievodcu po
Bathe z roku 1799 sa žiadne miesto v Anglicku
nemohlo pochváliť takou očarujúco slušnou spoločnosťou
ako Bath. George Austen o tej zmene
svoje dcéry osobne neinformoval, Jane považovala
Bath za nepríjemné miesto, pre ktoré musela
náhle opustiť domov, kde vyrastala. Údajne
celú cestu do Bathu v koči mlčali. Aj po 25. roku
života ju stále čakali plesy, bály, návštevy u príbuzných.
Uvedomovala si, že po smrti otca
budú so sestrou v ťažkej situácii: Slobodná žena
má príšernú náchylnosť upadnúť do chudoby –
čo je dosť silný argument v prospech manželstva.
Možno aj preto v roku 1802 došlo k tomu, že
ju dedič sídla Manydown Park požiadal o ruku
a ona súhlasila, najmä preto, aby sa tak dostala
z Bathu, ktorý nenávidela, a vrátila späť na vidiek,
ktorý milovala. Ale na druhý deň si to rozmyslela
a zasnúbenie zrušila. V roku 1803 dokončila
román Susan (neskôr Northanger Abbey).
Jej brat Henry rukopis predal vydavateľovi
Crosbymu v Londýne, ktorý za práva zaplatil
10 libier, ale nikdy ho nevydal, neskôr od neho
Jane práva odkúpila späť. 10 libier nebolo veľa,
ale boli to v jej živote prvé zarobené peniaze.
V tomto období už pracovala aj na ďalších románoch,
ale ostali rozpracované. V roku 1804
navštívila Lyme. Ubytovanie síce bolo „pod ich
úroveň“, ale Jane si tu obľúbila plávanie, tak ako
dovtedy tanec. Nebola tam dlho, ale spomínala
na pobyt ako na príjemne prežitý čas. A takisto
ani dnešný Lyme na autorku nezabudol,
môžete tam zájsť do Jane’s Cafe alebo nakúpiť
v Persuasion gift shop (obchod so suvenírmi
pomenovaný podľa románu). V roku 1805
umrel otec, situácia, do ktorej to dostalo pani
Austenovú a jej dcéry bola nepríjemná. Bratia
sa dohodli, že budú sestry a matku podporovať.
Začali sa dva roky podnájmov v Bathe, v tomto
období neostáva Jane veľa času na písanie. Keď
sa brat Frank oženil, pozval sestry a matku, aby
žili s jeho novou manželkou, keďže bol takmer
okamžite znovu poslaný na more.
8 9 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

Chawton House, maľba z roku 1740, Austenová tam bývala
až o 70 rokov neskôr. Dnes je tam jej múzeum.
postavy v jej tvorbe boli netere Fanny Knightová
a Anne Austenová. Často „tetu Jane“ žiadali
o rady, ktoré im – ašpirantkám na hrdinky
románov – ochotne dávala. Deti mala rada, ale
mladých ľudí doslova zbožňovala a obdivovala,
možno aj ich odvaha ju povzbudila k tomu, aby
sa koncom roka 1814 sama vybrala do Londýna
za slávnym vydavateľom Johnom Murrayom.
Nenechala sa odbiť listom, trvala na osobnom
stretnutí, a pri ňom sa dohodli na ďalšom
vydaní románu Mansfield Park. Jane mala odvtedy
toho istého vydavateľa ako Lord Byron
alebo Sir Walter Scott, ich básne citovala vo
svojich dielach. Dozvedela sa, že budúci kráľ
George IV., v tom čase ešte princ, obdivuje jej
tvorbu. Román Emma venovala jemu. Ale keďže
Emma a Mansfield Park vyšli nešťastne v približne
rovnakom čase, zisky z predaja neboli
veľké, Emma jej priniesla iba 38 libier.
prežila. Umrela 18. júla 1817 vo veku 41 rokov,
román Persuasion vyšiel až po jej smrti, pochovaná
je v katedrále vo Winchestri. Dom
v Chawtone sa stal svätyňou Jane Austenovej,
Posledný podnájom Jane Austenovej,
8 College street, Winchester
Frank prenajal pekný dom blízko katedrály
v Southamptone. Konečne to vyzeralo, že
Jane sa dokáže sústrediť na tvorbu, ale cítila
sa podobne ako v Bathe. V hlučnej spoločnosti
Frankových priateľov pociťovala úzkosť
a s matkou si tak ako predtým nerozumela.
Keď bola Cassandra preč z domu, Jane písala,
že ju jej oneskorený príchod netrápi, pretože:
som sa teraz dostala do príjemného stavu samoty.
Jane sa stala pozorovateľkou sveta okolo,
síce sama, ale nie osamelá, ďalej pracuje na
svojich románoch. V dôsledku napoleonských
vojen sa nájmy v meste zvyšovali a v roku 1809
museli aj tento dom opustiť. Edwardovi umrela
manželka, a tak sa aj s deťmi presťahoval do
rodného Hampshire. Matke a sestrám ponúkol
zdarma vidiecke sídlo Chawton House. Napokon
sa po dlhom čase našiel domov, aj keď neistý,
kde sa Jane mohla sústrediť na svoju tvorbu.
Tu dokončila všetky romány, ktoré dnes
poznáme. Mala pravidelný režim, ráno cvičila
na klavíri, po raňajkách sa postarala o potrebné
veci v domácnosti – mala na starosti
víno, čaj a cukor. Austenovci vyrábali víno
z rôzneho ovocia – dokonca aj z pomarančov
– recept, ktorý vymyslela Jane. Víno pili
každý deň, odporúčalo sa to zo zdravotných
dôvodov. Mala čas na tvorbu, popoludní navštevovala
susedov alebo išla do mesta. Veľmi
rada počúvala klebety o susedoch. Mala už po
tridsiatke, ale žiaden jej román zatiaľ nevyšiel.
V roku 1809 sa pod pseudonymom (Mrs. Ashton
Dennis, skratka MAD: čo v tomto prípade
znamená „rozčúlená“) sťažovala vydavateľovi,
že román Susan ešte nevyšiel, ale nemalo to
želaný efekt. Preto sa pustila do prepisovania
a úprav doteraz napísaných textov. V roku 1811
vyšiel Rozum a cit a v roku 1813 Pýcha a predsudok,
ktorý jej priniesol uznanie, množstvo
recenzií a 110 libier. Inšpiráciou pre hlavné
Po vydaní Emmy prišla opäť hrozba straty domova.
Edwarda žalovali vzdialení príbuzní,
napadli jeho právo zdediť majetok po rodičoch,
ktorí si ho osvojili. Súd sa ťahal dlho,
nakoniec sa Edward rozhodol časť majetkov
predať, aby mohol vyplatiť chamtivých príbuzných
a právnikov. Ďalší brat – Henry –
zbankrotoval. V tejto situácii začala Jane písať
svoj posledný román, ktorý aj inscenujeme,
Persuasion. Stále žije s matkou hypochondričkou,
ktorú nemôže vystáť, a začína sa u nej
prejavovať zvláštna choroba, sprevádzaná
opuchmi a nervovými tikmi v tvári. V roku
1816 sa rozhodla presťahovať do Winchestru,
keďže tam bola nemocnica. Pohybovala
sa minimálne, stále však ešte mohla písať.
Svojej neteri Anne napísala: Ak žijem len preto,
aby som sa stala starou ženou, želám si, aby
som umrela teraz, požehnaná nežnosťou mojej
rodiny, a predtým, ako by som ostatných členov
je tam jej múzeum a knižnica určená ženskej
literatúre. Napriek tomu, že počas života sa
pohybovala na pomerne malej ploche juhozápadného
Anglicka, hneď po smrti sa jej romány
prekladali do francúzštiny, kde sa šírili
v pirátskych kópiách. Veľmi rýchlo sa pridala
aj nemčina a taliančina. Podobnú autorku,
aj keď nie svetovou slávou, ale štýlom tvorby
a osudom určite, sme mali aj na Slovensku.
Timrava sa takisto geograficky pohybovala
na malom území, bystro pozorovala okolie,
pochádzala z rodiny farára a nevydala sa.
Mohla Timrava čítať Austenovú? Do maďarčiny
a nemčiny boli jej romány preložené už
koncom 19. storočia, Timrava tieto jazyky
ovládala, ale či sa romány pre ženy nachádzali
v knižnici evanjelického farára v malej farnosti
južného Slovenska, je otázne. V každom prípade
sa v mnohých článkoch o Timrave píše
ako o „slovenskej Jane Austenovej“.
10 11 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

Branislav Matuščin, Tomáš Stopa
Ivan B. Vojtek, Gabriela Dolná
Viktória Petrášová, Gabriela Dolná, Terézia Bocianová a Andrej Remeník
Ivana Kološová a Katarína Macková
12 13 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

Viktória Petrášová, Eva Pavlíková, Peter Oszlík a Andrea Sabová
Tomáš Stopa a Viktória Petrášová
Tomáš Stopa, Gabriela Dolná, Viktória Petrášová
14 15 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

AKOU
HRDINKOU
JE ANNE?
Anne nie je typickou predstaviteľkou Austenovej
románov. Má 27 rokov, slobodná, odkázaná
na svojvôľu otca, má za sebou viacero ponúk
na sobáš. Je o sebe presvedčená, že sa už nedokáže
zamilovať. Anne nikto nepočúva, akoby
bola pre všetkých neviditeľná, no je to práve
ona, ktorá je po celý čas v centre pozornosti.
Dej vnímame jej očami. Ak si ju nikto nevšíma,
ona naopak pozoruje každého a vníma, čo
sa deje so všetkými naokolo, aj keď sú ostatní
voči udalostiam naokolo necitliví. Dokáže
odčítať Wentworthovu myseľ bez toho, aby
si to okolie všimlo. Hlavné hrdinky Austenovej
– Elizabeth, Emma, Fanny a Anne – majú
takú silnú vnútornú slobodu, že ich osobnosti
napriek okolnostiam neostanú zakríknuté. To
sa nemení ani v prípade Persuasion. Elegantný
pátos a smútok, ktorý občas z Anne pocítime,
sa môže spájať s podlomeným zdravím Jane,
ako aj hrozbou, že opäť budú so sestrou nútené
hľadať nový domov. Anne je však aktívna
hrdinka, aj keď ju v inscenácii vidíme občas
v pasívnych momentoch. To, čo dobre funguje
v románe, rýchle striedanie medzi akciou
a komentármi Anne, by bolo v dramatizácii
neúnosné, princíp rozprávania v románe je
free indirect speech, voľná nepriama reč: mieša
sa v nej rozprávanie v tretej osobe s „ja“ rozprávaním.
Okrem Austenovej písal takto aj
Goethe, neskôr sa tento štýl stal veľmi populárnym.
Dramatizácia využíva tento spôsob,
aj keď nie tak často ako v románe. Ukazujeme
najmä vnútorný svet Anne, ktorá nechce
mať moc alebo peniaze, ale úctu a dôstojnosť
PRVÉ
LASTOVIČKY
FEMINIZMU
Aj keď Jane Austenová neprecestovala Európu
ako jej súputníčky Mary Wollstonecraftová
a Mary Shelleyová, predsa v jej románoch môžeme
nájsť nenápadné stopy po osvietenských
myšlienkach tej doby. V spoločnosti sa menil
hodnotový rebríček, francúzska revolúcia
zarezonovala aj v rodine Austenovcov, manžel
jej sesternice Elizy bol popravený. Témy
románov nereflektujú tieto udalosti priamo,
neodohrávajú sa v nich melodramatické zvraty,
sústreďujú sa na postavenie mladých žien
v spoločnosti, najmä na ich túžby, ktoré sú
často v rozpore so správaním, aké daná doba
vyžaduje. Manželia Croftovci sú u Austenovej
najkrajší príklad manželského páru. Pani Croftová
žije so svojím manželom na lodi, práve
ona má s Frederickom vášnivú debatu o vnímaní
žien v spoločnosti, ktorá sa v skrátenej
podobe dostala do dramatizácie: Podľa teba sú
všetky ženy rozmaznané a nenájde sa medzi nimi
ani jedna rozumná bytosť? Podobná formulácia
sa nachádza aj v predhovore diela Mary
Wollstonecraftovej A Vindication of the Rights
of Woman (1792):
Tomáš Stopa a Viktória Petrášová Domnelý portrét Jane Austenovej, 1815
ako ostatní. Napriek tomu, že jej nechýba sebadôvera,
je veľmi zraniteľná a často pociťuje
úzkosť, ktorú si však zakazuje prejavovať
navonok. Proti svojej vôli ostáva zaľúbená aj
po siedmich rokoch a snaží sa s tým bojovať,
prejavuje skrytý temperament, ktorý okolie
nevníma. Irónia v Persuasion je často štipľavá,
ale takmer nikdy nie je namierená proti Anne
a kapitánovi Wentworthovi. Akoby sa sama
autorka správala ku Anne príliš pekne. Ironické
komentáre sú namierené proti okolitým
postavám, ktoré sa rady riadia formalitami
a absurdnými pravidlami správania uznávanými
vo „vyššej spoločnosti“. Dramatizácia sa
snažila „prílišnú peknosť“ Anne pretaviť do
hnevu voči sebe samej.
Dúfam, že ma vlastné pohlavie ospravedlní, ak
ich budem považovať za rozumné bytosti, a nebudem
ich kŕmiť lichôtkami o ich fascinujúcich
pôvaboch a nazerať na ne, akoby boli v stave
nekonečného detstva, neschopné byť samy sebou.
Chcem zdôrazniť, v čom spočíva pravá dôstojnosť
a ľudské šťastie – chcem presvedčiť ženy,
aby od seba vyžadovali silu mysle aj tela, presvedčiť
ich, že jemné frázy, citlivosť srdca, jemnocit
a kultivovaný vkus sú takmer synonymami
slabosti a že bytosti, ktoré sú iba objektmi ľútosti
a lásky, aká je určená týmito vlastnosťami, sa
veľmi skoro stanú objektmi pohŕdania.
Mary Wollstonecraft: A Vindication of the Rights of Woman (1792)
(celé dielo zverejnené na internete, preklad z angličtiny mž)
16 17 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

Martin Fratrič a Nikolett Dékány
Anton Živčic, Lenka Barilíková, Nikolett Dékány, Martin Fratrič, Viktória Petrášová, Eva Pavlíková
Tomáš Turek, Lenka Barilíková a Viktória Petrášová
Andrea Sabová a Peter Oszlík
18 19 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

Nikolett Dékány, Lenka Barilíková, Eva Pavlíková
Peter Oszlík, Tomáš Stopa, Katarína Macková a Marián Viskup
Daniela Kuffelová, Viktória Petrášová a Martin Nahálka
Viktória Petrášová a Marián Viskup
20 21 LÁSKA SLEČNY ELLIOTOVEJ

partneri
Zriaďovateľom
Divadla Andreja Bagara
je Nitriansky
samosprávny kraj
Na 30 – 40 sušienok potrebujeme
hlavní
partneri sezóny
2020/2021
SUŠIENKY
PÁNA OLIVERA
Z BATHU
• štipku soli
• 500 g hladkej múky
• 30 g masla
• 7 g sušeného droždia
• 150 ml mlieka
partneri sezóny
2020/2021
Jane Austenová si v listoch vymieňala množstvo
receptov, niektoré aj sama vymyslela (napríklad
pomarančové víno). Jeden z receptov,
ktorý sa zachoval v jej korešpondencii, je na
sušienky pána Olivera z Bathu. Jemne pikantné
sušienky vymyslel William Oliver, lekár žijúci
v Bathe v osemnástom storočí. Podávajú sa
s anglickými syrmi, v románoch Jane je často
ospevovaný napríklad Somerset Cheddar.
❶ Predhrejte rúru na 160°C
❷ Preosejte múku do misky a pridajte sušené
droždie a soľ. Zohrejte spolu maslo a mlieko,
uprostred múky spravte malú priehlbinu
a pomaly do nej lejte tekutinu, múku
premiešavajte. Vymiešajte cesto, ak je príliš
husté, pridajte trochu teplej vody.
❸ Cesto miešajte, až kým nie je hladké. Potom
ho prikryte a nechajte na teplom mieste postáť
asi 30 minút.
❹ Vaľkajte na ploche posypanej múkou,
až kým cesto nie je veľmi tenké.
❺ Vykrojte kolieska a vidličkou ich poprepichujte.
❻ Pečte 20 – 30 minút, kým nie sú tvrdé
a maslovej farby, ak by sa začali pripekať,
znížte teplotu na 150°C.
❼ Podávame s obľúbenými miestnymi syrmi
k popoludňajšiemu čaju.
produktoví
partneri sezóny
2020/2021
hlavný mediálny
partner sezóny
2020/2021
mediálni partneri
sezóny 2020/2021
appDay.tv
22

Bulletin k inscenácii Láska slečny Elliotovej
zodpovedný redaktor Jaroslav Dóczy
zostavila Magdaléna Žiaková
fotografie Henrich Mišovič
ilustrácia na obálke Simona Čechová
grafický návrh a úprava Marek Kianička
tlač DEVIN Printing House
www.dab.sk