In Drive magazín Slovak Lines 4 2017

4 | 2017 

ĽUDIA MUSIA BYŤ 

PRIPRAVENÍ NA TO, 

ŽE IDÚ DO DŽUNGLE... 

Mirec Sukaný 

Český Angkor Wat 

Odlieta vždy 

na miesta, z ktorých 

všetci utekajú

Výhody statusu GARANT QUALITY 

• Viditeľné poukázanie na kvalitu ubytovacieho, gastronomického zariadenia 

• Odlíšenie ponúkaných najkvalitnejších služieb od štandardnej ponuky 

• Kvalitu garantuje nielen hotel, ale aj nezávislí odborníci 

• Uľahčuje spotrebiteľovi rozhodovanie pri výbere ubytovacieho zariadenia 

• Zvýšenie dôvery spotrebiteľa ku kvalite ponúkaných služieb 

• Prestíž a konkurenčná výhoda 

O udelení statusu GARANT QUALITY rozhoduje odborná komisia 

Všetci členovia komisie posudzujú produkt individuálne a na udelení GARANT QUALITY sa musia jednohlasne 

zhodnúť. Signet – Garant Quality môže ocenené zariadenie používať 1 rok od udelenia. Členovia komisie pozostávajú 

z renomovaných, profesionálnych odborníkov na gastronómiu, hotelové služby a cestovný ruch. Garant 

Quality predstavuje garanciu kvality. Informuje o tom, že sa zariadenia podrobilo odbornej kontrole a splnilo 

požadované kritériá na jeho udelenie. Garant Quality nemožno získať na objednávku alebo podnet hotela. Garant 

Quality sa nedá kúpiť. Zariadenia vyberá a navrhuje odborná komisia, ktorá následne vybrané zariadenie informuje. 

Zariadenie má právo odbornú kontrolu ponuky a služieb odmietnuť.

S NAŠIMI 

ZA NAŠIMI 

1 

BRATISLAVA 

> VIEDEŇ OD 

€ 

Čím príjemnejšia cesta, tým viac si vychutnávam radosť z návratov. 

Naši jazdia každú hodinu, a tak stíham, aj keď mi mešká let. 

V autobuse sa občerstvím a vďaka Wi-Fi „checknem“ čo nové u priateľov. 

Filmy a hudba počas jazdy mi spríjemnia čas. 

Som v pohode, cestujem predsa s našimi. 

WiFi | Noviny | USB

V Osle nájdu mŕtve ženské telo. Na krku má stopy po železnom chrupe a z tela vycicanú 

krv. Vyšetrovací tím vedie Katrine Brattová. Vražda odkazuje na prejavy 

vampirizmu, ktorý mnohí kriminálni psychológovia vnímajú veľmi kontroverzne. 

Pribúdajú ďalšie obete, ale spája ich jedno: všetky ženy boli aktívne na internetovej 

zoznamke. Harry Hole si už tri roky užíva pokojný rodinný život a odovzdáva svoje 

skúsenosti nádejným vyšetrovateľom na policajnej škole. Osud ho však prinúti vrátiť 

sa do hry. Zostaví paralelný vyšetrovací tím. Jedine on vidí za brutálnymi vraždami 

aj iný motív. Je vrahom skutočne vampirista?

Editoriál 

D 

ovolenkové obdobie sa nezvratne blíži a v hlavách sa vám už určite rysujú konkrétne 

plány, ako a kde ho strávite. Štatistiky ukazujú, že nielen čoraz viac našincov 

hľadá oddych za hranicami Slovenska, ale, čo je potešujúce, stále viac 

cudzincov začína objavovať Slovensko ako zaujímavú dovolenkovú destináciu. Minulý 

rok na Slovensku dovolenkovalo až 5 023 629 hostí. Z tohto čísla 40% tvorili turisti zo 

zahraničia, čo je najviac v našej histórii. Okrem susedov sú zvedaví na naše hory, mestá, 

pamiatky a kultúru najmä Taliani a Angličania. Chuť objavovať strednú Európu však majú 

aj obyvatelia vzdialenejších krajín. A tu sa stretávame, napriek tomu, že sa píše rok 2017, 

so zaujímavým úkazom. Hoci je doba kešu internetu, stále veľa ľudí nemá o Slovensku 

dostatok informácií a zahraniční návštevníci nevedia, čo majú po príchode na Slovensko 

očakávať. Východnú a strednú Európu ešte stále považujú za zaostalý región, ak vôbec 

tušia o našej existencii. Minule moja známa hostila francúzsku študentku na výmennom 

pobyte. Sympatickej slečne v škole povedali, že sa na Slovensku ráno jedáva kyslá kapusta. 

Uff, viete si predstaviť, aký bol vzduch v rannej preplnenej MHD? Áno, kyslá kapusta je 

nepochybne zdravá, ale súčasťou každodenného menu bola u našich dávnych predkov, 

ktorých výber potravín bol značne striedmejší ako dnes... Nevadí, mladá dáma mala na 

raňajky široký výber jedál, na Slovensku sa jej veľmi páčilo a informácie o našom"pokrokovom" jedálničku bude určite šíriť 

ďalej. Je však na zamyslenie, kde robíme v propagácii Slovenska chybu, pretože toto určite nebol ojedinelý prípad. Preto 

verím, že pre stále pribúdajúcich turistov budeme príjemným prekvapením o čo sa môže zaslúžiť každý z nás. Buďme pohostinní, 

milí a nebojme sa cudzincom prihovoriť a odporučiť im zaujímavé miesto alebo dobrú reštauráciu. Veď aj my to 

radi oceníme, keď sa pôjdeme zrelaxovať za hranice všedných dní ;) 

SPOLU S VAMI CHRÁNIME ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 

Časopis je k dispozícii všetkým cestujúcim a jeden výtlačok čítajú viacerí. Zaobchádzajte s ním, 

prosím, šetrne. V prípade, že chcete časopis vlastniť, prosím, kontaktujte nás na mailovej adrese: 

vydavatelstvo@slovaklinesmagazin.sk, cez facebook alebo na telefónnom čísle 0905 624 873. 

IN DRIVE MAGAZÍN 

Periodicita: 12x ročne, dátum vydania: 9. apríl 2017, Slovak Lines 4/2017, ročník vydania periodickej tlače: 4. ročník, vydavateľ: Viktor Cicko – Victor & Victor, 

sídlo: Sibírska 25, 831 02 Bratislava, IČO 11 922 966, telefón 0905 624 873, distribúcia: spoločnosť Slovak Lines, a. s., Elite Jet, hotely Best Western, zameranie: 

cestovanie, osobnosti, gastronómia, životný štýl, technológie..., produkcia: ad one, s. r. o., Legionárska 23, 831 04 Bratislava, www.ad1.sk, grafická úprava: 

Peter Bučko, Aňa Struhárová, Paly Strmeň, foto na obálke: Shutterstock.com, redakcia: Petra Hašová, Erik Stríž, Jozef Terem, marketing/inzercia: Mgr. Dana 

Šrobárová, 0944 309 955, riaditeľ vydavateľstva: Viktor Cicko, vydavatelstvo@slovaklinesmagazin.sk, obchodná riaditeľka: PhDr. Veronika Cicková Fotografia 

na obálke bola použitá s povolením Red Bull

Obsah 

AKO SA STAŤ 

POTÁPAČOM 

10 

8 

Býval peklom, stal sa rajom... 

12 

Ako zjednávať 

14 

Svadba v Česku? 

Prečo nie! 

V našom časopise nájdete takéto 

tzv. QR kódy. Pomocou aplikácie 

na čítanie takýchto kódov vo 

vašom smartfóne či tablete ich 

nasnímajte a nájdete rozšírený 

obsah k danému článku. 

24 

Najväčšie zrkadlo sveta je nádherné: 

Podľa legendy však vzniklo zo sĺz. 

30 

Projekt Ruiny 

32 

Odlieta vždy na miesta, 

z ktorých všetci utekajú 

34 

Začnite si plánovať letnú dovolenku: 

Veľký prehľad leteckých liniek 

z Bratislavy 

36 

4K už nieje v kurze! 

40 

V šamanov veria aj dnes 

42 

Najhoršie zlozvyky z lietadiel 

46 

Limitovaná edícia bicykla BMW 

Cruise e-Bike 

48 

Na juhu Talianska sa zastavil čas. 

54 

Najmenšia dedinka na svete a kraj 

vlnených svetrov 

59 

Kapverdské ostrovy 

6

ČESKÝ ANGKOR 

WAT: 

18 

MARBELLA 

kráska pri mori 

26 

„ĽUDIA MUSIA BYŤ PRIPRAVENÍ NA TO, ŽE IDÚ 

DO DŽUNGLE. BUDÚ MAKAŤ, BUDÚ MOKRÍ 

A NEMÔŽU SA PO TROCH DŇOCH OTOČIŤ." 

Mirec Sukaný 

20

Cestovanie 

BÝVAL PEKLOM, 

STAL SA RAJOM: 

Spoznajte Nefritový 

ostrov, kam sa dnes 

cestuje za luxusom. 

Prezývka „Nefritový ostrov“ znie rozhodne lepšie než označenie „kokosové 

väzenie". A lepšie je aj tým, ktorí na vietnamský ostrov Phu Quoc prichádzajú. 

Sú tu totiž dobrovoľne a väčšinou ich čaká minimálne týždeň luxusného 

rozmaznávania v niektorom z dovolenkových stredísk . Ale štyridsaťtisíc 

príslušníkov Vietcongu tu kedysi v zajateckom tábore dobrovoľne nebolo. 

Túto históriu už má však ostrov za sebou. Z pekla sa stal raj. 

Z 

ajatecký tábor pre príslušníkov 

Vietcongu tu kedysi založili Američania. 

Po ich odchode sa ostrov premenil na 

ospalé miesto mimo akéhokoľvek záujmu turistov. 

Časy sa však menia – v posledných rokoch 

už aj tu vyrástli malé, štýlové a poriadne luxusné 

strediská. Nefritový ostrov sa stal jednou z alternatív 

pre tých, ktorí chcú vyraziť do juhovýchodnej 

Ázie, ale zároveň sa vyhnúť davom turistov. 

BUĎTE TU SKÔR NEŽ DAVY 

KRIČIACICH TURISTOV 

Túžite po niečom podobnom? V tom prípade 

sa poponáhľajte. Pretože o pár rokov i tu môžu 

vzniknúť veľké neosobné strediská a pláže sa 

môžu preplniť kričiacimi turistami. Zatiaľ je tu 

však božský pokoj a pláže vyzerajú ako gýče 

z katalógu. 

Phu Quoc je najväčší vietnamský ostrov 

v Thajskom zálive, z ktorého to však človek má 

najbližšie do Kambodže. K jej pobrežiu je to po 

morských vlnách len pár kilometrov. Turisti sem 

však prilietajú z vietnamského Saigonu – po 

päťdesiatich minútach letu hladko dosadnú na 

jedinom miestnom letisku. 

8

Väčšina stredísk sa nachádza na pláži Long 

Beach na západnom pobreží ostrova. Názov 

už tak trochu prezrádza, že ide o pláž skutočne 

dlhú, a Long Beach svoje meno ešte prekoná – 

je totiž najdlhšou plážou na ostrove. Ubytovať 

sa bez väčších problémov môžete priamo na 

nej – pokiaľ ste ekologicky uvedomelí, napríklad 

v niektorom z eko komplexov, ktoré tu sú. 

V EKOREZORTOCH BEZ TELEVÍ- 

ZIE A TELEFÓNU 

„Teplú vodu nám tu ohrievajú solárne panely, 

v bungalovoch z prírodných materiálov nie je 

zavedená klasická klimatizácia, nie je v nich televízia 

ani telefón. Potraviny berieme len od lokálnych 

výrobcov a baliť si ich dávame najčastejšie 

len do papiera,“ tvrdí o sebe napríklad stredisko 

Mango Bay na svojich webových stránkach. Že 

vás tento „alternatívny bio a eko“ popis tak trochu 

desí? Nie je na to dôvod. 

Štyridsiatke bungalovov, ktoré sú rozťahané 

v palmovom háji pozdĺž kilometer dlhého úseku 

pláže, totiž prírodné materiály viac než pristanú. 

Zariadené sú jednoducho, ale krásne – 

a dominuje im rozprávková posteľ s nebesami. 

A prečo mať na dovolenke televíziu? Potraviny 

od lokálnych výrobcov sú zas zárukou toho, 

že všetko bude čerstvé. Navyše miestne plody 

mora a ryby sú skvelé. A tunajšia rybia omáčka 

a čierne korenie z miestnych malých fariem si 

obzvlášť v posledných rokoch získavajú celosvetovo 

dobrú reputáciu. Prívlastky eko a luxusný 

sa tu rozhodne nevylučujú. 

Na západnom pobreží ostrova leží ešte pláž Cua 

Can, takmer opustená s minimom ľudí, ktorí na 

nej chytajú bronz. Nikto sa neprekrikuje, neobťažujú 

vás plážoví predavači, jediný zvuk - i to 

len veľmi slabý - vydáva pokojné more, ktoré 

v pravidelných intervaloch miernym vlnením 

atakuje biely piesok. 

Za návštevu stojí i Sao Beach na juhovýchodnom 

pobreží. Sprievodcovia ju často označujú za jednu 

z najkrajších pláží Vietnamu a tento potenciál 

chcú logicky využiť i hotelieri. Zatiaľ je na nej rajský 

pokoj, ale developeri majú obrovské plány. 

„Pokiaľ ju chcete zažiť ešte v jej pôvodnom stave, 

mali by ste sa s návštevou ostrova Phu Quoc 

poponáhľať,“ radia skúsení cestovatelia. 

KEĎ SA PRIPLAVIA LODE… 

VZNIKÁ IMPROVIZOVANÝ TRH 

Okrem osamotených pláží sú však na ostrove 

samozrejme i podstatne živšie miesta – veď tu 

žije asi osemdesiattisíc obyvateľov. Skoro ráno 

a podvečer to žije napríklad v meste Duong 

Dong, konkrétne v prístave, kam v túto dobu 

prichádzajú lode s úlovkami. Hneď na mieste 

v tej chvíli vyrastá improvizovaný trh, kde 

se ľudia prekrikujú, kde je živo, kde na človeka 

útočí množstvo pachov. Časť úlovku, konkrétne 

určitý druh sardel, potom končí v miestnej továrni 

na rybiu omáčku, vraj najlepšiu na svete. 

Mimochodom, ochutná ju tu každý, kuchári ju 

pridávajú snáď do všetkého. 

Od piatej hodiny popoludní do polnoci zas len 

o kúsok ďalej prebiehajú nočné trhy. Trhy s parádnou 

atmosférou, kde človek za večeru nenechá 

balík a má istotu, že grilovaná ryba, ktorú 

mu „pouliční“ kuchár naservíruje, je skutočne 

čerstvá. Neholdujete mäsu? Žiadny problém, 

výber vegetariánskych pokrmov je obrovský. 

Ostrov Phu Quoc patrí Vietnamu, nároky si 

naň však robila i Kambodža. A svoje záujmy 

tu pred rokmi malo i Francúzsko. Napokon na 

Francúzsko sa dnes tak trochu odvolávajú v niektorých 

strediskách vystavaných v štýle francúzskych 

prímorských víl. Atmosféra je štýlová, 

takmer európska, len výhľad z terasy izby je iný. 

Omnoho exotickejší a krajší… 

Viac informácií na 

www.dromedar.sk 

Ďalšie zaujímavosti ostrova Phu Quoc 

• ostrov meria na dĺžku zhruba päťdesiat kilometrov a od severu 

smerom na juh sa výrazne zužuje 

• ide o jedno z najlepších miest pre potápanie vo Vietname 

• veľkosť ostrova je porovnateľná s veľkosťou Singapuru 

• na ostrove leží biosférická rezervácia UNESCO – môžete ju navštíviť, 

ale nečakajte udržiavané turistické cesty, skôr primitívne 

cestičky 

• zhruba 90 percent ostrova je zalesnených 

• hlavným zdrojom príjmov sa v posledných rokoch stáva cestovný 

ruch 

Lines | 2017 9

Cestovanie 

Svet pod morskou hladinou 

nadchne každého. Absolvovanie 

základného kurzu potápania je 

jediná cesta, ako sa bezpečne 

pozrieť pod hladinu. 

AKO SA STAŤ 

POTÁPAČOM 

Č 

oraz viac ľudí si plánuje dovolenku spojenú 

s pohybom – cyklistika, golf, lyžovanie, 

chodenie po horách či splavovanie 

riek. V posledných rokoch získava na popularite 

aj potápanie. Prináša toľko vyhľadávané dobrodružstvo, 

relax, možnosť cestovania, zvyšuje 

kondíciu a zároveň buduje vzťah k prírode. 

Profesionálni potápači odmietajú názory a tvrdenia, 

ktoré sa snažia prezentovať potápanie 

ako „rizikový“ či dokonca adrenalínový šport. 

Považujú ho za pohodovú záujmovú činnosť. 

Má antistresový účinok a pôsobí veľmi 

upokojujúco. 

Kedysi malo potápanie prívlastok rizikového 

dobrodružstva, ale technický pokrok zvýšil jeho 

bezpečnosť, a tak je prístupné všetkým vekovým 

kategóriám. Dokonca aj pre telesne postihnutých 

spoluobčanov, ktorým pohyb umožňuje 

podvodný skúter. Výnimky tvoria len ľudia s vážnejším 

kardiovaskulárnym ochorením, dýchacími 

a ORL ťažkosťami, epileptici a tehotné ženy. 

NEVYHNUTNÝ PREUKAZ 

Tak ako na šoférovanie je nevyhnutný vodičský 

preukaz, aj na potápanie je potrebný podobný 

doklad. Aj keď to naše zákony priamo nevyžadujú, 

na začiatku by mal každý absolvovať základný 

kurz potápania – Open Water Diver, ktorý 

je prvý kvalifikačný stupeň potápania s prístrojom. 

Je určený predovšetkým tým záujemcom, 

ktorí sa iba začínajú venovať tomuto športu. 

Každá škola vyžaduje od uchádzača čestné vyhlásenie 

o zdravotnom stave. Je dobré, ak potápač 

pravidelne raz do roka absolvuje prehliadku 

u lekára, aj keď sa to špeciálne nevyžaduje. 

Odborníci totiž vystríhajú aj pred potápaním sa 

pri prechladnutí či len s nádchou. 

Na Slovensku existuje niekoľko akreditovaných 

potápačských škôl, ktoré vyučujú doma, 

10

ale i v zahraničí. Inštruktori sú členovia certifikovaných 

agentúr. Výcvikové systémy, podľa 

ktorých vyučujú, sú jednotné po celom svete. 

Absolvent kurzu si zopakuje kúsok fyziky, zdravovedy 

a základy prvej pomoci. Oboznámi sa 

s výstrojom, naučí sa správne dýchať a dozvie 

sa niečo o podvodnej faune a flóre. A inštruktori 

ho postupne prevedú až k simulácii núdzových 

situácií. Prejde teda teóriou, lekciami v bazéne 

a neskôr i na otvorenej vode, spolu približne 36 

hodín výučby. 

POTÁPAČSKY VÝSTROJ 

Ten, kto sa chce vo vode cítiť dobre, mal by si 

zaobstarať vlastnú potápačskú výstroj, ktorého 

cena sa pohybuje od 1300 do 3000 eur a váži 

bez zásobníka takmer 20 kilogramov. Základný 

výstroj potápača tvorí päť častí: 

Izolačný odev: Vo vodách s teplotou okolo 

28 °C stačí používať izolačný odev z materiálu 

Lycra, do chladnejších vôd je potrebný z neoprénu 

hrubého tri až sedem milimetrov. K tomu, 

samozrejme, patria aj topánky, rukavice a kukla. 

Dýchacia trubica, maska a plutvy: Na zvýšenie 

rýchlosti a výkonu plávania sú k dispozícii 

aj špeciálne plutvy s rôznymi výrezmi, kanálmi 

a vyvažovacími telieskami. 

Dýchací a vyvažovací systém SCUBA tvorí tlaková 

fľaša, vyvažovacia vesta, ktorá umožňuje 

presné vyváženie v potrebnej hĺbke a dýchací 

regulátor. 

Prístroje: potápačský počítač meria hĺbku, teplotu, 

čas a modernejšie aj tlak vzduchu vo fľaši. 

Tie ultramoderné sú vybavené kompasom na 

určovanie smeru. 

Doplnková výbava: bóje, ktoré označujú 

miesto potápania, špeciálne lampy, nože, navijaky, 

vaky, písacie tabuľky, prípadne fotoaparát. 

Úspešní absolventi dostanú medzinárodne 

platný potápačský certifikát PADI, SDI, NAUI, 

prípadne SSI. Tento preukaz je záruka, že jeho 

majiteľovi kdekoľvek na svete zapožičajú potápačský 

výstroj a naplnia tlakové fľaše stlačeným 

vzduchom. Absolvovanie základného kurzu 

potápania je tak jediná cesta, ako sa bezpečne 

pozrieť pod hladinu, a to až do hĺbky 18 metrov. 

A komu sa to zdá veľa, nič to. Nádherný podmorský 

svet nájde už aj dva až päť metrov pod 

hladinou. S potápaním môžu začať deti od 10 

rokov, samozrejme, iba so súhlasom zákonného 

zástupcu. 

Na základný kurz nadväzuje kurz pre pokročilých 

– Advanced Diver. Je určený záujemcom, 

ktorí si chcú rozšíriť svoje vedomosti o nové poznatky 

a potápačské zručnosti. A potom môžu 

nasledovať zdokonaľovacie kurzy. 

SO SLOVENSKÝMI 

INŠTRUKTORMI 

Vo svetovom meradle je potápanie organizované 

prostredníctvom potápačských základní. 

Výnimku tvorí azda len Korzika, kde je ešte stále 

potápanie neobmedzené. Vďaka prísnej organizácii 

na celom svete sa výrazne zredukoval počet 

nehôd. 

V niektorých krajinách si musí záujemca zakúpiť 

sezónne povolenie napríklad na 10-20 ponorov 

(Chorvátsko, Egypt) alebo miestne poistenie na 

potápanie (Rakúsko). V cene bežného potápačského 

balíčka (približne 200 eur) obvykle býva 

sprievodca, výjazd loďou, fľaše – zásobník plynu 

a olovo, čo je záťažový opasok na vyváženie. 

Aj niektoré letoviská ponúkajú 

potápačské kurzy či potápanie 

v sprievode svojich inštruktorov. 

Pre toho, kto nie je celkom dobre 

jazykovo vybavený, je lepšie 

absolvovať tento kurz doma. 

Komu sa však zdajú domáce 

vody priveľmi studené a nezaujímavé, 

môže sa vydať do 

sveta so slovenskými inštruktormi. 

Kým začne potápač 

pod vodou robiť všetko „automaticky“, 

chvíľu to potrvá. 

Väčšiu istotu získa po absolvovaní 

približne 20 ponorov 

v rôznych podmienkach 

a s rôznymi partnermi. 

POZOR 

Ak sa chcete 

na dovolenke 

aktívne 

potápať, 

navštívte 

pred cestou 

okrem 

všeobecného 

lekára aj 

svojho stomatológa. 

Netesniace 

plomby, 

alebo malé 

neošetrené 

dierky 

v zuboch, 

môžu mať 

pod vodou 

bolestivé 

následky. 

Dôvodom 

je zvýšený 

tlak, ten 

zapríčiní, 

že uzavretý 

vzduch 

v zubných 

priestoroch 

sa pri 

vynáraní 

uvoľní, tým 

vám môže 

vytrhnúť 

plomby 

a niekedy 

aj celé časti 

zubov. 

Lines | 2017 

11

Cestovanie 

AKO ZJEDNÁVAŤ 

Každý má svoj „zaručený recept“ na zjednávanie, ktorý mu 

funguje. Nám sa osvedčil tento a viac-menej funguje nielen 

v Ázii, ale aj v Afrike či v Latinskej Amerike. 

H 

neď na úvod však musíme spomenúť 

jedno známe pravidlo. Ak odchádzaš 

z obchodu a obchodník ti máva, zarobil 

na tebe. Ak ti po kúpe nemáva, cena bola dobrá. 

Predstavme si situáciu. Chcete si napríklad kúpiť 

krásny náhrdelník. Keď prídete do obchodu, tak 

nech obchodník nevidí váš bezprostredný záujem 

o daný náhrdelník, lebo by tušil, že práve 

ten konkrétny chcete. Ako na to? 

Spýtajte sa najprv na niekoľko iných tovarov 

a tvárte sa, že o nich zaujímate. Obchodník je 

naučený, že cestovateľ je nedočkavý a hneď sa 

pýta na ten tovar, o ktorý má skutočný záujem. 

Je však vhodné, ak sa k objektu, ktorý chcete 

kúpiť, dostanete až pri 5. či 6. kroku. Proste si 

„akože vyberáte“ a svoj ozajstný záujem o konkrétny 

tovar na začiatku kamuflujete. Popritom 

sa pýtajte na ceny. 

AKÁ JE CENA? 

V turistických destináciách je možnosť zjednania 

najvyššia. V menej navštevovaných je šanca na 

zjednávanie výrazne zjednanie menšia. Najprv 

si treba položiť otázku, koľko by ste za vec chceli 

dať vy. Nenechajte sa zlákať novým postupom 

obchodníka, ktorý vám položí otázku „Veď povedzte 

si sumu vy!“. My máme totiž iné merítko 

cien ako v danej destinácii. 

Je tiež dobré, zistiť si v danej krajine priemerný 

plat a brať to ako základ. Pri zjednávaní aj vy musíte 

upustiť so svojej ceny. Preto aj vy podhodnoťte 

cenu tovaru. 

12

NEDOPUSTITE SA PRITOM: 

• teatrálnych odchodov z obchodu, 

• arogancie, 

• povýšenectva. 

Buďte aj vy usmievaví, ale musí z vás byť cítiťv, 

že si stojíte za svojím slovom. Okrem toho v ázijských 

krajinách existuje tradícia, že ranné predaje 

sú najlepšie. Ak kúpite ako prvý daný tovar 

v ten deň, obchodník si vašimi peniazmi „pošťastí“ 

ďalšie tovary. Skrátka verí, že mu prinesú 

šťastie. Ráno je obchodník viac náchylný zľaviť 

z ceny. 

CHYBY PRI ZJEDNÁVANÍ 

• Čím viac ľudí je pri zjednávaní – povedzme 

kamaráti – tým menej výhodná bude cena. 

Obchodník by totiž musel dať aj ostatným prítomným 

tovar za dohodnutú cenu. 

• Neukazujte pri nákupe svoju peňaženku, aby 

nikto nevidel, koľko máte peňazí. 

• Ak máte so sebou tašku s predtým kúpenými 

suvenírmi, ani tú príliš neukazujte. 

AKO ZJEDNAŤ TAXÍK, 

RIKŠU A INÉ DOPRAVNÉ 

PROSTRIEDKY? 

Pri nástupe do dopravných prostriedkov v mestách, 

na dedinách atď., ktoré vás odvezú len na 

krátku vzdialenosť, treba sa vopred spýtať za 

koľko to bude. Aj keď vám povedia „its ok, no 

problem“, nenastupujte hneď, ale opäť sa spýtajte 

za koľko to bude. Niekedy sa stáva, že taxikár 

si cenu zamumle a vy nerozumiete. Vtedy 

vytiahnem svoj mobil a napíšem sumu, ktorú 

považujem za adekvátnu. Ako však zistiť aká je 

adekvátna cena? 

Nás „bielych“ chcú vždy trochu prekabátiť. 

Najprv si preto zistite – napríklad v lietadle od 

miestnych – koľko stojí taxík z letiska do mesta 

pre miestnych obyvateľov. Alebo sa spýtajte 

recepčného na hoteli, za koľko by sa odviezol 

z bodu A do bodu B. A hneď máte cenu, okolo 

ktorej sa môžete pohybovať pri zjednávaní. 

Taxikárovi pritom povedzte, že viete aká je cena 

a nie ste tu prvýkrát. Jasné, že to nie je pravda, 

ale taxikár má pocit, že má do činením s niekým, 

kto tu už bol a vie ako sa veci majú. 

Pokiaľ ide o cestu z vlakovej stanice alebo z letiska, 

nikdy neberte hneď prvých taxikárov, ale 

tých, ktorí stoja viac vzadu. Odporúčame zobrať 

taxikárov alebo rikšiarov – starších pánov, ktorým 

sa už nechce príliš zjednávať a chcú skrátka 

robotu. 

Pri kúpe jedla, ovocia či zeleniny na miestach, 

kde nie sú ceny, tak sa tvárim, že si vyberám 

a jedným očkom pozerám, koľko dávajú za tovar 

miestni. 

Zjednávanie je malá veda. Niekedy zábavná 

a niekedy otravná. Ale bez toho sa proste nedá 

cestovať. Niektoré krajiny, napríklad Irán, majú 

vyslovene radi, ak zjednávate. Obchodníci majú 

k vám potom väčšiu úctu a sú náchylnejší predať 

vám tovar za lepšiu cenu. Toto platí najmä v menej 

navštevovaných regiónoch Iránu, Pakistanu, 

ale napríklad aj v západnej časti Číny. A viete čo 

je najhoršie? Keď si myslíte, že ste zjednali najlepšie 

a zistíte, že kamarát má ten istý tovar za 

polovičnú sumu. 


www.travelistan.sk 


Náš Tip 

SVADBA 

V ČESKU? 

PREČO NIE! 

Prežite svadbu v kulisách 

romantickej Prahy alebo 

na niektorom z českých zámkov. 

Česko, a predovšetkým jeho hlavné mesto Praha, má povesť miesta, 

ktoré romantikou doslova dýcha. Právom. Starobylé mestá, výhľady 

do zvlnenej krajiny alebo krivolaké mestské uličky dláždené 

kamennými mačacími hlavami dodávajú nielen svadobnému dňu 

tajomnú a neopakovateľnú atmosféru. Odporučíme vám pár miest, 

ktoré sú medzi českými pármi najobľúbenejšie. 

Foto Liboš Sváček, CzechTourism 

14

VÁŠ VEĽKÝ DEŇ V PRAHE 

Väčšina párov, ktoré majú v Prahe svadbu, zvolia 

úplnú klasiku. Obrad v gotickej Staromestskej 

radnici a následné fotenie v kulisách Starého 

Mesta a Malej Strany. Keď sa rozhodnete to urobiť 

rovnako, nebudete ľutovať. Stará Praha je 

totiž veľmi fotogenická. Bozk na brehu Vltavy 

s Pražským hradom alebo Karlovým mostom 

v pozadí je nutnosť, ktorá však nikdy neomrzí. 

Takmer všetci si svadobný deň naplánujú na jar 

alebo leto. Je preto dobré, pokiaľ si svoj veľký 

deň – zvlášť na Staromestskej radnici – naplánujete 

dlho dopredu. Výborným miestom pre 

obrad sú tiež záhrady pod Pražským hradom. 

Výhľady z nich sú neopakovateľné. Napríklad 

baroková Vrtbovská záhrada je vďaka svojmu 

umiestneniu považovaná za jedno z najviac fotogenických 

miest, kde sa váš obrad alebo svadobné 

fotenie môže odohrávať. 

Máme pre vás jeden tip. Vrch Petřín, ktorý je 

hneď vedľa Pražského hradu, patrí od nepamäti 

zamilovaným. Na jeho úbočí je v súčasnosti sad 

s ovocnými stromami, ktoré od konca marca 

až do polovice apríla nádherne kvitnú. A bozk 

pod rozkvitnutou čerešňou vraj prináša šťastie 

a lásku! 


Náš Tip 

Hluboká nad Vltavou 

Ak sa rozhodnete pre svadbu v Prahe, určite 

budete chcieť svojich hostí pohostiť dobrým 

jedlom a pitím. Ani to nie je v Prahe problém. 

Nájdete tu nielen reštaurácie ocenené michelinskou 

hviezdou, ale i také, ktoré michelinský 

sprievodca odporúča navštíviť. Menu si tak môžete 

vybrať podľa svojej chuti. Avšak ani tradičné 

české svadobné menu nie je na zahodenie. 

Skladá sa z predkrmu v podobe pražskej šunky 

s chrenovou penou, hovädzieho vývaru s pečeňovými 

knedličkami a sviečkovej omáčky 

s knedľami. Ako dezert sa k menu hodí napríklad 

horúca jablčná štrúdľa so škoricou alebo čerstvé 

makové koláče. A keď už tradičné české menu, 

bola by škoda nesiahnuť po českých a moravských 

vínach. Skúsený someliér vám rád poradí. 

Obzvlášť biele vína z Česka majú vo svete dobré 

meno. 

SVADBA V ZÁMOCKÝCH 

KULISÁCH 

Za hranicami hlavného mesta sú doslova desiatky 

zámkov, ktoré sa špecializujú na organizovanie 

svadieb. Ak by ste chceli niečo netradičné, 

vydajte sa tam a určite nebudete sklamaní! 

CHATEAU MCELY 

Kúsok od Prahy leží zámok Mcely, ktorý pred 

niekoľkými rokmi vďaka usilovnej práci majiteľov 

doslova povstal z popola a v súčasnosti je 

jedným z najobľúbenejších miest k usporiadaniu 

svadieb. Romantika obradu v zámockých 

interiéroch alebo naopak v jeho parku je neopakovateľná. 

Zámok Mcely navyše ponúka špičkovú 

gastronómiu a luxusné hotelové ubytovanie 

pre vašich hostí. Skrátka luxusný komfort v neoklasickom 

romantickom štýle. 

ZÁMOK TŘEBEŠICE 

Třebešický zámok tiež patrí k tým, ktoré boli po 

desaťročiach devastácie zachránené doslova na 

poslednú chvíľu. O to viac v súčasnosti priťahuje 

pozornosť. Je to malý dedinský renesančný zámok 

s vlastnou farmou neďaleko Kutnej Hory, 

16

Chateau Herálec 

Chateau Herálec 

Chateau Mcely 

Chateau Mcely 

miesta zapísaného medzi pamiatky UNESCO. 

Ak uprednostňujete malú svadbu v modernom 

eklektickom štýle, Třebešice budú tou správnou 

voľbou. Zámok ponúka štýlové ubytovanie i catering 

prispôsobený vašim prianiam. 

ZÁMOK HLUBOKÁ NAD 

VLTAVOU 

Juhočeský zámok v Hluboké nad Vltavou je 

označovaný za klenot medzi českými zámkami. 

Za svoju súčasnú romantickú podobu vďačí 

prestavbe z 19. storočia. Obrad v zámockých 

priestoroch a následné fotenie v priľahlom anglickom 

parku je medzi svadobčanmi veľmi 

obľúbené. Vďaka tomu sú na zámku pripravení 

splniť vám takmer akékoľvek prianie. 

ZÁMOCKÝ HOTEL HERÁLEC 

Na Vysočine kúsok od Jihlavy nájdete zámok 

Herálec, ktorý v súčasnosti slúži ako hotel. 

A nie hocijaký. V roku 2015 skončil na serveri 

TripAdvisor na 6. mieste v kategórii Najlepší najmenší 

hotel a skončil i medzi desiatimi najlepšími 

zámockými hotelmi sveta. Na svadbu ani 

pobyt v Herálci len tak nezabudnete. 

Viac inšpirácií nájdete 

na stránke 

www.kudyznudy.cz 


Cestovanie 

ČESKÝ 

ANGKOR 

WAT: Najvzácnejší barokový 

betlehem nájdete v Kukse 

Predstavte si prechádzku lesom, pri ktorej sa pred vami zrazu 

objaví nečakané bohatstvo. Práve takto príjemne vás šokuje 

najvzácnejší barokový betlehem v Čechách. Ten nenájdete 

ukrytý v žiadnej galérii, ale v lone krásnej prírody. Aj preto 

odborníci neváhali nazvať Braunov kamenný betlehem 

v Kukse českým Angkor Watom alebo Palenque. 

18

RAKÚSKY RODÁK S UMELEC- 

KÝMI KOREŇMI 

Autorom vzácneho betlehemu je umelecký sochár 

Matyas Bernard Braun. Ten sa narodil na konci 17. storočia 

v Rakúsku, no netrvalo dlho, kým sa zamiloval 

do susedných Čiech. Tam strávil väčšinu kariéry, svoj 

ateliér mal v Prahe, kde vo veku 53 rokov aj zomrel. 

V hlavnom meste sa nachádzajú aj jeho najznámejšie 

diela - sochy na Karlovom moste. 

Matyas pochádzal z umelecky založenej rodiny. Jeho 

brat sa venoval maliarstvu a synovec zdedil nadanie 

po svojom strýkovi a bol tiež sochárom. Braun má 

po celých Čechách niekoľko desiatok sôch. Okrem 

Prahy je najvýznamnejšou lokalitou obec Kuks, pri 

ktorej sa nachádza najcennejší betlehem v Čechách. 

Okrem neho nájdete Braunove sochy aj v historickom 

špitáli a jeho záhradách. 

INŠPIRÁCIA VEĽKOU LESNOU 

SKALOU 

Najznámejšie dielo je však v lese pri dedine Kuks, 

ktorý pôvodne vlastnilo mesto Dvůr Králové nad 

Labem. Gróf Špork ho od neho odkúpil za 2900 

zlatých a plánoval vytvoriť väčší komplex spoločne 

s priľahlým špitálom. Inšpiráciou pre vytvorenie tohto 

sochárskeho veľdiela bola obrovská skala, ktorá 

bola súčasťou lesa. Špork sa stále okolo nej prechádzal 

a uvažoval, ako by sa dala zveľadiť a využiť tak, 

aby v lese viac vynikla a nezničili ju. Potom sa rozhodol 

osloviť práve Matyasa Bernarda Brauna, ktorý 

mu mal na zákazku vyrobiť niekoľko sôch do jeho 

príbytku. Spoločne prišli na nápad vytesať betlehem 

priamo do skaly a pripraviť tak zároveň pre návštevníkov 

aj malé prekvapenie uprostred lesa. 

Z 26 PLASTÍK ZOSTALO IBA 

DESAŤ 

Ak počítame iba samotnú prácu s kameňom, celková 

výroba betlehemu trvala 11 rokov. K prvému tesaniu 

došlo v roku 1723. Braun dokopy v lese pri Kukse 

vytvoril 26 rôznych skulptúr. Niektoré sú vytesané 

priamo do veľkej skaly a zopár stojí na samostatných 

kameňoch okolo nich. Všetky majú náboženský motív 

a hlavný reliéf tvorí súsošie Narodenie pána. Kvôli 

tomu sa nakoniec rozhodli dať celému komplexu 

pomenovanie Braunov betlehem. Podľa odborníkov 

ide o najlepšie barokové sochárske dielo v Čechách. 

I preto je veľkou škodou, že sa podarilo uchovať len 

10 sôch. K reštaurácii povrchov došlo pomerne neskoro 

- začiatkom 20. storočia. Vtedy už však boli viaceré 

z diel veľmi zničené a nedokázali ich zachrániť. 

ZA VŠETKO MÔŽE VOJENSKÁ 

PEVNOSŤ 

Po smrti grófa Šporka a taktiež po smrti autora vzácneho 

betlehemu začal veľký spor. Vzácny majetok si 

chceli privlastniť aj Rakúšania, ktorí na neho uplatňovali 

nárok kvôli Braunovi ako ich rodákovi a hlavnému 

autorovi. Neskôr sa na betlehem úplne zabudlo 

a navyše sa v jeho blízkosti vytvorila vojenská základňa. 

Denne okolo vzácnej pamiatky prechádzali 

autá a konali sa tam veľké práce. Prach a postupné 

zosúvanie pôdy v okolí výrazne poznačil povrch 

sôch a tie boli kvôli tomu veľmi zničené. Barbarské 

správanie sa skončilo až začiatkom 20. storočia, keď 

jeho rekonštrukciu iniciovali najmä ľudia z okolia, 

ktorých mrzelo, v akom stave skončila ich pamiatka. 

SÚČASŤ NÁUČNÉHO 

CHODNÍKA 

Popri Braunovom kamennom betleheme vedie aj 

náučný chodník, ktorý meria takmer sedem kilometrov. 

Začína práve v blízkosti tejto pamiatky a postupne 

vedie cez lesný porast, až vyústi priamo do obce 

Kuks. Tam vás potom postupne navedie cez špeciálny 

okruh popri jednotlivých pamiatkach. Kuks 

pokladajú za najlepšiu barokovú oblasť v Čechách. 

Nachádza sa tam niekoľko pamiatok, na ktorých 

výzdobe spolupracoval samotný Matyas Bernard 

Braun. Postupne si môžete pozrieť kostol, historickú 

lekáreň, múzeum farmácie, ale aj galériu vín. 

Najvzácnejšou pamiatkou je barokový špitál, ktorý 

taktiež patril grófovi Šporkovi. Ten pôvodne slúži na 

doliečovanie a starostlivosť o starých vojakov a časť 

z priestorov obývala aj grófova rodina. Patrí k nemu 

rozsiahly park s bylinkovými záhradami a vzácnymi 

sochami. Základný okruh stojí 100 Kč, návšteva 

Šporkovej hrobky 30 Kč a históriu lekární a výroby 

liekov môžete spoznať za 40 a 30 Kč. 


Cestovanie 

„ĽUDIA MUSIA BYŤ 

PRIPRAVENÍ NA TO, 

ŽE IDÚ DO DŽUNGLE. 

BUDÚ MAKAŤ, BUDÚ 

MOKRÍ A NEMÔŽU 

SA PO TROCH 

DŇOCH OTOČIŤ." 

Mirec Sukaný 

20

Miroslav „Mirec“ Sukaný je známy slovenský inštruktor raftingu, cestovateľ, 

zaujímavá športová persóna. Pri sledovaní úžasných videí na internete by si to 

s ním nepochybne každý rád vymenil, ale to iba ľudia netušia, koľko driny, úsilia 

a profesionality sa za tými krásnymi zábermi skrýva. Mirec dáva možnosť okúsiť 

slovenské vody a tiež exotické krajiny na rafte aj bežným ľuďom, ktorých vedie po 

viac či menej náročných expedíciách a niekoľkodňových výletoch od Slovinska 

po Nový Zéland. Mireca sme sa pýtali na jeho prácu, začiatky, klientov a expedície, 

o ktorých ste sa mohli v roku 2014 dočítať aj v našom magazíne. 

Je tvoja práca aj po rokoch dreamjob? 

Ja to stále vnímam ako dreamjob, pretože rafting 

na prírodných riekach je zaujímavý mnohými 

vecami. Stačí, aby sa výška hladiny rieky zmenila 

o päť-desať centimetrov, a voda je celkom iná. 

Neopakuje sa to, aj ľudia sa menia, voda je odlišná, 

nastávajú nové situácie, takže dreamjob to stále je. 

Rafting a kajaking robíš už od detstva, ako sa 

k tomu dostane mladý človek? 

Ja som mal šťastie, že som vyrastal v Čunove, kde 

nám otvorili priehradu. My sme predtým ani netušili, 

čo je to divoká voda, postavili nám to pod 

oknami a než to napustili, jazdievali sme tam ako 

deti na bicykloch ako na U-rampe. Postupne a zo 

zvedavosti sme sa potom k tomu priblížili, až sme 

to napokon začali robiť aj pretekársky. 

Keď si robil rafting tak skoro, musel si byť fyzicky 

zdatnejšie dieťa. 

Ani nie, tento šport dokáže robiť prakticky každý, 

takže nejaká špeciálna príprava tam nebola ani 

u mňa. 

Mohol by som začať s raftingom aj ako tridsaťročný, 

prípadne neskôr? Sú to veľké investície, 

keď zatiaľ nič nemám nakúpené? 

Určite môžeš začať, ale otázka je, či to chceš robiť 

rekreačne alebo profesionálne. 

Dajme tomu rekreačne, z času na čas. 

V prvom rade človek potrebuje na rafting tri veci: 

prilba, vesta a pádlo. Všetko ostatné je výhodou, 

ale nie je to nevyhnutné, s touto trojicou sa dá ísť 

asi na každú vodu. Ostatné veci, ako neoprény, rukavice, 

to spočiatku nie je nevyhnutné. A potom, 

samozrejme, je podstatné vybrať si, kam chce ísť 

človek člnkovať, raftovať – či už to bude Čunovo, 

Váh, Hron, prípadne zahraničie. 

Dajú sa kajaky a rafty na Slovensku prenajať? 

Určite, sú tu požičovne a jednu z nich máme aj my, 

v nich sa dá požičať čokoľvek. Niektoré veci sú dokonca 

vskutku lacné, nikto teda nemusí kupovať 

nové veci. 

Nie sú to teda investície na úrovni tisícov eur… 

Určite nie, všetko je dnes dostupné aj pre celkom 

normálneho človeka. 

Aké sú najpopulárnejšie miesta pre splavy 

u nás a v okolí? 

V zahraničí sú to Slovinsko a Bosna a Hercegovina, 

tie sú najčastejšie, jazdíme však celý svet. U nás sú 

umelé kanály v Čunove a v Liptovskom Mikuláši, 

potom rieka Belá v Tatrách, ktorá je splaviteľná iba 

tri týždne v roku, ďalej Váh, Hron, Dunaj sú charakterizované 

ako splavy a jazdia sa počas celého 

roka. A keď chceme jazdiť divokú vodu, ideme 

tam, kde je práve v tom čase, teda zo zahraničia 

spomínané Bosna a Slovinsko, Rakúsko, Čierna 

Hora, a cez zimu sa chodí na expedície do Nepálu, 

na Nový Zéland, do Afriky, Kostariky, Ugandy a ďalších 

destinácií, kde je voda na rafting. 

To znie veľmi dobre, preferuješ niektorú 

z nich? 

Nový Zéland, určite. 

Prečo? Je najťažší, najpestrejší? 

Je tam všetko, od najľahšej po najťažšiu vodu, príroda, 

ľudia, skutočne všetko. Čo sa týka Európy, tu 

preferujem určite Bosnu a Hercegovinu. Máme 

takú trojicu Chorvátsko, Bosna a Čierna Hora a hovorím, 

že keď sa niekomu páčilo v Slovinsku, tak 

Bosna je ešte trikrát krajšia. 

Na expedíciách vraj nie sú hotely, elektrina, videl 

som táboráky, je to tak vždy? 

Nie, závisí od toho, kam sa ide, a od druhu expedície. 

Dôvody expedície môžu byť rôzne, napríklad 

najzaujímavejšia a podľa mňa najlepšia je Nepál. 

Ideme týždeň v džungli, zoberieme celú batožinu 

do raftu, kde sa priviaže, a tu nie je žiadny televízor, 

kúpeľňa, internet ani civilizácia. Je to iba príroda 

a divoká voda... paráda. 

Lines | 2015 21

Klienti sa neboja? 

Aj my sa bojíme, veď sa ide do divočiny. Je to ale 

expedícia, na ktorú chodia ľudia, ktorí ma už poznajú. 

Na takejto expedícii sa môžu zúčastniť iba 

ľudia, ktorí už s nami absolvovali splavy. Keď idem 

s niekým na dva týždne do Nepálu, nemôžem riskovať 

neznámeho, že by nám to tam celé kazil. Tí 

ľudia musia byť pripravení na to, že nejdú do hotela, 

ale do džungle, budú makať, budú mokrí a nemôžu 

sa po troch dňoch otočiť. 

Na webe som čítal, že rafting je pre každého, 

ale na toto je už potrebná aj výborná kondícia. 

A asi to nie je ani pre cukrovkárov a ďalších ľudí, 

ktorí sú závislí od nejakého lieku napríklad. 

Áno, každý človek sám musí poznať svoje telo a vedieť 

ohodnotiť, aké sú jeho možnosti, na čo má. 

Presne, ak má človek zdravotné problémy a potrebuje 

civilizáciu, radšej nech nejde do Nepálu, ale 

napríklad do Kostariky alebo na Nový Zéland, kde 

tá civilizácia proste je na vysokej úrovni. 

Stalo sa za tie roky, že by klient precenil schopnosti 

a musel si ho zachraňovať? 

Zachraňovať… čln sa môže prevrátiť stále, s tým 

ale ľudia musia počítať. Ale okrem toho ani nie, našťastie, 

tí ľudia si uvedomujú, do čoho idú. Je to aj 

psychicky náročnejšie, ale ako som vravel, rafting 

je vhodný pre každého, závisí, kam sa vyberie. Sú 

ľahšie vody, ťažšie vody. 

Akú najťažšiu vodu si splavoval ty? 

To je zaujímavá otázka, ani celkom neviem. Asi 

WW5. Ale mám rekord – 18-metrový vodopád na 

kajaku; neviem, či sa to ráta už ako WW6. 

Tie pády z vodopádov ma zaujímajú, je podľa 

teba niečoho podobného schopný aj niekto, 

kto s kajakom iba začína? 

Určite nie, z toho by mohol byť veľký problém. 

Skús skočiť pupkáča z osemmetrovej výšky. 

A z 18 metrov to bude ešte horšie... 

Ešte horšie. Tých 18 metrov je asi piate-šieste poschodie 

paneláka. 

Nemôže to skákať hocikto, musíš to mať najazdené 

a hlavne skoky sú natrénované postupne 

zväčšovaním výšok. Pri kajaku je dôležité prejsť si 

všetkým postupne, spočiatku je problematické sa 

na ňom vôbec udržať vo vodorovnej polohe, nie 

ešte splavovať divokú vodu a skákať vodopády. 

Na kajakových školách sa dnes ale môže zúčastniť 

hocikto, od detí po starších ľudí bez problémov. 

Mali sme aj 60-ročného pána, a ten to perfektne 

zvládol. V škole sa všetko berie postupne, ale keď 

je klient šikovný, môže odjazdiť čokoľvek. 

V Čunove je možné prispôsobovať náročnosť 

vody? 

Áno, je to tam regulované klapkou, prietok vody 

sa dá regulovať, ale väčšinu času tam tečie rovnaká 

voda. 

Vnímaš to tak, že je o rafting väčší záujem? 

Určite áno, hlavne na teambuilding je to výborná 

vec. Aj štvorkolky sú super, ale ich človek riadi sám. 

Teambuilding je však o spolupráci medzi ľuďmi, 

a ak v rafte nespolupracujete, môže sa čln prevrátiť 

a vy začínate odznova. Ľudia teda musia spolupracovať, 

musia počúvať povely a spoločne riešiť 

situácie. Toto ten tím musí spojiť, a preto dopyt po 

raftingu je. 

Platí postupnosť najprv raft, potom kajak? 

Nemusí, každý preferuje niečo iné. Sú to dve rôzne 

veci, ako korčule a bicykel. V kajaku sedíš sám za 

seba, a keď spravíš chybu, vieš, že je to tvoja. V rafte 

je šesť ľudí plus inštruktor a všetko je spoločné, 

musia ísť spolu. 

Sú schopnejší muži alebo ženy? 

Ženy viac počúvajú inštruktora, a preto hovorím, 

že im to ide často lepšie ako mužom. Fyzická zdat- 

22

nosť je dôležitá, ale stáva sa, že ženské tímy vyhrávajú 

nad mužskými, pretože fungujú viac tímovo. 

Je aj to možné, že sa viac boja. 

Rodeo freestyle kajaking sa trénuje v bazéne, 

videá na nete sú veľmi zaujímavé. Máte takéto 

bazény aj vy? 

Áno, využívame ich cez zimu. Cez zimu máme 

školu kajakingu v bazéne každý pondelok, kde sa 

učia začiatočníci obraty, otočky, premety na rovnej 

vode. Platí, že keď sa tieto techniky človek naučí na 

rovnej vode, na tej divokej to bude mať už o niečo 

jednoduchšie. Prúd vody pomôže kajakárovi. 

Videl som videá, kde chlapci robili na kajaku aj 

salto vpred. Vieš niečo podobné? 

Áno, viem to a dokonca sa to dá robiť aj na flat water, 

teda na jazere. Je to aj o sile, ale hlavne o technike. 

Treba si osvojiť techniku, náklony. 

Vyžaduje si rafting a kajaking aj robenie iných 

športov, napríklad kardia? 

Ťažko povedať, ja určite áno, ale skôr ide o udržiavanie 

samého seba než o ten šport. Každý z nás inštruktorov 

vykonáva nejaké fyzické aktivity, aby sa 

udržiaval, ale to asi platí pre každý šport. 

Máte teraz naplánované nové expedície? 

Končí sa zima, začína sa nová sezóna a my začíname 

Albánskom, potom nasleduje Belá v Tatrách, 

Liptovský Mikuláš, Bosna a Hercegovina, Rakúsko. 

S tým, že sezóna je do konca septembra. Potom sa 

aj zo zákona zatvárajú rieky a pre nás sa začínajú 

zahraničné cesty. Plánujeme ísť opäť do Nepálu, 

možno navštívime Ugandu. Plány sú a dúfam, že 

nám to vyjde. Samozrejme, destinácie sa rokmi 

menia, aby sme nechodili stále na rovnaké miesto, 

a tiež veľmi záleží na aktuálnom stave vody. 

Napríklad v Soča v Slovinsku sa mení veľmi, na jeseň 

je najväčšia voda, v lete je menšia a pomalšia. 

Všetko má svoje plusy a pred pár rokmi sa stalo, 

že sme mali v auguste jarnú vodu, čo bolo super. 

Klientom sa to páčilo. 

Stali sa ti s klientmi aj nejaké kuriozity? 

Bol zážitok, keď sme raz na mieste zistili, že máme 

v člne nepočujúcich. Vyriešili sme to tak, že vpredu 

sedeli počujúci a nepočujúci vzadu opakovali. 

Nakoniec išli lepšie ako počujúci, išli super. 

Teoreticky, vedel by si prijať skupinu 

nevidiacich? 

Určite by sa to dalo, ale neviem, čo by z toho mali. 

Tak nevidiaci hrajú aj futbal, pingpong, hokej, 

športujú, vnímajú všetko okrem obrazu... 

Takto: pokiaľ by počúvali pokyny, to by sa dalo. 

Horšie by bolo, keby sa loď prevrátila, bol by to 

problém. My by sme sa ich snažili vyloviť, ale keď 

mu hodím lano a on ho nevidí... neviem. Ale ak by 

to bola mierna voda s nízkou obťažnosťou, tak by 

to možno šlo. 

Pýtam sa, čo by z toho mali, navyše riziko je veľké. 

Ja by som do toho asi ani nešiel. 

Poskytuješ klientom pred jazdami inštruktáž 

o bezpečnosti? 

Vždy, keď ideme na divokú vodu, prebehne kompletné 

zaškolenie o bezpečnosti. Ľudí pripravíme, 

aby vedeli, ako sa majú správať, keď sa prevrátia. 

Vody sa však menia, a teda aj povely, na Soči sú iné 

povely bezpečnosti ako na iných riekach a podobne. 

Teda učíme, školíme a skúšame; aj ľudí, ktorých 

už poznáme a ktorí s nami boli už viackrát. 

Prevrátenia člna sú časté a vždy sú iné, krízové situácie 

sa menia. Navyše sa každý človek môže zachovať 

v rovnakej situácii inak. 

Portfólio tvojej firmy raftovanie.sk je pomerne 

široké, vieš ho však stručne zhrnúť? 

Doteraz sme o tom hovorili (smiech). Zahŕňame 

všetko, čo sa týka raftovania a kajakingu po celom 

svete, realizujeme teambuildingy na divokej 

vode a tiež na suchu, ktoré nesúvisia s raftingom. 

Lukostreľba, vodný futbal a ďalšie, podľa požiadavky 

vieme prísť kamkoľvek, aj do firmy. 

Novinky, zaujímavosti, 

akcie, zájazdy najdete na: 

www.raftovanie.sk 


PODĽA LEGENDY VŠAK 

VZNIKLO ZO SĹZ. 

NAJVÄČŠIE ZRKADLO 

SVETA JE NÁDHERNÉ: 

Cestovanie 

Soľná pláň Salar de Uyuni patrí 

k najvýnimočnejším miestam 

na svete. V období sucha vyzerá 

ako snehom pokrytá nekonečná 

rovina kdesi za polárnym kruhom. 

V období dažďov ho však zaleje 

voda a jeho nehybná hladina sa 

mení na najväčšie zrkadlo sveta. 

Obloha sa v ňom odráža tak 

bezchybne, že neviete, kde začína 

a kde končí. 

NAJVÄČŠIE ZRKADLO 

SVETA JE NÁDHERNÉ: 

PODĽA LEGENDY VŠAK 

VZNIKLO ZO SĹZ. 

PÔSOBIVÉ ČÍSLA 

Najrozľahlejšia soľná planina na svete sa nachádza 

na juhozápade Bolívie vo výške 3656 metrov 

nad morom. Pokrýva plochu neskutočných 

10 582 kilometrov štvorcových a obsahuje asi 10 

miliárd ton soli. 25 tisíc z nich sa ročne vyťaží. 

Voda pod soľnou krustou je zas zásobárňou lítia 

- nachádza sa tu 50 - 70 percent celosvetových 

zásob. 

MÝTY A LEGENDY 

Asi pred 35 000 rokmi bola táto oblasť súčasťou 

obrovského prehistorického jazera s názvom 

Lago Minchín, ktoré pokrývalo takmer celú juhozápadnú 

Bolíviu. Postupne však pod ostrým 

andským slnkom vyschlo a zostali po ňom len 

dve jazerá (Poopó a Uru Uru) a dve soľné pláne. 

Jednou z nich je aj Salar de Uyuni. Tá je po celý 

rok pokrytá hrubou soľnou krustou, no v období 

dažďov ju zaleje voda z jazera Poopó. Vtedy sa 

mení na najväčšie prírodné zrkadlo sveta. 

Podľa miestnej legendy vznikla soľná planina 

inak. Okolité hory Kusina, Kusku a Tunupa boli 

vraj kedysi obrovskými ľuďmi. Jedného dňa 

Kusku podviedol svoju manželku s Kusinou 

a nešťastná Tunupa, ktorá práve dojčila ich syna, 

začala usedavo plakať. Jej slzy sa zmiešali s materským 

mliekom a zaplnili Salar de Uyuni. 

24

TIPY & TRIKY 

Najlepším a najobľúbenejším spôsobom, ako 

si vychutnať krásy jazera naplno, je preskúmať 

ho terénnym autom. Veľkú pozornosť však treba 

venovať výberu správneho tour operátora. 

Fatálne nehody, spôsobené vozidlami v zlom 

stave a neskúsenými vodičmi, tu nie sú ničím 

výnimočným. 

Najlepšia doba na návštevu Salar de Uyuni závisí 

na tom, čo chcete zažiť. Garancia dobrého 

počasia je od júla do októbra, no uvidieť jazero 

ako najväčšie zrkadlo sveta sa vám podarí len od 

marca do apríla. 

Výlet si obyčajne vyžaduje aspoň jedno prenocovanie, 

a tak je dôležité zbaliť si teplé oblečenie 

a spací vak. Nevyhnutnosťou je aj opaľovací 

krém, nakoľko soľný povrch odráža viac slnečného 

žiarenia. 

Dobrodružní cestujúci mohli kedysi prespať 

v soľnom hoteli, kde boli z toho materiálu vyrobené 

aj postele, stolíky či splachovacie záchody. 

Dnes však už kvôli negatívnym vplyvom 

na životné prostredie slúži len ako netradičné 

múzeum. 




Cestovanie 

MARBELLA 

kráska pri mori 

Foto Meghan Gogan (Marbella Club Hotel) 

Píše sa august 1947. Na prašnej ceste pri malej 

rybárskej dedinke Marbella na úplnom juhu 

Španielska zastavuje slnkom rozpálený 

a prachom pokrytý čierny Rolls-Royce Phantom 

z dôvodu malej poruchy. Po dlhých dňoch jazdy 

sa mladý princ so svojím šoférom rozhodnú, že si 

tu zopár dní oddýchnu a po odstránení poruchy 

budú pokračovať v ceste. Avšak po krátkom 

pikniku a krátkej prechádzke po nerušenej pláži 

pri malebnej usadlosti Finca Santa Margarita 

sa hlavný hrdina nášho príbehu, mladý princ 

Alfonso de Hohenlohe-Langenburg, práve rozhodol. 

Ďalej cestovať už nebude. Našiel čo hľadal, našiel 

svoju celoživotnú lásku. Zamiloval sa na prvý 

pohľad do krásky pri mori. Objavil Marbellu. 

P 

rinc Alfonso bol ten, ktorého vášeň a dynamika 

obrátili malú nepovšimnutú rybársku 

dedinku na svetoznáme letovisko, 

a preto sa považuje za „stvoriteľa“ súčasnej 

Marbelly. Pochádzal zo starého šľachtického 

rodu Hohenlohe, ktorého história siaha až do 6. 

storočia. Španielsky kráľ Alfonso XIII. sa stal jeho 

krstným otcom v kráľovskom paláci v Madride. 

Mladý princ prežil svoju mladosť v čase, v ktorom 

bol ochudobnený o obrovskú časť dedičstva 

a bohatstva svojej rodiny. Jeho matka 

najprv stratila všetky majetky počas mexickej revolúcie 

a po páde Tretej ríše rodina prišla o všetok 

majetok v Nemecku a Československu, ktorý 

zmizol za železnou oponou. Princ Alfonso vyrás- 

26

V roku 1950 bola táto usadlosť prestavaná 

a upravená na 16-izbový hotel nazvaný Marbella 

club, ktorý si zachoval svoje pôvodné meno 

a ktorý po viacerých úpravách funguje veľmi 

úspešne dodnes. 

Popri obchodných cestujúcich zo severu Afriky 

a južného Francúzska sem na princovo pozvanie 

od začiatku prichádzali oddychovať a dovolenkovať 

ďalšie šľachtické a vysokopostavené 

rodiny a klany z celého sveta. Dnes sú 5-hviezdičkový 

rezort Marbella Club a jeho sesterský, 

nemenej známy hotel Puente Romano s vlastnou 

dostihovou dráhou, tenisovým štadiónom 

a golfovým ihriskom jednými z najprestížnejších 

hotelových komplexov nielen na pobreží 

Marbelly, ale v celom Španielsku. 

tol práve v prvom Československu a Španielsku. 

Bol veľmi sčítaný a hovoril plynule viacerými jazykmi, 

medzi nimi aj česky, nemecky, španielsky, 

francúzsky a anglicky. 

Rodine Hohenlohe hralo do karát, že po 2. svetovej 

vojne ostal Hitlerov španielsky spojenec 

Franco pri moci, a tak sa Alfonsov otec Max rozhodol 

poslať svojho syna v lete 1947 na investičnú 

cestu do Andalúzie oživiť rodinné bohatstvo. 

Po krátkom oddychu na ceste, očarený krásou 

prímorskej dedinky Marbella, sa princ Alfonso 

veľmi rýchlo rozhodol a kúpil usadlosť Finca 

Santa Margarita so zanedbanými vinicami iba za 

150 000 pesiet (v súčasnosti hodnota 50 000 eur). 

Marbella bola vo veľmi krátkom čase postupne 

upravovaná a skrášľovaná práve princom a jeho 

blízkym priateľom z rôznych šľachtických rodín 

z celého sveta. Ich cit pre zachovanie andalúzskeho 

štýlu, maličké andalúzske biele domčeky 

s tropickými záhradami plnými paliem a kvetov 

urobili z tohto miesta naozaj krásku pri mori. 

V priebehu niekoľkých rokov sa Marbella stala 

vyhľadávanou destináciou pre smotánku z celej 

Európy. Pravidelne sem na večierky a rôzne 

oslavy prichádzali nielen princovi priatelia a celebrity, 

ale aj členovia kráľovských rodín nielen 

zo Španielska. Mladý hotelier, biznismen a playboy 

Alfonso sa stal natoľko populárnou osobou 

vo svojich kruhoch, že svoju rýchlu kariéru 

v roku 1955 zavŕšil sobášom s mladučkou Irou 

Furstenberg, princeznou Benátok a dedičkou 

automobilového impéria Fiat. Aj keď manželstvo 

trvalo len zopár rokov, celý život so svo- 


Cestovanie 

Viac informácií na: 

jím šibalským úsmevom tvrdil, že to bolo ako 

s Marbellou, láska na prvý pohľad. 

Viacero ďalších hotelov si vzalo za príklad 

Marbella Club a od 60. rokov v Marbelle postupne 

vyrástlo viacero ďalších hotelov, plážových 

klubov a diskoték, ktoré aj naďalej navštevovali 

tie najznámejšie svetové celebrity a hollywoodske 

hviezdy. Medzi najznámejšie patria Bridgitte 

Bardot alebo Sean Connery, či monacká kňažná 

Grace Kelly. V 70. rokoch sa k svetovej smotánke 

pridal aj saudskoarabský kráľ Abdul Azíz, ktorý 

sa kvôli svojmu bezodnému míňaniu peňazí 

stal veľmi rýchlo miláčikom miestnych podnikov 

a reštaurácií. Počas jeho pobytu s ním v Marbelle 

trávilo celé mesiace vyše 3 000 členov jeho služobníctva 

a vraví sa, že počas jedného večera 

dokázal minúť na dnešný prepočet až 35 000 eur. 

Princ Alfonso de Hohenlohe bol počas rozkvetu 

letoviska jednou z najväčších celebrít. V 70. 

rokoch však z Marbelly stiahol svoje obchodné 

aktivity a začal sa vášnivo venovať pestovaniu 

viniča a výrobe vína na južných svahoch bájnej 

historickej dedinky Ronda, ktorá je takisto jedným 

z najnavštevovanejších miest v Andalúzii. 

Od Marbelly je to na skok, len 45 minút autom. 

Po páde režimu diktátora Franca sa na začiatku 

80. rokov stal kormidelníkom Marbelly charizmatický 

miestny politik Jesus Gill, ktorý rozvinul 

lokálny turizmus do dnešnej podoby. Vyrástli 

tu ďalšie hotelové komplexy, parky a atrakcie, 

mnohé golfové ihriská. Aj keď toto obdobie je 

poznačené obrovskými korupčnými škandálmi, 

miestni sú práve týmto rozmachom letoviska 

svojmu exstarostovi povďační. 

Dnešná Marbella je absolútnou jednotkou na 

mape najobľúbenejších prímorských destinácií 

v Španielsku. Je považovaná za centrum nielen 

španielskej, ale celosvetovej smotánky a celeb- 

28

Costa Trip 

Costa Enterprise Group S. L. 

Slovenský touroperator 

v Andalúzii 

Tel: +34672323904 

e-mail: 

info@costatrip.sk 

web: 

www.costatrip.sk 

facebook: 

https://sk-sk.facebook.com/ 

podandaluzskymslnkom/ 

Instagram: 

https://www.instagram.com/costatrip.sk/ 

rít. V lete sa tu konajú mnohé eventy a festivaly. 

Najznámejší je Starlite festival, ktorý praská vo 

švíkoch vďaka koncertom tých najúspešnejších 

umelcov z celého Španielska i zahraničia. Mnohé 

osobnosti tu dodnes vlastnia svoje letné sídla 

alebo sem pravidelne prichádzajú dovolenkovať. 

Antonio Banderas, Julio a Enrique Iglesias, 

Rod Steward, Michelle Obamová alebo akčný 

herec Doplh Lundgren nedajú na Marbellu dopustiť. 

Nehovoriac o letných sídlach kráľovských 

rodín zo Suadskej Arábie alebo Kataru. Čaro 

Marbelly objavil aj ruský prezident Vladimír 

Putin, ktorý tu údajne vlastní majestátnu vilu 

nad mestom. 

jej najvýraznejšou postavou aj po svojej smrti 

v roku 2003. Práve princov príbeh vytvoril z tejto 

maličkej rybárskej dedinky na juhu Andalúzie 

miesto, ktoré každoročne navštevujú húfy turistov 

a zvedavcov z celého sveta, či tu nezahliadnu 

náhodou nejakú svetovú celebritu. Atmosféra 

mesta pod skalnatým vrchom La Concha je stále 

unikátna. Duch princa Alfonsa de Hohenlohe 

a jeho šibalského úsmevu spod jemných fúzikov 

tu cítiť dodnes. Ktovie, ako by sa to skončilo, ak 

by sa v auguste 1947 jeho Rolls-Royce Phantom 

na ceste južnou Andlúziou nepokazil. 

Autor článku: Radoslav Horečný 

Hoci história Marbelly a jej pobrežia sa datuje 

už tisícky rokov, prvé zmienky o tejto kráske siahajú 

do doby féničanov. Marbella prežila rímsku 

nadvládu a skoro 700 rokov islamského kalifátu. 

Jej najväčšia sláva sa začala práve príchodom 

princa Alfonsa, ktorý tu prežil celý svoj život a je 


Náš Tip 

PROJEKT 

Skupina aktívnych hudobníkov, umelcov a kreatívcov, nadšených 

z netradičných miest a zvláštnych kombinácií. Festival inej 

hudby na Slovensku, ktorý symbolizuje paralelu medzi hudbou, 

nenachádzajúcou svoj priestor a medzi miestami, ktoré v ich 

súčasnom stave chátrania nemajú uplatnenie. Aj tak by sa dal 

v skratke charakterizovať Projekt Ruiny. 

P 

Festival vznikol spojením dvoch hudobníkov 

Dávida Petráša a Štefana Szabóa, 

ktorí sami častokrát postrehli, ako sa na 

Slovensku zužuje možnosť koncertovať s autorskou 

tvorbou, ktorá spadá mimo dramaturgiu 

slovenskej klubovej alebo jazzovej scény. 

Vytvorili tak vlastný festival, ktorý je typický 

svojou inakosťou, uvoľnenosťou, so zameraním 

na vysokú umeleckú úroveň. K organizátorom 

pribudla skupinka ďalších nadšencov a dobrovoľníkov, 

ktorí celoročne krok po kroku pracujú 

na nasledujúcich edíciách festivalu. 

Prvý cyklus Projekt Ruiny I sa konal v roku 2016 

a miesto si našiel v Prónayho kaštieli v Lučenci. 

Hlavným hudobným hosťom podujatia bol jeden 

z najvýznamnejších slovenských experimentálnych 

hudobníkov a skladateľov Dávid 

Kollár. Návštevníci dali prvému vydaniu nálepku 

"vypredané", čím preukázali, že majú záujem 

pricestovať aj z iných kútov Slovenska, aby 

podporili inakosť a na oplátku dostali výnimočnosť. 

Jedným z cieľov organizátorov je priniesť 

kus kultúry aj do malých miest, ktorá v nich 

absentuje. 

,,Kultúra na Slovensku sa rozrastá, napreduje 

a posúva svoje hranice. Ľudia začínajú umenie 

vnímať silnejšie aj cez mnohé začínajúce projek- 

30

ty, startupy či nadšencov, ktorí chcú robiť to, čo 

vedia. Dôležité je však financovanie, ktoré častokrát 

"udupe" aj ten najoriginálnejší nápad." 

Z dramaturgickej stránky chcú autori festivalu 

vybudovať u divákov dôveru, že stále prinesú 

niečo nové, žanrovo neobmedzené, možno i absurdné, 

ale zároveň krásne. Profilujú sa ako festival 

inej hudby, inej ako je v menších regiónoch 

zvykom. Zároveň sa snažia ľudí nalákať, aby sa 

prišli pozrieť do budov, okolo ktorých denne 

kráčajú a za bežných okolností sú pre nich neprístupné. 

Veria, že to môže vzbudiť i akýsi záujem 

o históriu mesta, alebo aspoň iniciovať krátke 

zamyslenie, prečo sú pamiatky v dezolátnom 

stave a zabudnutí. 

Paralela medzi inou hudbou a chátrajúcimi 

miestami v regiónoch Slovenska je sľubným 

prepojením. Ich zámer zachádza aj za hranice 

hudby, a tak sú súčasťou programu sprievodné 

výstavy umeleckých diel, multimediálne aj výtvarné 

inštalácie mladých umelcov, prehliadky 

priestorov či edukatívne besedy. 

,,Stále pevne veríme, že sa nestaneme elitárskym 

festivalom. Snažíme sa do malých miest 

priniesť časť modernej kultúry, ktorá nám tu 

chýba. Osobne náš festival odporúčame najmä 

ľuďom, ktorí ešte nemali žiadnu podobnú 

skúsenosť." 

Druhý cyklus RUINY II sa bude konať už 

13.mája v secesnej Rakottyaiho vile v Lučenci. 

Návštevníkov čaká opäť zaujímavý program. 

Headlinerom festivalu je významný český skladateľ 

a gitarista, David Dorůžka. Na tomto podujatí 

vystúpi so svojím novým albumom Autumn 

Tales, ktorý je radený medzi najvýznamnejšie 

hudobné počiny tohto roka. Nakoľko je počet 

diváckych miest obmedzený, vstupenky 

budú predovšetkým dostupné v internetovom 

predpredaji. 

Viac informácií o festivale sa dozviete na: 

www.projektruiny.sk 

www.facebook.com/projektruiny 

www.instagram.com/projektruiny 



Cestovanie 

ODLIETA VŽDY NA 

MIESTA, Z KTORÝCH 

VŠETCI UTEKAJÚ 

„Tridsať samopalov stálo opretých 

pri vchode do nemocnice 

v Mapuordite v Južnom Sudáne. 

16 ročný domorodý vrátnik, 

dezertovaný detský vojak, ich 

odobral pacientom pred vstupom, 

lebo v nemocnici boli zbrane 

zakázané. Samopal nosili domáci 

úplne všade. Večer bolo počuť 

výstrely. Bežne sme ošetrovali 

vážne strelné poranenia šípom, po 

zablúdených guľkách alebo zranenia 

oštepom. Tlmočili nám domorodí 

zdravotní asistenti, ktorí pomáhali 

i pri ošetrovaní pacientov,“ hovorí 

z vlastných skúseností lekár – 

gynekológ Marian Bartkovjak. 

J 

eden večer na kliniku priviezli po nočnom 

prepade 32 rozstrieľaných žien, 

detí a mužov z klanu pastierov dobytka. 

Inokedy priviezli tehotnú ženu, ktorá bola na 

pokraji smrti. Ženy viac dní doma rodili v bolestiach. 

Viackrát dieťa, ktoré nosili pod srdcom 

bolo už mŕtve. 

Poľná nemocnica vo vojnou zničenom Južnom 

Sudáne, stavba kliniky v kenskom Nairobi, urgentná 

pomoc zemetrasením postihnutého 

Haiti, Bejrút v Libanone plný sýrskych utečencov 

či rodiny s deťmi utekajúce do Nemecka cez 

maďarsko-rakúske a chorvátsko-slovinské hranice. 

To sú všetko miesta, kde v minulosti pracoval 

ako člen Tropic tímu profesora Vladimíra 

Krčméryho 42-ročný lekár Marian Bartkovjak. 

32

foto archív Mariana Bartovjaka 

Pracuje ako gynekológ pôrodník v Trnavskej 

nemocnici, prednáša na Fakulte zdravotníctva 

a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Mnohé životy 

na misiách – na miestach, kde nie sú takmer 

žiadni lekári, zachránil operáciou, mnohé obyčajným 

penicilínom alebo chinínom... 

„Haiti bolo v januári roku 2010 miestom, kde po 

jednom ničivom popoludní zomrelo následkom 

zemetrasenia okolo 230 tisíc ľudí. Tí čo prežili, 

prišli o všetko, mnohí balansovali na pokraji 

života a smrti. S vážnymi zraneniam nám ich 

nosili do provizórnej kliniky v hlavnom meste 

Port-au-Prince. To pozitívne na tom všetkom je, 

že množstvo ľudí vďaka nám prežilo. Aj mladá 

tehotná žena, ktorá sa ocitla v stane mojej ambulancie 

v 34. týždni gravidity s nebezpečne 

vysokým krvným tlakom. Vďaka urgentnému 

cisárskemu rezu prežila ona aj bábätko. To sú 

momenty, na ktoré nezabudnem,“ spomína M. 

Bartkovjak. 

Na otázku, prečo sa rozhodol venovať čas a hlavne 

riskovať vlastný život v humanitárnych projektoch 

odpovedá, že je to pre neho prirodzené 

rozhodnutie. „Naše bezplatné medicínske vzdelanie 

je v porovnaní s inými štátmi obrovská 

devíza a ja som za takúto možnosť vďačný, mal 

som potrebu sa s niekým o to podeliť. Tak preto. 

No a to, čo som videl – teda hrozné životné podmienky, 

mi zmenili pohľad na svet. 

V spomínanom Južnom Sudáne neexistuje infraštruktúra, 

žiadne normálne obchody, potraviny 

len v obmedzenom množstve. Vozili im ich 

lietadlom, ak to počasie dovolilo. „Ak nie, jedli 

sme listy z tekvice a zo stromov, čo nás naučili 

miestni, vraj sú výživné. Väčšinou sme však 

jedli to čo všetci - ryžu s fazuľou, alebo inokedy 

fazuľu s ryžou, občas kozie mäso... Na mnohé 

si zvyknete, ale pravdou je aj to, že niektoré 

udalosti z pamäti nikdy nedokážem vymazať. 

Nezabudnem, ako nám v Južnom Sudáne priviezli 

rodiacu ženu vzadu na nosiči starého bicykla. 

Bušou ju k nám viezli tri dni, ale podarilo 

sa nám zachrániť matku aj dieťa. V takých chvíľach 

viem, že moje pôsobenie na zahraničných 

misiách, kde som spolu strávil tri a pol roka, má 

zmysel.“ 

Nela Krajčovičová 


Cestovanie 

ZAČNITE SI PLÁNOVAŤ 

LETNÚ DOVOLENKU: 

VEĽKÝ PREHĽAD 

LETECKÝCH LINIEK 

Z BRATISLAVY 

V nedeľu 26. marca vstupuje do platnosti nový letný 

letový poriadok, ktorý prináša dobre známe, ale aj 

úplne nové pravidelné linky. Z Letiska M. R. Štefánika 

v Bratislave sa tak budú môcť cestujúci tento rok dostať 

až do 41 destinácií v 22 krajinách. Prinášame ich 

prehľad. 

„V porovnaní s minuloročným letným letovým 

poriadkom ide o značný nárast pravidelných 

a pravidelných charterových liniek. Kým tento 

rok majú cestujúci k dispozícii až 41 destinácií 

v 22 krajinách, vlani to bolo 30 destinácií v 15 

krajinách,“ pripomenul generálny riaditeľ a predseda 

predstavenstva Letiska M. R. Štefánika 

v Bratislave Ivan Trhlík. Spolu tak budú môcť 

cestujúci z Bratislavy využiť až 44 pravidelných 

leteckých spojení (linky do Malagy, na Mallorku 

a na Korfu prevádzkujú až 2 letecké spoločnosti 

– Ryanair aj Smartwings). 

„Úplnými novinkami z Letiska Bratislava sú 

linky spoločnosti Wizz Air do Tuzly v Bosne 

a Hercegovine, do Klužu-Napoca v Rumunsku 

a od 30. júna aj nové linky do Sofie a Varšavy,“ 

vymenoval Ivan Trhlík. „V porovnaní s minuloročným 

letom pribudla aj linka Wizz Air do 

Kyjeva na Ukrajine a linky Ryanairu do Nišu 

v Srbsku a Leeds-Bradford vo Veľkej Británii,“ 

doplnil generálny riaditeľ bratislavského letiska. 

Pravidelné linky a pravidelné charterové linky 

bude počas jari a leta prevádzkovať z Bratislavy 

7 leteckých spoločností – flydubai (linka do 

Dubaja), Pobeda (linka do Moskvy), České aerolínie 

(linky do Prahy a Košíc), Wizz Air (6 liniek), 

Ryanair (20 liniek), Air Cairo (2 linky) 

a Travel Service/Smartwings (12 liniek). Na pravidelné 

charterové linky spoločností Air Cairo 

a Smartwings si môžu dovolenkári zakúpiť aj samostatnú 

letenku cez webstránku spoločností. 

Do ponuky letných liniek sa vracajú letecké 

spojenia na Korfu, do Malagy, na Mallorku, do 

Paríža-Beauvais, Trapani či Alghera od spoločnosti 

Ryanair. 

Nepravidelné dovolenkové charterové lety 

budú počas letnej sezóny prevádzkovať letecké 

spoločnosti Travel Service, Bulgarian Air Charter, 

Corendon Airlines, Air Malta, Mistral Air, Air 

Cairo, Tunisair, Tailwind Airlines a Arkia-Israeli 

Airlines. Novinkami v ponuke cestovných kancelárií 

s odletom z Bratislavy sú tento rok dovolenky 

do španielskych letovísk Alicante a Menorca, 

Preveza v Grécku či Varna v Bulharsku. 

34

PREHĽAD PRAVIDELNÝCH LINIEK 

(LETNÝ LETOVÝ PORIADOK – OD 26. 3. 2017 DO 28. 10. 2017) 

Belgicko 

Bosna a Hercegovina 

Bulharsko 

Cyprus 

Česko 

Egypt 

Francúzsko 

Grécko 

Írsko 

Izrael 

Macedónsko 

Nemecko 

Poľsko 

Rumunsko 

Rusko 

Srbsko 

Slovensko 

Spojené arabské emiráty 

Španielsko 

Taliansko 

Ukrajina 

Veľká Británia 

Brusel-Charleroi (Ryanair), 4x týždenne 

Tuzla (Wizz Air), 2x týždenne (od júna 3x týždenne) 

Burgas (Smartwings), 8x týždenne 

Sofia (Wizz Air), 4x týždenne 

Larnaka (Smartwings), 3x týždenne 

Praha (ČSA), 6x týždenne (4x týždenne v júli a v auguste) 

Hurghada (Air Cairo), 2x týždenne 

Marsa Alam (Air Cairo), 1x týždenne 

Paríž-Beauvais (Ryanair), 2x týždenne 

Atény (Ryanair), 2x týždenne 

Heraklion (Smartwings), 5x týždenne 

Korfu (Ryanair a Smartwings), 3x týždenne 

Rodos (Smartwings), 6x týždenne 

Zakyntos (Smartwings), 3x týždenne 

Dublin (Ryanair), 7x týždenne 

Tel Aviv (Smartwings), 3x týždenne 

Skopje (Wizz Air), 2x týždenne (od júla 4x týždenne) 

Berlín (Ryanair), 4x týždenne 

Varšava (Wizz Air), 4x týždenne 

Kluž-Napoca (Wizz Air), 2x týždenne 

Moskva-Vnukovo (Pobeda), 4x týždenne 

Niš (Ryanair), 2x týždenne 

Košice (ČSA), 6x týždenne (4x týždenne v júli a v auguste) 

Dubaj (flydubai), 3x týždenne 

Barcelona-Gerona (Ryanair), 2x týždenne (3x týždenne v auguste) 

Madrid (Ryanair), 2x týždenne 

Malaga (Ryanair a Smartwings), 2x týždenne 

Menorca (Smartwings), 1x týždenne 

Palma de Mallorka (Ryanair a Smartwings), 6x týždenne 

Alghero (Ryanair), 2x týždenne 

Lamezia Terme (Smartwings), 2x týždenne 

Miláno-Bergamo (Ryanair), 4x týždenne 

Olbia (Smartwings), 3x týždenne 

Rím-Ciampino (Ryanair), 3x týždenne 

Trapani (Ryanair), 2x týždenne 

Kyjev (Wizz Air), 2x týždenne (od augusta 4 x týždenne) 

Birmingham (Ryanair), 3x týždenne 

Edinburgh (Ryanair), 2x týždenne (3x týždenne v júli) 

Manchester (Ryanair), 3x týždenne, 

Leeds-Bradford (Ryanair), 2x týždenne 

Londýn-Stansted (Ryanair), 10x týždenne (v auguste 9x týždenne) 

PREHĽAD NEPRAVIDELNÝCH LINIEK (LETO 2017) 

Air Cairo 

Air Malta 

Arkia 

Bulgarian Air Charter 

Corendon Airlines 

Tailwind Airline 

Tunisair 

Travel Service Slovensko 

Sharm El Sheikh 

Malta 

Israeli Airlines – Tel Aviv 

Burgas 

Antalya 

Antalya 

Djerba, Monastir 

Ajaccio, Aicante, Almeria, Antalya, Barcelona – Gerona, Boa Vista, 

Burgas, Cagliari, Catania, Corfu, Heraklion, Hurghada, Izmir, 

Kalamata, Karpathos, Kavala, Kos, Lamezia Terme, Las Palmas, 

Marsa Alam, Menorca, Monastir, Olbia, Oujda, Palermo, Patras, 

Preveza, Rodos, Sal, Salalah, Thessaloniki, Tirana, Varna, Zakyntos 


Náš Tip 

4K 

Už nie je v kurze! 

Z 

času na čas však naozaj príde technológia, 

ktorá má zmysel, pretože posúva hranice 

obrazu na nový level. Stalo sa to pri príchode 

DVD a veľkých plochých obrazoviek, pri zavedení 

Full HD rozlíšenia a Blu-ray diskov, no a deje sa 

tak i teraz, keď zažívame nástup HDR a 4K Ultra HD. 

Netvrdíme, že je práve teraz nejaká super vhodná 

doba utekať kupovať nový televízor, pretože každá 

technológia potrebuje istý čas na to, aby ako sa 

vraví „trochu dozrela“, no pokiaľ uvažujete o kúpe 

nového TV, tak rozhodne zbystrite pozornosť. 

4K alebo Ultra HD? 

Nie, nie je to to isté a rozhodne tieto pojmy nezamieňajte. 

Dnes už dobre známe 4K vnímame len 

ako vyššie rozlíšenie, naproti tomu je nový formát 

Ultra HD, ktorý podporuje aj samotný Hollywood 

a je za ním ešte o kúsok viac. Mení sa komplet 

hardvér od HDMI káblov, ktoré musia spĺňať nové 

normy HDMI 2.0a, prehrávačov (4K UHD Blu-ray 

disky majú vyššiu kapacitu min. 66-100GB a nový 

kodek s ochranou HDCP 2.2), až po televízory alebo 

monitory s HDR obrazom, ktoré musia poznať 

nové štandardy a prispôsobiť im spôsob zobrazovania. 

Porozumieť všetkému je náročné aj pre 

technologicky vyspelejších používateľov. A chaos 

v značení jednotlivých technológií robia aj samotní 

výrobcovia. 

Prvé 4K televízory uvádzané na trh už v roku 2013 

boli nesprávne označované ako UHD, pretože 

v tom čase tento štandard ešte nebol definovaný. 

Ak ste si kúpili UHD už pred nejakým rokom, 

nie je to to skutočné UHD, ktoré prichádza dnes. 

Na náš trh totiž prichádzajú prvé UHD disky, ktoré 

prináša Bontonfilm. S ich postupným rozširovaním 

sa tak dá očakávať aj rozšírenie ponuky hardvéru, 

čo sekundárne prinesie zníženie cien 4K/UHD 

technológií a posun v kvalite obrazu domáceho 

kina na novú úroveň. 

36

A aby bol chaos ešte väčší, zopár výrobcov prišlo 

aj s označením 4K ULTRA HD, ktoré má laikom viac 

priblížiť novú UHD normu. 4K a UHD však nemožno 

miešať, pretože v prípade UHD ide aj o zmenu 

vo farebnej hĺbke a reprodukcii farieb, takže obrazová 

kvalita je neporovnateľne lepšia ako u displejov, 

ktoré by správne mali byť označené iba ako 4K. 

Uvidíme rozdiel? 

Dnešné televízory sú na vyššom vývojovom stupni, 

no nesú si so sebou niekoľko štandardov z minulosti, 

ktoré ich obmedzujú. Roky sa všetci snažili 

vytvárať čo najjednoduchší „upgrade“, aby bol 

prechod od jednej k druhej technológii čo najjednoduchší. 

Vždy sa pritom myslelo aj na televízne 

vysielanie, ktoré vytváralo hlavné obmedzenia. Je 

však čas urobiť veľký technologický reštart - začať 

všetko budovať od základov nanovo a práve preto 

je možné s UHD dosiahnuť tak veľké veci. 

Doterajšie systémy bežne počítali s 8-bitovou 

farebnou hĺbkou bodu, no UHD ráta s 10 alebo 

12-bitovou hĺbkou, čo by umožňovalo zobraziť nie 

známych 16,8 milióna ale až o 4 096-krát viac farebných 

odtieňov, čiže 68,719,476,736! Toto šialene 

vysoké číslo vám neukáže tú podstatu problému 

a tak si to zjednodušme. 

Pravdepodobne si viete predstaviť nejaký čiernobiely 

obrázok. Vo svete dnešného videa by ho 

tvorilo 256 odtieňov sivej, no pri použití 12-bitovej 

hĺbky by každý jeden bod mal až 4 096 odtieňov 

sivej, čiže neporovnateľne jemnejšie tónovanie 

a farebné prechody. Ak to vynásobíme troma 



Náš Tip 

Podstatné je, že takouto kombináciou nových 

technológií sa posúvajú možnosti videa na úplne 

novú úroveň. Najnovšie a tie najlepšie modely 

televízorov uvádzané tento rok dokážu zobraziť 

ešte len 90 až 98% toho, čo dnes definuje štandard 

UHD, čiže je stále predpoklad, že kvalita ešte 

porastie. 

(RGB) dostaneme spomínaných skoro 69 miliárd 

odtieňov. Takto jemné tónovanie sa prejaví najmä 

pri nočných scénach, kde je obraz podstatne jemnejší 

a obsahuje oveľa viac detailov a temnejšiu 

čiernu. Rovnako tak napr. pri svetlých objektoch 

ako napr. na oblohe sú jemnejšie prechody medzi 

jednotlivými bodmi. Vo výsledku tak obraz získa 

štyri tisíckrát viac detailov pri rovnakom rozlíšení 

iba pri zmene farebnej hĺbky. 

V prípade HDR je ale možné vďaka bohatšiemu 

farebnému priestoru každý bod rozžiariť na jeho 

maximálny jas, čo môže byť aj 8× viac, než je tomu 

u tradičných systémov. Je to ako upraviť každú 

časť obrazu individuálne, no bez toho, aby sa pokazil 

obraz ako celok, čiže bez toho, aby sa z čiernej 

stala sivá alebo naopak aby biela strácala svoj jas. 

Obraz získa väčší odstup medzi bielym a čiernym 

bodom, takže pôsobí oveľa živšie a plastickejšie. Aj 

bez 3D okuliarov má výrazne vyššiu hĺbku a pôsobí 

priestorovejšie. 

A mohli by sme pokračovať vysvetľovaním skratiek 

ako je WCG (rozšírený farebný priestor), HFR 

(vyššia snímková frekvencia – počet obrázkov za 

sekundu – zopár novších filmov už bolo nasnímaných 

na 120 fps) alebo NGA (zvuk ďalšej generácie, 

ktorý rozširuje tradičný zvukový priestor o ďalší 

level – uvažuje sa až o 22+2 kanálovom zvuku), pričom 

o každej by sa dalo písať aj na niekoľko strán. 

Kde vezmem video? 

Získať vyššie rozlíšenie aj u starých filmov nie je 

veľký problém, pretože 35mm filmové políčka je 

možné skenovať v závislosti na ich kvalite v rozlíšení 

4K až 6K, takže pre 4K video máme rozhodne 

dostatok pixelov. Nie je preto najmenší problém 

nájsť zdigitalizované staré grotesky zo začiatkov 

Hollywoodu v 4K rozlíšení, lenže pozor, pripomíname, 

že 4K nerovná sa UHD! 

Televízie sotva začali vysielať vo Full HD, takže kým 

prejdú na UHD ešte pár rokov potrvá. VOD služby 

ako Amazoon alebo Netflix už experimentujú 

s UHD, no všetko je v plienkach. Najrozumnejšiu 

možnosť predstavujú „4K ULTRA HD + Blu-ray“ disky, 

ktoré sa pod týmto označením pomaly objavujú 

na našom trhu. 

Mali sme možnosť vyskúšať si prvé filmy z distribúcie 

Bontonfilm (www.bontonfilm.sk). Na rozbeh 

má každý mesiac pribudnúť minimálne jeden 

kinohit ako napr. Inferno, Arrival alebo remake 7 

statočných. Prehrávač UHD aj UHD televízor majú 

novú ochranu zatiaľ neprelomeným kódom. Ak 

teda narazíte na webe na UHD rip, je to fake, pretože 

túto šifru sa zatiaľ nikomu nepodarilo zlomiť 

a zdá sa, že to ešte nejaký čas potrvá. 

4K Ultra HD Blu-ray disky sú jedinou možnosťou, 

ako si plnohodnotne užiť výhody, ktoré prináša 

UHD. Zároveň získate už dnes to najkvalitnejšie 

možné video pre domáce kino, ktoré svojou kvalitou 

hravo zahanbí nejedno skutočné kino. 

38


Cestovanie 

V ŠAMANOV 

VERIA 

AJ DNES 

V 

lhký vzduch len umocňoval horúcu noc 

a malej Ayische v jednom z hlinených 

domov tanzánskej dediny utierala matka 

z čela kropaje potu. Nad jej posteľou stál ľudový 

liečiteľ s cieľom odohnať zlú chorobu z tela nemohúcej 

dievčiny, ktorú už týždeň trápili vysoké 

horúčky... 

Podobných liečení tradičnou cestou kmeňového 

ozdravovania je v celej Afrike neúrekom 

a Mark Taylor, špecialista dočasne pôsobiaci na 

Katedre verejného zdravotníctva na Trnavskej 

univerzite, o tom vie svoje. 

Odborník v oblasti verejného zdravotníctva 

z juhozápadného Anglicka sa zaoberal počas 

svojho pracovného pobytu vo východnej Afrike 

predovšetkým maláriou. V rámci tejto choroby 

sa za posledné roky dosiahli výrazné úspechy 

v jej eliminovaní, napriek tomu je zásadným 

problémom prístup domorodého obyvateľstva 

k jej liečbe. „Žasol som a zároveň som neveriacky 

pozeral na ľudí v Tanzánii, ako mrhajú svoj 

čas a peniaze na neúčinnú liečbu tradičnými 

metódami, keď majú dostupné najnovšie lieky 

na maláriu,“ vysvetlil nám Mark Taylor. Tri roky 

v Tanzánii vyvíjal stratégie v rámci tamojšieho 

40

verejného zdravotníctva, aby miestni zdravotníci 

presvedčili čo najviac ľudí k účinnej liečbe 

a k prevencii malárie. 

Napriek kultúrnej odlišnosti medzi africkým kontinentom 

a Európou, práca na rovníku, v rámci 

ktorej navštívil Taylor aj Juhoafrickú republiku, 

Keňu a Etiópiu, ho priviedla k nečakanému záveru. 

„Svojou prácou som dospel k zaujímavej 

vedomosti. Myslím si, že mi dala novú perspektívu 

o tom, ako sú si ľudia všade na svete podobní. 

Chcú rovnaké veci, tešia sa rovnakým veciam 

a dokonca robia rovnaké chyby,“ poznamenal na 

margo celoeurópskeho trendu, ktorý sa vraj podobá 

africkej viere v šamanov. Ľudia, podľa neho, 

namiesto okultných rituálov míňajú peniaze na 

liečbu formou homeopatie. „Alebo sa rodičia vyhýbajú 

očkovaniu svojich detí a napriek tomu, že 

ide o vzdelaných ľudí, mnohí z nich majú zdravotné 

problémy, lebo robia podobné chyby ako obyvatelia 

tretieho sveta,“ dodal. 

Podobnosť tentoraz slovenského prostredia 

s Tanzániou vidí vedec napríklad v nebezpečnej 

jazde autom. Síce v Afrike je dopravná legislatíva 

miernejšia, no ani na Slovensku si vodiči nedávajú 

pozor na rýchlosť, nebezpečne predbiehajú 

a používajú počas jazdy mobilné telefóny. Má 

to často fatálne následky. „Na fakulte pracujem 

na štúdii financovanej Európskou úniou, týka 

sa traumatických poranení mozgu. Hoci to nie 

je bežne diskutovaný problém, má na svedomí 

značné množstvo úmrtí mladých Európanov,“ 

poznamenal Taylor. 

Slovensko si tento Angličan vybral preto, že 

chcel pôsobiť v krajine, ktorá nepodlieha ruchu 

veľkých metropol. Rovnako sa mu zapáčila naša 

príroda. Keďže ďalším neduhom, ktorý podľa 

neho číha na Slovákov je obezita, sám ide príkladom 

a pravidelne vo voľnom čase bicykluje, pláva 

a plaví sa kajakom. Práve s kajakom má v živej 

pamäti príhodu zo svojho pobytu v Južnej 

Afrike. „Plavili sme sa v lagúne a snažil som sa 

fotiť obrovských krokodílov na brehu. Zrazu 

sme zbadali, že neďaleko od nás pláva žralok... 

Na Slovensku je to oveľa bezpečnejšie,“ dodáva 

s úsmevom Mark. 

Adam Gravis, Foto: archív M.T. 


Cestovanie 

NAJHORŠIE 

ZLOZVYKY 

Z LIETADIEL 

Čo všetko cestujúci robia 

a nemali by? 

42 

Lietadlá sú pre ľudí, čo radi cestujú, vykúpením. Z jedného 

konca sveta na druhý sa dostanú za veľmi krátky čas 

a môžu tak spoznávať všetky kúty planéty. No má to 

aj jednu nevýhodu. Pri tomto druhu cestovania sa totiž 

ocitnete vo veľmi stiesnenom priestore s množstvom 

ľudí, ktorí nie vždy vedia, ako sa správať. Čo nás na nich 

najviac hnevá? Aké zlozvyky sú najotravnejšie?

Učíme sa lietať 

Etiketa je niečo, čo sa už v dnešných časoch 

veľmi nenosí. Ľahko a radi zabúdame na to, čo 

sa patrí a má, a to len preto, aby nám bolo pohodlnejšie. 

No pri cestovaní sú empatia, snaha 

o porozumenie a dobré mravy nevyhnutné. Veď 

všetci sa chceme cítiť pohodlne a prežiť let v čo 

najlepšej kondícii. To sa však niekedy nedá, ak sa 

človek vo vašom okolí rozhodne uprednostniť 

seba a vychutnať si let tak, ako sa jemu páči. Na 

čo by sme si mali dávať pozor? 

V cudzom lone 

Pohodlie je v lietadle zriedkavý pojem, pokiaľ 

si nezaplatíme vyššiu triedu, a preto oň všetci 

bojujeme. Najčastejšie sa ho snažíme získať naklonením 

opierky, ale ako sa cítime my sami, keď 

nám niekto pristane doslova v lone? V takomto 

prípade je lepšie sa najprv obzrieť dozadu, 

upozorniť cestujúceho za nami, skontrolovať, 

či náhodou nemá niečo na stolíku, a až potom 

si postupne nakloniť opierku tak, ako je nám to 

pohodlnejšie. 

Opierky 

Opierky na ruky sú doslova bojovým poľom. 

Istotne sa už aj vám stalo, že ste sa znenazdajky 

pretláčali o každý milimeter, aby ste si mali kam 

zložiť ruky. Keďže však ide o spoločný priestor, 

musíme sa podeliť, a to najlepšie rovným dielom. 

Iná cesta ako ohľaduplnosť neexistuje. 

Nároční grobiani 

Ak budete mať smolu, možno skončíte napríklad 

pri nevychovanom grobianovi, ktorý sa so slovom 

prosím asi nikdy nestretol. Takíto cestujúci 

sú drzí nielen k personálu, ale aj k svojim susedom. 

Ak ste jedným z nich, skúste sa zamyslieť 

a popracovať na vychádzaní s ľuďmi, aby sa váš 

let nestal nočnou morou všetkých zúčastnených. 

Lodný kufor 

Pri každom lete sa stretávame s tým istým. 

Niekto si „náhodou“ pomýlil rozmery batožiny 

a do lietadla si so sebou vzal kufor, ktorý rozhodne 

nespĺňa predpísané rozmery. Vo väčšine 

prípadov sa nezmestí ani do uličky, nie to ešte 

do priečinkov nad hlavou, a tak ho musia letušky 

niekam upratať, čo zaberie čas pri nastupovaní. 

Podobne je to s množstvom tašiek z dutyfree, 

ktoré sa následne snažia cestujúci niekam uložiť. 

Vrcholom sú potom už len cestujúci, ktorí si 

pri nastupovaní uložia batožinu v prednej časti 

a potom sa presunú dozadu na svoje sedadlo. 

Iným cestujúcim tak zaberú priestor a len spomalia 

celé lietadlo. 


Cestovanie 



Ako na štadióne 

Záleží na type lietadla, ale vo všeobecnosti sa dá 

povedať, že moderné lietajúce stroje sú pomerne 

tiché, čo každému z nás vyhovuje. Preto tak 

veľmi nemáme radi tých, čo sa počas celého letu 

nahlas rozprávajú, snažia sa prekričať pol lietadla 

alebo si z neho spravia rovno štadión, kde kričia, 

ako im hrdlo ráči. 

Obdobou sú nadšenci pre hudbu, ktorí sa radi 

podelia o svoje obľúbené kúsky. Príliš hlasná 

hudba, zapnuté zvuky na hrách a filmoch vedia 

otráviť celé okolie. Pre pohodlné cestovanie 

všetkých cestujúcich je preto lepšie ich stíšiť. 

Predčasné vystupovanie 

Mimoriadne nepríjemné je aj to, keď sa konečne 

otvoria dvere lietadla a je čas vystúpiť. Tlačiaci 

sa dav pasažierov zozadu si pretláča svoju cestu 

uličkou bez ohľadu na to, že sa vpredu nachádzajú 

cestujúci, ktorí by mali vystúpiť pred nimi. 

Zmätok a pohnuté nervy sa preto dajú ľahko 

pochopiť. 

Na nohách 

Môže byť niečo otravnejšie ako spolucestujúci, 

ktorý je neustále v pohybe? Nepretržité vyťahovanie 

vecí z batožiny, prechádzky a "výjazdy" 

na toaletu sa pri dlhých letoch stávajú nočnou 

morou spolucestujúcich. Ak viete, že chodíte 

pomerne často na toaletu, vyberte si miesto 

v uličke, aby ste nerušili okolosediacich. Dôležité 

to je hlavne pri nočných letoch, keď musíte suseda 

vždy zobudiť. 

Ako v krčme 

Lietadlo nie je putika ani krčma, a preto by sme 

sa v ňom mali aj náležite vyjadrovať. Netreba 

hovoriť kvetnato ako Hviezdoslav, no pri vulgarizmoch 

by sme si mali dávať pozor, kto každý 

náš rozhovor môže počuť. V okolí sa môžu nachádzať 

deti alebo cestujúci, ktorým podobné 

vyjadrovanie je vyslovene nepríjemné. 

Alkohol 

S týmto sa spája aj užívanie alkoholu na palube 

lietadla. Niekomu sa lietanie vyslovene spája 

s malým prípitkom, prípadne pár pohárikmi. 

Všetka zábava sa ale končí, keď práve my narazíme 

na podguráženú skupinku cestujúcich, ktorí 

sa rozhodli začať oslavy už v lietadle. V poslednom 

období sa to stále častejšie končí predčasným 

príletom a nutným zásahom polície. 

Deti 

Špeciálna kategória otravných spolucestujúcich 

44

sú deti. V mnohých prípadoch za to ony sami ani 

nemôžu. Príliš malé bábätká jednoducho často 

plačú, a tak rušia celé lietadlo. Iný prípad sú neposlušné 

deti, ktoré počas letu kričia a naháňajú 

sa po lietadle. V takom prípade by mali zakročiť 

rodičia, čo však nie je také bežné, ako by sa nám 

páčilo. 

Iné kultúry 

Každá krajina má svoje špecifiká a k tým môžu 

patriť aj nepríjemné návyky. Už ste cestovali 

s niekým, kto si neustále odpľúval alebo mľaskal? 

Po pár hodinách je to nielen nepríjemné, ale 

doslova neznesiteľné. 

Parkinson? 

Nie je vhodné si uťahovať z takých vážnych ochorení, 

ale pri niektorých cestujúcich sa naozaj zdá, 

že trpia práve touto chorobou. Celú cestu si totiž 

klopkajú nohami, vibrujú, ťukajú prstami a podobne. 

Ak patríte medzi nich, prosím, skúste sa 

na chvíľku zastaviť a uľaviť spolucestujúcim. 

Nechcená masáž 

Hoci je lietanie čím ďalej bežnejšie, stále sa nájde 

dostatok ľudí, ktorí zrejme nepochopili, že 

opierať si nohy o sedadlo pred nimi nie je vhodné. 

Sedadlá nie sú také pevné, ako vyzerajú, 

a tak dostáva cestujúci pred nimi neželanú masáž 

v podobe pobehujúcich a tlačiacich kolien. 

Kto by niečo také chcel? 

Správne sa nalodiť 

Zdá sa, že správne sa nalodiť nie je také jednoduché, 

ako by mohlo byť. Väčšina veľkých spoločností, 

ktorých lety prepravujú stovky ľudí 

naraz, má vytvorený systém, pomocou ktorého 

zvládne dostať ľudí čo najrýchlejšie na palubu. 

Stačí jej k tomu vytvorenie niekoľkých skupín. 

Tie sa podľa jej pokynov dostanú do lietadla tak, 

že druhá skupina môže ísť takmer hneď po tej 

predchádzajúcej. Čo však s tými, ktorí to nepochopili 

a do lietadla sa tlačia hlava-nehlava? 

Vrchol nechutnosti 

Za úplný top toho, čo je v lietadle úplne nevhodné, 

sú bosé nohy. Hoci ste si ich umyli tesne pred 

odletom a dali si čisté ponožky, bosé nohy do 

lietadla jednoducho nepatria. O to viac, ak máte 

potrebu si ich vykladať pred seba. Z toho potom 

vznikajú fotografie nôh napríklad na opierke na 

ruku či z bočnej strany sedadla. Takíto cestujúci 

by si mali ihneď vstúpiť do svedomia a dať si nohy 

tam, kam patria. Je jedno, že im je teplo, prípadne 

že cestujú bez ponožiek, lebo im to je pohodlnejšie. 

Ich bosé nohy by mali zostať mimo lietadla. 


LIMITOVANÁ EDÍCIA 

BICYKLA BMW 

CRUISE E-BIKE 

EXKLUZÍVNE FAREBNÉ PREVEDENIE 

ZLADENÉ S MODELOM BMW I8 

PROTONIC EDÍCIA DARK SILVER 

B 

MW Lifestyle rozširuje svoju ponuku 

špeciálnych edícií exkluzívnych bicyklov 

o limitovanú edíciu svojho inovatívneho 

elektrického bicykla. Prichádza nový BMW Cruise 

e-Bike Protonic Dark Silver. 

Mníchov. BMW Lifestyle rozširuje svoju ponuku 

špeciálnych edícií exkluzívnych bicyklov o limitovanú 

edíciu svojho inovatívneho elektrického bicykla. 

Prichádza nový BMW Cruise e-Bike Protonic 

Dark Silver. Táto nová edícia – ktorá je limitovaná 

iba na 300 kusov – upúta svojím exkluzívnym farebným 

prevedením: lak Protonic Dark Silver je 

totiž oficiálnou farbou špeciálnej edície modelu 

BMW i8, ktorá sa práve premiérovo predstavila 

na autosalóne v Paríži. Športový charakter bicykla 

ešte zdôrazňujú ráfy vo farbe Electric Blue. 

Rovnako ako jeho inšpirácia zo sveta automobilov, 

aj limitovaná edícia bicykla BMW Cruise e-Bike prináša 

jedinečnú radosť z jazdy za pomoci hybridného 

pohonu: systém pohonu PerformanceLine so 

400 Wh akumulátorom napomáha pri šliapaní do 

pedálov v štyroch rôznych režimoch (ECO (+ 50 %) 

až TURBO (+ 275 %)), pričom prostredníctvom 

elektrickej podpory pedálov dosahuje maximálnu 

rýchlosť až 25 km/h. Optimálne radenie prevodov 

zabezpečuje 10-prevodový systém, ktorý si poradí 

s jazdou na prudkých svahoch aj dynamickým 

šprintom na rovine. Každý bicykel z limitovanej 

edície sa dodáva s certifikátom a osadený špeciálnym 

štítkom. Limitovaná edícia bicykla BMW 

Cruise M Bike je k dispozícii u vybraných maloobchodných 

predajcov značky BMW. 

Ďalšie modely bicyklov BMW a príslušenstvo 

k nim taktiež nájdete v ponuke vybraných predajcov 

značky BMW alebo online na adrese 

shop.bmw.com. 

Výrobcom odporúčaná maloobchodná cena: 

3 500,00 €. 

46

BRENNIBA 

Dámska softshellová bunda 

• Vysoko paropriepustná 

• Vetruodolná 

• Rýchloschnúca 

• Úprava SOFT-SHELL COOL-DRY

Cestovanie 

Praveká dedina, kde to stále žije: 

NA JUHU 

TALIANSKA SA 

ZASTAVIL ČAS. 

Je staršia ako Rím a krajšia ako Neapol, 

napriek tomu ste o nej zrejme nikdy 

nepočuli. Škoda, kto raz Materu navštívi, 

nikdy na ňu nezabudne. Iné také miesto 

nenájdete na celom svete. 

48


Cestovanie 

N 

a úplnom juhu Talianska v provincii 

Basilicata sa nachádza 70-tisícové mesto 

Matera, ktorá sa pýši tým, že je tretím 

najstarším na svete. Jej časť Sassi bola osídlená 

už pred 9000 rokmi a ako jediná je nepretržite 

obývaná dodnes. Vstúpte aj vy do sveta 

Flinstonovcov, navštívte starobylé jaskyne 

a vdychujte vôňu histórie. 

Starobylé mesto vyrástlo nad roklinou Gravina, 

ktoré vytvorila rieka rovnakého mena. Už od 

úsvitu civilizácie si tu ľudia tesali svoje obydlia 

do skaly, dnes nájdete v meste a okolí až 3000 

prírodných a umelých jaskýň, v ktorých žili ľudia 

už v období paleolitu. V niektorých z nich môžete 

uvidieť zvyšky starovekých pekární alebo 

vodných nádrží, ktoré boli pre prežitie v nehostinnej 

oblasti mimoriadne dôležité. 

Ešte začiatkom 20. storočia bola Matera považovaná 

za hanbu Talianska. Mesto bolo zničené 

a chudobné, kvôli zlým hygienickým podmienkam 

tu prepukali choroby a nefungovalo tu 

žiadne školstvo. Kurence chovali pod posteľou, 

kone v kúte a deti spali, kde si našli miesto. Počas 

2. svetovej vojny sem dokonca fašistický režim 

posielal politických väzňov, lebo to tu vraj bolo 

horšie ako akékoľvek väzenie. Po vojne sa tu 

v otrasných podmienkach tiesnilo vyše 15 000 

bedárov. Napokon vláda vystavala nad Sassi 

nové moderné budovy a obyvateľom nariadila 

vysťahovanie. 

Ľudia sa však svojich domov nevzdali a dnes je 

všetko úplne inak. Sassi sa v roku 1993 dostalo na 

zoznam UNESCO a zaujalo aj filmárov. Kvôli podobe 

so starým Betlehemom tu nakrúcali takí slávni 

filmári ako Pier Paolo Pasolini ( Evanjelium podľa 

Matúša, 1964) či Mel Gibson (Utrpenie Krista, 2004). 

Dnes si tu kupujú jaskyne bohatí Taliani, ktorí túžia 

po jedinečných letných sídlach a pomaly sa prebúdza 

aj turizmus. V starých jaskyniach tak nájdete 

nielen múzeá s ukážkou pôvodného zariadenia, 

ale aj hotely, reštaurácie či umelecké dielničky. 

Pri svojej návšteve nevynechajte ani jeden zo 

skalných kostolov, je ich tu až 150. Väčšina z nich 

pochádza z byzantskej doby a tak neraz ukrýva 

vyblednuté fresky, staré 1200 rokov. 

Pod hlavným námestím v Matere (Piazza Vittorio 

Veneto) zasa nájdete jednu z najpôsobivejších 

cisterien na svete. Je hlboká ako 5-poschodová 

budova, rozľahlá ako futbalové ihrisko a pojme 

až 5 miliónov vody. Aj vďaka nej tu dokázali tisícky 

ľudí prežiť celý život. 

50

TIPY & TRIKY 

DOPRAVA 

Matera sa nachádza úplne na juhu Talianska, 

v mieste, kde začína „opätok“ čižmy. 

Najjednoduchšia je samozrejme doprava autom, 

od Bratislavy je však mesto vzdialené 1500 

kilometrov a predpokladaná doba jazdy je 14 

hodín, preto treba myslieť na oddych. Menšou 

nevýhodou je aj obmedzený vjazd do centra. 

Diaľnicou A14 pôjdete až ku Canose, odkiaľ je to 

do Matery ďalších 100 km. 

Najbližšie veľké mesto je Bari, na miestne letisko 

Karola Wojtylu sa však z nášho okolia 

nelieta. Škoda, z Bari sa veľmi ľahko dostanete 

do Matery autobusom alebo vlakom. V lete 

(okrem nedieľ) dokonca z letiska premáva 

Pugliairbus, ktorý vás do Matery prepraví 

zadarmo. 

Pohodlnou alternatívou je vlak – cesta vám bude 

trvať hodinu a pol, ale nádherné scenérie vás určite 

nudiť nebudú. Pamätajte však, že v nedeľu 

a cez sviatky tieto vlaky nejazdia. Cestovné lístky 

nie sú drahé, nezabudnite si ich však označiť 

ešte pred nástupom. 

V Matere sú až tri stanice, odporúčame vystúpiť 

na tej hlavnej (Matera Centrale), ktorá sa nachádza 

v podzemí novšej časti mesta. Prejdite 

námestím Piazza Matteotti a vydajte sa po Via 

Roma, ktorá vás privedie ať na Piazza Vittorio 

Veneto. Pod ním už nájdete Sassi a jeho úžasné 

jaskyne. 

UBYTOVANIE 

Nezabudnuteľným zážitkom je ubytovanie 

v pôvodnej jaskyni. Musíte si však zaňho poriadne 

priplatiť – jedna noc vás bude stáť viac ako 

300 eur. V klasickom hoteli sa však vyspíte aj za 

tretinu. 

JEDLO 

Jedlo je tu fantastické, podľa mnohých tu ochutnáte 

ten najlepší chlieb v celom Taliansku. 

Okrem neho treba vyskúšať aj pizzu, grilované 

jahňa, sušené čili papričky a orecchiette, cestoviny 

v tvare malých mušličiek. Zapiť ich môžete 

miestnym silným červeným vínom „aglianico“. 

Ceny sú podobné ako inde v krajine. Cestoviny 

stoja od 12 eur, za hlavné mäsové jedlo dáte 

okolo 20. Niektoré reštaurácie ponúkajú výhodné 

turistické trojchodové menu v cene cca 17 

eur vrátane minerálky. 




Náš Tip 

Takmer tretinu ľudí trápi fóbia z lietania. Ak 

k nim patríte aj vy, prichádzate o množstvo 

cestovateľských zážitkov, ktoré na vás čakajú 

kdesi v diaľke. Prekonať strach pritom nemusí 

byť zložité. Skúste naše triky a dajte šancu 

najbezpečnejšiemu dopravnému prostriedku. 

Svet vám leží pri nohách. 

STRACH Z LIETANIA 

NAVŽDY MINULOSŤOU: 

TÝCHTO 10 RÁD ZARUČENE FUNGUJE. 



1. CHOĎTE NA TO VEDECKY 

Skúste si vopred naštudovať čo najviac o lietaní. 

Strach často pramení len z nevedomosti a z pocitu, 

že nemôžete veci nijako ovplyvniť. Keď 

však pred cestou obetujete zopár minút teórii 

o leteckej doprave, budete pripravení na každú 

situáciu. 

2. SÚSTREĎTE SA 

NA ČÍSLA 

Letieť lietadlom je asi 25-tisíckrát bezpečnejšie 

ako cestovať autom. Podľa štatistík pripadá jedna 

havária na 45 miliónov letov a pravdepodobnosť, 

že zahyniete pri leteckom nešťastí, je 1 ku 

11 miliónom. Spomeňte si na to pri nástupe do 

lietadla. 

3. SPOZNAJTE POSÁDKU 

Pokúste sa nastúpiť do lietadla medzi prvými, 

aby ste sa zoznámili s pilotom a letuškami. Keď 

spoznáte ľudí, ktorí majú v rukách vašu bezpečnosť, 

budete sa cítiť lepšie. Pokojne sa im 

zverte aj so svojimi pocitmi, počas letu vám radi 

pomôžu. 

4. VYBERTE SI 

SPRÁVNE MIESTO 

Ak sa bojíte turbulencií, radšej si sadnite do 

prednej časti lietadla, kde je ich cítiť menej. 

Dobre zvážte aj to, či si sadnete k oknu alebo do 

uličky. Niektorých pohľad von upokojuje, iných 

oblieva studený pot už pri tej predstave. 

5. ZABAVTE SA 

Počas celého letu sa niečím zaoberajte – sledujte 

film, čítajte časopis, riešte krížovky či hlavolamy... 

Nespoliehajte sa na to, že vám v lietadle 

niečo poskytnú a radšej pri balení príručnej batožiny 

nezabudnite na obľúbenú knihu. Vo chvíľoch 

neistoty je vždy lepšie siahnuť po niečom, 

čo dobre poznáte. 

52

6. ZVOĽTE SPRÁVNE 

OBČERSTVENIE 

Káva alebo sladené nápoje vás zbytočne povzbudia, 

alkohol zas môže zvýšiť úzkosť. Zvoľte 

si radšej občerstvenie, ktoré vás upokojí. Dobrou 

voľbou je polievka, tmavá čokoláda, med, ovocie 

či tmavá ryža. Nič nepokazíte ani kamilkovým 

čajom. 

7. ZHLBOKA DÝCHAJTE 

Jednou z najjednoduchších techník na upokojenie 

je správne dýchanie, ktoré by ste si v ideálnom 

prípade mali nacvičiť už vopred. Vašu úzkosť 

uvoľnia pomalé nádychy nosom do brucha 

a výdychy ústami. Existujú dokonca aplikácie, 

ktoré vám pri takomto cvičení pomôžu, vyskúšajte 

napríklad Breathe2Relax. 

8. PRIPRAVTE SA 

NA TURBULENCIE 

Väčšina cestujúcich v lietadle sa cíti najhoršie 

počas turbulencií. Tých sa však netreba báť. Je 

to podobné, ako keď autom jazdíte po hrboľatej 

ceste. Turbulencie nie sú nebezpečné, aj 

preto si ich letušky na palube lietadla vôbec 

nevšímajú. 

9. SKÚSTE SI POSPAŤ 

Najpohodlnejšie je celý let prespať, preto 

sa snažte podľa možnosti voliť nočné lety. 

Zabezpečte si masku na oči a štuple do uší a oddajte 

sa zvukom relaxačnej hudby. V krajnom 

prípade môžete siahnuť po tabletke, o jej užití sa 

však radšej vopred poraďte so svojim lekárom. 

10. VYHĽADAJTE POMOC 

Ak nič z predchádzajúcich rád nezaberá a predstava 

lietania vás desí, nehanbite sa a vyhľadajte 

pomoc odborníka. Spolu nájdete riešenie, ktoré 

vám pomôže. Navštíviť môžete aj kurz, na ktorom 

vás za pár hodín naučia, ako svoje obavy 

prekonať. 


Cestovanie 

NAJMENŠIA DEDINKA 

NA SVETE A KRAJ 

VLNENÝCH SVETROV 

Navštívili sme Aranské ostrovy. 

54

Pri západnom pobreží Írska sa nachádza trojica ostrovov Inishmore, 

Inishmaan a Inisheer. Spoločne nesú pomenovania Aranské ostrovy. 

Na našom výlete na večne zelenom ostrove sme chceli spoznať i jeho 

originálne časti, ktoré nám najlepšie priblížia pôvodný kolorit. Výlet 

do okolia Galway sme preto zavŕšili práve na najväčšom z týchto 

ostrovov – Inishmore. 

Predstavy o bicykloch zmaril 

dážď 

Na Aranské ostrovy sa môžete dostať buď z prístavu 

vzdialeného do hodiny cesty z centra Galway, alebo 

z Doolinu, ktorý je však najbližšie k najmenšiemu 

ostrovu Inisheer so sto obyvateľov. Celý pobyt si 

môžete zorganizovať i sami, no v tom prípade musíte 

myslieť ešte na dopravu do prístavu. Ak nechcete 

na Aranských ostrovoch zostať pár dní, odporúčame 

vám zúčastniť sa organizovaného výletu, tak ako 

sme to urobili my. Pri odchode z Galway zaň zaplatíte 

32 eur, pár spoločností ponúka aj skorý ranný 

odchod z Dublinu, keď vás výlet vyjde okolo 60 eur. 

Luxusnejším spôsobom prepravy je let na Inishmore, 

pri ktorom však musíte počítať so silnejším vetrom 

a menším komfortom kompenzovaným krásnym 

výhľadom. 

Po príchode do prístavu sme si vydýchli pri pohľade 

na väčšiu loď dúfajúc, že nám na vode ponúkne lepšiu 

stabilitu. I kvôli horšiemu počasiu sme rýchlo precitli 

v realite drsnejšej plavby, nie ako sme zvyknutí 

na pokojnom mori. Cesta na ostrov trvá pri dobrom 

počasí 45 minút, my sme sa presúvali o trošku dlhšie. 

Po príchode na Inishmore sme mali sladké predstavy 

o tom, ako si ho prejdeme na bicykli a preskúmame 

do posledného detailu. Dážď v kombinácii so silným 

vetrom nás však namiesto toho vohnal do prvého 

minibusu ponúkajúceho prehliadku. Spoločností je 

niekoľko, no cena je jednotná. Väčšina z nich vás po 

ostrove prevezie za 10 eur. Dôverčivosť a pozitívne 

naladenie domácich vidíme už priamo na vodičovi, 

ktorý nás netradične inkasoval až na konci výletu. 

Bicykel si na celý deň môžete prenajať za rovnakú 

cenu a požičovňu nájdete na konci móla. Malá rada 

od nás znie, že terén ostrova vôbec nevyzerá tak 

idylicky ako na fotkách a istotne sa nespoliehajte na 

prepočty Google Maps, podľa ktorých by ste ho mali 

pohodlne prejsť celý za jeden deň. 

Jeden policajt a najmenšia 

dedinka na svete 

Hneď v úvode sa náš sprievodca púšťa do rozprávania. 

Na Inishmore pracujú dokopy štyria policajti, no 

službu má vždy len jediný z nich. Ako nonšalantne 

poznamenal, i ten sa vždy len nudí, pretože kriminalita 

je takmer nulová. Banka sídli v malom domčeku 

a pokiaľ si chcete odtiaľ vybrať peniaze, musíte si 

to dobre naplánovať, pretože otváracie hodiny i finančné 

zdroje sú obmedzené. Na ostrove majú len 

jeden väčší obchod s potravinami a ako s úsmevom 

potvrdzuje, skutočne sa tu pozná každý s každým, 

čo podľa neho nie je vždy výhodou. Časť obyvateľov 

tam býva iba počas víkendov a zostávajú len tí, ktorí 

sa venujú turizmu alebo pár službám pre domácich. 

Doprava z ostrova by bola každý deň komplikovaná 

a tak musia voliť takýto kombinovaný život. 

Inishmore sa delí na štrnásť dediniek. Niektoré z nich 

však tvorí doslova iba pár domčekov. Nájdete tam 



tiež najmenšiu dedinku na svete. Tá sídli v záhrade 

jedného z domov a patrí ich legendárnym leprikónom 

(írskym škriatkom). 

Dom iba s plynulou írštinou 

Pomaly sa dostávame z maličkého centra v prístave 

na originálne írske cestičky. Pri stretávaní sa v najužších 

častiach si vodiči pravidelne otvárajú okienka 

a svorne odkomunikujú hladký prechod bez poškodenia 

niektorého z áut. Apropó, páni sa vždy rozprávajú 

len v írskom jazyku, ktorý na posluch znie veľmi 

zvláštne až vtipne. Na ostrove sa nachádza škola 

prvého a druhého stupňa. Na oboch z nich sa však 

vyučuje len v írskom jazyku. Kvôli uchovaniu autentického 

írskeho prostredia kladú predstavitelia ostrovov 

prísne nároky aj na nových obyvateľov. Ak si tam 

chcete postaviť dom, musíte hovoriť plynule po írsky 

a desať rokov žiť v Írsku. Dovtedy si musíte vystačiť 

s malými výletmi, keď našťastie mnoho domácnosti 

ponúka ubytovanie v súkromí. 

Za hrdinami Prestupného roka 

Po krátkej fotozastávke pri tradičnom írskom domčeku 

so slamenou strechou sa potom dostávame ku 

ďalšiemu mininámestíčku, ktoré tvoria dva obchody, 

malá galéria s obrazmi českej maliarky a pohostenia. 

Keby sme mali dobré počasie, zastavili by sme sa aj 

pri útesoch, ktoré sú menšou napodobeninou Cliffs 

of Moher. 

Ako nám prezradil sprievodca, i keď oni nemajú pri 

okrajoch žiadne zátarasy, za posledných sto rokov 

tam zomrel len jediný človek, naproti čomu sú Cliffy 

neslávne populárnym miestom pre samovrahov. 

Druhou zastávkou by bol pozostatok pôvodných 

obydlí a bývalej pevnosti. Kvôli mizernému počasiu 

a najmä silnému vetru však radšej dobrovoľne 

končíme v útulnom rodinnom podniku s príjemne 

rozohriatym krbom. Mimochodom, práve na týchto 

miestach sa začína odohrávať dej filmu Priestupný 

rok, čo potešilo najmä ženskú časť autobusového 

osadenstva. 

Historický cintorín a pohľad 

na pôvodný tvar Zeme 

Keltské kríže a historické cintoríny patria k povinným 

zastávkam na dovolenke v Írsku. Na západnej strane 

ostrova sa nachádza jeden menší spolu s kostolíkom. 

Na východnej strane nájdete ešte charizmatickejší 

cintorín, kde sú staré kríže obrastené trávou 

v tesnej blízkosti oceánu. Do tejto časti však tour 

väčšinou nechodia. Úplne západný cíp ostrova nám 

ponúka unikátny pohľad na pôvodný stav zemského 

povrchu. Ťažké bridlicové kamene sú uchované už 

iba na pár miestach na svete. Pre domácich sú náročnou 

výzvou, keď príprava pôdy pre stavbu nového 

domu môže zabrať i niekoľko rokov. 

Majstrovstvo kamenných 

plotov 

S ďalšou zastávkou s výhľadom na pláž už začína vychádzať 

slniečko. A nám sa pomaly plní náš sen, aby 

sme videli ostrov i za pekného počasia. Sprievodca 

nám počas cesty vysvetľuje, že v skutočnosti majú 

len minimum daždivých dní a oproti samotnému 

sa môžu tešiť aj väčšiemu počtu slnečných a teplých 

týždňov. Hlavným problémom tu je však výrazne 

veterné počasie, na ktoré si však domáci už dávno 

zvykli. Na Inishmore si môžete pozrieť aj množstvo 

starých pôvodných domčekov a najmä kamenných 

plotov. Na ich stavbu sa nepoužívala žiadna malta 

alebo iný spojovací materiál. Ide o systém presného 

ukladania kameňov. 

Bez teplej spomienky to nejde 

V súčasnosti je hlavným zdrojom príjmov na ostrove 

turizmus. A s tým je úzko spätá aj výroba špeciálnych 

aranských svetrov, ktoré sa vyrábajú z pravej 

ovčej vlny a ohrejú vás aj v najchladnejšom počasí. 

Na ostrove sa nachádzajú tri obchody, pričom ten 

najväčší nájdete v prístave. Druhý s ním susedí a tretí 

sa nachádza na mininámestíčku s rodinnou reštauráciou. 

Ceny sú všade rovnaké. Za kvalitný sveter si 

zaplatíte od 80 eur vyššie. Zimnú čiapku kúpite za 15 

eur, dlhé a hrubé šály stoja od 30 eur vyššie. Keď budete 

mať šťastie, natrafíte na výpredaj a tak ako my, 

odídete z ostrova so svetrom za polovičnú cenu. 

Pri prístave sa nachádza aj niekoľko reštaurácií s krásnym 

výhľadom. Informačné centrum nájdete hneď 

pri móle, no táto pani bola najmenej zhovorčivým 

domorodcom, ktorého sme stretli. Po krátkej prechádzke 

odchádzame do prístavu, kde nás ešte šokuje 

tunajší odvážlivec, ktorý sa šiel smelo kúpať. 

Aranské ostrovy sú úžasnou ukážkou toho, že napriek 

návalu turistov si môžu cestovateľské lokality 

uchovať i svoju tvár. Aj my sa istotne ešte niekedy 

vrátime späť a neodradí nás ani rovnako zlá spiatočná 

cesta loďou, o ktorej nám domáci sväto-sväte tvrdili, 

že tá bude už podstatne príjemnejšou. 

56

CESTUJÚCI SLOVAK LINES 

SI POCHVAĽUJÚ SPRÁVANIE 

VODIČOV ČI BEZPEČNOSŤ 

PREPRAVY 

Kladné skúsenosti s využívaním prímestských autobusových 

liniek Slovak Lines vyjadrilo 92 % respondentov, ktorí sa zapojili 

do oficiálneho prieskumu agentúry Focus. Spokojnosť so službami 

dopravcu sa podľa vyskúmaných dát zvyšuje. Pozitívny názor má 

väčšina oslovených aj na systém integrovanej dopravy. 

Cestujúci využívajúci prímestskú autobusovú 

dopravu v Bratislavskom kraji udelili Slovak 

Lines najčastejšie kladné hodnotenia „1“ a „2“ 

na tradičnej školskej stupnici. Najviac opýtaných 

ocenilo služby dopravcu známkou „1“ (62 % respondentov). 

Takmer tretina oslovených (30 % 

zákazníkov) uviedla známku „2“. 

Slovak Lines dosiahol priemerné hodnotenie 1,5 

v porovnaní so známkou 1,8 získanou v prieskume 

realizovanom na konci roka 2012. Oslovení 

respondenti tak vnímajú prímestské autobusové 

linky Slovak Lines čoraz pozitívnejšie. 

„Cestujúci sú najviac spokojní so správaním sa vodiča 

v autobuse, bezpečnosťou prepravy a vonkajším 

vzhľadom vodiča,“ uvádza agentúra Focus 

v záverečnej správe marketingového výskumu. 

Najvýraznejšie zlepšenia v porovnaní s predchádzajúcim 

prieskumom dosiahol Slovak Lines 

pri pokrytí jednotlivých úsekov dňa spojmi, 

výške cestovného a dodržiavanie cestovného 

poriadku. 

a to z pohľadu približne polovice respondentov 

(názor 45 % oslovených). „Slovak Lines priebežne 

modernizuje vozový park. V rokoch 2013 až 2015 

bolo pre prímestskú autobusovú dopravu zakúpených 

127 nových moderných autobusov, ktoré 

sú vybavené klimatizáciou a Wi-Fi pripojením na 

internet. Od jari 2016 sú všetky vozidlá Slovak Lines 

v prímestskej autobusovej doprave klimatizované,“ 

dopĺňa Peter Sádovský, generálny riaditeľ 

Slovak Lines. 

Takmer dve tretiny cestujúcich v Bratislavskom 

kraji využívajú integrovaný dopravný systém 

s predplatným cestovným lístkom, ukázal výskum 

realizovaný pre dopravcu Slovak Lines na 

konci roka 2016. Zavedenie IDS BK momentálne 

pozitívne hodnotí 66 % oslovených ľudí. 

„Obľúbená je predovšetkým dopravná karta 

Slovak Lines, ktorá zahŕňa napríklad zľavu z obyčajného 

cestovného alebo sa dá jednoducho využiť 

ako predplatný cestovný lístok, teda takzvaná 

električenka,“ popisuje P. Sádovský. 

Oslovení tiež ocenili zvýšenie pohodlia a komfortu 

v autobusoch, teda napríklad bezplatný 

Wi-Fi internet či pohodlné sedenie. Výskum 

vypracovala agentúra Focus na vzorke 1 200 náhodných 

respondentov vo vekovej kategórii 16 

a viac rokov. 

NOVÉ AUTOBUSY LÁKAJÚ ĽUDÍ 

DO AUTOBUSOV 

Dlhodobo sa ukazuje, že medzi najdôležitejšie 

kritériá pri cestovaní patrí kvalita autobusov, 


Náš Tip 

Rozprávka o tom, 

ako sa dievčinka Julka 

nepripútala v autosedačke 

Auto - to je taký domček na kolesách, 

ktorým sa presúvame odniekiaľ 

niekam a vďaka nemu zväčša 

dorazíme do cieľa načas a pohodlne. 

Práve vtedy, keď sa stala táto rozprávka, 

sedela za volantom mama. 

Dievčinka Julka vrieskala a príšerne 

ziapala, pretože si nechcela sadnúť 

do autosedačky. Mama jej vysvetľovala, 

aké to je nebezpečné, hrôzostrašne 

opakovala, čo všetko sa im 

môže prihodiť, ale nič nepomáhalo. 

Dievčinka Julka bola v tej chvíli tvrdohlavá 

ako jej otec, zaťala sa a stále 

len vrieskala a ziapala, že v tej autosedačke 

nebude, že sa nepripúta. 

Mama dievčinky Julky rezignovala. 

Ako tak frčali po ceste, zrazu kde sa 

vzal, tu sa vzal, objavil sa policajt. 

Mama si všimla, ako na ne zamával 

červenou policajnou placačkou, čo 

znamenalo, že majú zastaviť. Hneď 

vedela, že je zle-nedobre. 

„Dobrý deň, pani vodička,“ slušne 

pozdravil policajt. Policajti vždy nazývajú 

šoférujúce mamy vodičkami, 

hoci v skutočnosti vôbec nie sú 

mokré. S výnimkou mamy dievčinky 

Julky. Tá sa hneď, v predtuche toho, 

čo bude nasledovať, spotila tak, že 

bola mokrá ako myš, takže oslovenie 

„vodička“ bolo v jej prípade celkom 

namieste. 

„Dobrý deň, milý slušný pán policajt,“ 

odpovedala mama a potom sa 

to stalo! Keď sa milý, slušný, usmievavý 

policajt pozrel na zadné sedadlo, 

úsmev na tvári mu zamrzol... 

Chcete vedieť, ako sa tento príbeh 

skončí? Zistíte to v knihe Rozprávky 

o dievčinke Julke. 

58

Cestovanie 

KAPVERDSKÉ 

OSTROVY: 

Africká exotika, v ktorej 

sa nájde každý cestovateľ 

Ďalšou zaujímavou exotikou, ktorú ponúkajú cestovné 

kancelárie ako alternatívu africkej dovolenky, sú Kapverdy. 

Tie sa nachádzajú neďaleko západného pobrežia čierneho 

kontinentu a skladajú sa z niekoľkých menších častí. 

V minulosti patrili pod správu Portugalska, ktoré zanechalo 

silnú pečať na niektorých odvetviach kultúry. Dnes sa 

šplhajú na rebríčku turistickej popularity a učia sa, ako 

prezentovať krásu svojej krajiny. 


Cestovanie 



Od zásobovacej stanice 

k dovolenkovému raju 

Ľudská noha vstúpila na územie Kapvérd v 15. 

storočí. Dovtedy to bola panenská nedotknutá 

príroda, ktorá vyrážala dych všetkých moreplavcom. 

Tí sa tam rozhodli urobiť aspoň 

zásobovaciu stanicu, aby nemali problém pri 

ich cestách smerom na juh. Keďže objaviteľmi 

ostrovov boli Portugalci, tie zostali pod správou 

tejto krajiny. Postupne sa tam zabývali 

a osídlili celú oblasť. Kapverdy sa skladajú z deviatich 

ostrovoch. Dva najznámejšie sa volajú 

Boavista a Sal, ktoré sú najčastejšie cieľom turistov. 

Na tomto území sa stále nachádzajú aj 

malé neobývané ostrovčeky. 

Fogo 

Ďalším väčším ostrovom je Fogo. Síce tam nenájdete 

veľké hotely, ale nachádza sa tam najväčšie 

turistické lákadlo Kapvérd. Ide o vulkán 

Fogo takmer v centre ostrova. Z jeho vrcholu 

je nádherný výhľad na celé súostrovie a oceán. 

Túra na vulkán trvá približne šesť hodín. 

Približne rovnaký čas počítajte aj na cestu dole, 

takže radšej vyrazte skoro, aby vás nezastihla 

tma. Preprava medzi ostrovmi funguje pomocou 

lodnej dopravy. Pripravte sa na prípadné 

meškanie, pretože lodné presuny ovplyvňuje 

niekedy nestále počasie a silné vetry. Taktiež 

počítajte s ležérnejším spôsobom života tunajších 

obyvateľov, ktorým presný čas toho veľa 

nehovorí. 

60

Prvé kapverdské sídlo 

Kapverdské ostrovy začali osídľovať popri 

pobreží. Tak vytvorili dobré podmienky pre 

moreplavcov, ktorí sa ľahko dostávali k novým 

zásobám. Už v tom období pribudli prvé 

formy hostincov, kde si námorníci oddýchli 

pred ďalšou cestou. Po malých osadách bolo 

prvým väčším sídlom Ribeira Grande na ostrove 

Santiago, ktoré koncom 18. storočia premenovali 

na súčasné Cidade Velha. To postupne 

prerástlo do väčšieho mesta, ktoré je výrazne 

poznačené portugalskou kultúrou. Keď vstúpite 

do jeho priestorov, dýchne na vás závan histórie 

a spoznáte najvzácnejšiu architektonickú 

časť na ostrovoch. 

Do prírody aj na vlastnú päsť 

Dovolenku na týchto ostrovoch si turisti volia 

najmä kvôli nádhernej prírode. Tunajšie pláže 

sú piesočné s vysokými palmami a priezračnou 

vodou. Vyzerajú presne tak, ako si predstavujete 

dovolenku v raji. K tejto idylke už stačí iba 

drink do ruky a človek, s ktorým sa môžete príjemne 

porozprávať. Takýchto iniciatívnych ľudí 

nájdete aj medzi domorodcami. Tí radi spoznávajú 

cudzie kultúry a živo sa zaujímajú o detaily 

z vašej rodnej krajiny. Kriminalita je tu na nízkej, 

takmer zanedbateľnej úrovni. Jediné, voči 

čomu sa musíte obrniť, je tradičné núkanie suvenírov 

a rôzneho tovaru. Nebojte sa po ostrovoch 

cestovať aj sami a pokojne si tak prezrieť 

zákutia, ktoré sa vám najviac páčia. 


TIPY A TRIKY: 

Dovolenku na Kapverdách ponúkajú aj slovenské cestovné 

kancelárie. Cestovanie s nimi je jednoduchšie, pretože tam 

idete priamo bez prestupov a v niektoré turnusy ponúkajú 

odlet z Bratislavy. V opačnom prípade sa letí z Prahy. 

Základná cena týždňových dovoleniek sa pohybuje od 600 

eur vyššie. Dĺžka priameho letu je 6 a pol hodiny. 

Ak sa rozhodnete ísť na ostrovy na vlastnú päsť, pripravte 

sa aspoň na jeden prestup. Priame lety z Európy sú momentálne 

len z Portugalska. Keď chcete absolvovať iba jeden 

prestup, choďte do Lisabonu z Viedne. Ak chcete letieť 

zo Slovenska, budú prestupy minimálne dva. Paradoxne, 

práve v tomto prípade sa znižuje cena leteniek. 

Teplota v Kapverdách neklesá pod dvadsať stupňov. 

Najhorúcejším mesiacom je august. Počas jesene padne 

najviac zrážok, no nemusíte sa báť neustálych prehánok. 

Pre vstup do krajiny potrebujete platný cestovný pas a víza. 

Tie sa kupujú na letisku a stoja 25 eur. 

Domácou menou je eskudo, keď aktuálny kurz je približne 

100 eskudo za jednou euro. V strediskách sa dá platiť aj eurom 

a väčšie hotely prijímajú platbu kartou. 

Ceny sú oproti ostatným afrických krajinám vyššie, pretože 

na ostrovy je nutné dovážať množstvo tovaru, čo ovplyvňuje 

aj cenu v obchodoch. 

Tanec, na ktorý nikdy 

nezabudnete 

Obyvatelia Kapvérd milujú tanec a hudbu, kde 

často využívajú strunový nástroj berimbau. Na 

ostrovoch je stále živo a aj rodiny sa stretávajú 

po večeroch, aby sa takto spoločne zabavili. 

Veľkú obľubu majú najmä v zábavách na pláži. 

S bosými nohami ponorenými do teplého 

piesku si užívajú krásne západy slnka a nechajú 

sa opantať tónmi tradičných piesní. Práve vtedy 

pochopíte, čo je v živote najdôležitejšie a ako si 

užiť tie nezabudnuteľné momenty. 

Sýta kuchyňa 

s portugalskými koreňmi 

Európske vplyvy je badať aj v domácej gastronómii. 

Na tanieri opäť kraľuje Portugalsko. I keď 

mnoho jedál obsahuje ryby a morské plody, väčšina 

tých tradičných je až prekvapivo poriadne 

sýtych. Najtypickejším jedlom je cachupa, prívarok 

z kukurice a fazule. K nemu sa podávajú 

rôzne druhy mäsa alebo klobása. Dezertom dominuje 

čerstvé ovocie. K tomu radi pripravujú aj 

tradičný tvarohový puding. Zabudnúť nemožno 

ani na tunajší rum, ktorý konkuruje svojou kvalitou 

karibskému. 

Raftujte s profesionálmi, 

raftujte s www.raftovanie.sk 

CK RAFTOVANIE je najväčšia VODÁCKA CESTOVNÁ KANCELÁRIA na slovenskom 

trhu. Zameriavame sa na RAFTING, SPLAVY, EXPEDÍCIE, KAYAKING.


MTG-S1000D 

Predstavujeme nové G-SHOCK MT-G. 

Spojenie odolnosti, krásy a špičkových technológií 

Ochranná 

štruktúra 

jadra 

• Nárazuvzdorné 

• Svetový čas, vrátane zobrazenia UTC 

• Súčasná indikácia času dvoch miest 

• Stopky s presnosťou 1/20 sekundy 

s funkciou flyback 

Príjem šesť signálov časovej 

kalibrácie MULTIBAND6: 

Japonsko (2), USA, 

Nemecko, Anglicko, Čína 

Vrstvený 

kompozitný 

remienok 

Pevná konštrukcia odolná 

účinkom troch síl: 

gravitačnej príťažlivej sile, 

odstredivej gravitačnej 

sile a vibráciám. 

Technológia Tough Solar 

zaisťuje stabilnú funkciu 

i pri používaní energeticky 

náročných funkcií. 

Kovaná 

zadná 

časť 

Jedinečný mechanizmus 

umožňujúci ľahké plynulé 

prepínanie multifunkčného 

displeje. 

Štvorvrstvová 

štruktúra 

ciferníka 

Spoľahlivosť analógových 

solárnych rádiom riadených 

hodiniek zdokonalená 

super tenkým strojčekom. 

Yamagata Casio Premium Production Line 

predstavuje spojenie špičkovej technológie a šikovnosti 

www.g-shock.eu 

Zoznam predajcov nájdete na www.casio-watch.sk

In Drive magazín Slovak Lines 4 2017

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?